Francúzsko sa po Macronovom vyhlásení pýta, či je naozaj na pokraji občianskej vojny

26. júna 2024   Krátke správy

Prezident Francúzskej republiky v istej rozhlasovej relácii vyhlásil, že ak sa k moci dostanú „extrémisti“, v krajine to môže vyvolať občiansku vojnu. Kým jedni sa z jeho slov smejú, iní prízvukujú, že hrozba je reálna.

Už túto nedeľu sa vo Francúzsku uskutoční prvé kolo ostro sledovaných parlamentných volieb. Očakáva sa presvedčivé víťazstvo strany RN (Rassemblement national) Marine Le Penovej, na ktorej čele však v súčasnosti stojí mladý politik menom Jordan Bardella. Značný počet kresiel by mala získať aj LFI (La France Insoumise) ultrasocialistu Jean-Luc Mélenchona, ktorého by sme azda mohli prirovnať k Ľubošovi Blahovi na steroidoch. Macronova strana Renaissance by podľa prieskumov mala skončiť až tretia. Prakticky všetky médiá hlavného prúdu v krajine označujú Le Penovej RN za stranu „extrémnej pravice“, kým Mélenchonova LFI je skutočne zástupcom woke progresivisticko-komunistickej ľavice. Tohto „dvojitého ohrozenia francúzskej demokracie“ sa chytil aj Emmanuel Macron, ktorý pôsobí čím ďalej, tým zúfalejším dojmom.

„Odpoveďou extrémnej pravice, keďže to ona vylučuje ľudí na základe ich náboženstva či pôvodu, je väčšie rozdelenie, ktoré môže prerásť až do občianskej vojny,“ vyhlásil prezident na adresu RN. Avšak obe „extrémistické strany“ podľa neho prilievajú olej do ohňa a „zvyšujú konflikty a možnosť občianskej vojny“.

Médiá v krajine sa teraz pýtajú, do akej miery ide o seriózne varovanie zo strany hlavy štátu a do akej miery ide o predvolebnú kampaň, v ktorej ide o veľa. Podľa spravodajského rádia Europe 1 síce priamy ozbrojený konflikt vo Francúzsku nehrozí, avšak „členovia krajnej pravice a krajnej ľavice“ by mohli „spôsobovať problémy vo verejnom živote“, napríklad „pouličnými šarvátkami a poškodzovaním štátnych symbolov“.

Iné názory hovoria o tom, že politická situácia v krajine je skutočne krajne vypätá, ale že za to môže klika reprezentovaná priamo Macronom. „Súčasná situácia je výsledkom 40-ročného úpadku Francúzska pod „neextrémistickými“ stranami,“, vyjadril sa Ivan Rioufol, novinár a spisovateľ v jednom rozhlasovom vysielaní. Podľa jeho názoru je frustrovaných asi 60 percent Francúzov, ktorí sú „na okraji záujmu politikov“ a ktorí uťahovaním opaskov najviac trpeli. Novinár si však zároveň všíma, že Macron až pričasto používa slovo „vojna“ – vo vzťahu k ruskému prezidentovi Putinovi, vo vzťahu k „extrému“ a „teraz hovorí dokonca o občianskej vojne“. Vidí preto v prezidentových slovách istú politickú kalkuláciu.

K téme sa vyjadril aj Éric Zemmour, politik a neúspešný prezidentský kandidát, ktorý pred hrozbou občianskej vojny varoval už počas svojej kandidatúry v roku 2022. „Macronove slová som počúval s malým ironickým pousmiatím,“ vyznal sa v relácii portálu France Info s tým, že sa mu médiá za jeho slová vtedy posmievali. Zemmour je taktiež toho názoru, že „to nie je program „extrému“, ktorý rozdúchava občiansku vojnu, ako povedal Macron, ale príčiny treba hľadať 20, 30 rokov dozadu“, a to v súvislosti s prílevom migrantov. „Počas Macronovej vlády tento problém akceleruje,“ hovorí ďalej Zemmour.

Vo všeobecnosti sa hovorí, že ak by vyhrala RN a premiérom by sa stal „extrémista“ Jordan Bardella, krajina by sa stala „nevládnuteľnou“, keďže prezidentom by zostával naďalej „demokrat“ Macron. Ozývajú sa však názory, podľa ktorých má prezident „v rukách lepšie karty, než sa zdá“: jednak by mohol prevziať niektoré kľúčové agendy parlamentu priamo na seba (keďže Francúzsko je silná prezidentská demokracia). Prípadne sa hovorí o tom, žeby nechal tri roky vládnuť Le Penovej stranu, aby si aj ona trošku „zašpinila ruky“ a v kľúčových prezidentských voľbách v roku 2027 by potom postavil vlastného kandidáta a opätovne sa pasoval za „záchranca“ Francúzska.

Hrozbe občianskej vojny práve vo Francúzsku sme sa venovali aj v jednej epizóde našej relácie 313 AD:

MG

Zdroj: Le Figaro, France Info, Europe 1, titulný ilustračný obrázok, zdroj – youtube.com

PDF (formát pre tlač)