Francúzsko: prečo mladí ľudia odchádzajú z Cirkvi?

13. septembra 2020   Aktuality

Pastorácia neutvrdzuje mladých ľudí vo viere. Azda je to preto, že je priveľmi humanisticky zameraná, sústreďuje sa na hodnoty vzájomnej komunikácie, pohostinnosti a veľkodušnosti. Čiže na idey, ktoré nie sú typicky náboženské, zdôrazňuje francúzsky sociológ Yann Raison du Cleuziou, ktorý sa venuje štúdiu sekularizačného procesu vo svojej krajine.

V posledných desaťročiach sa francúzska spoločnosť hlboko odkresťančila. Platí to pre mladých ľudí do 25 rokov. Iba štvrtina z nich bola pokrstená a pätina sa považuje za katolíkov.

Štúdie vykonané na objednávku denníka „Le Monde“ svedčia o pokračujúcej sekularizácii vo Francúzsku. Z nich vyplýva, že každú nedeľu chodia do kostola iba dve percentá Francúzov a iba 56 percent ich vie modlitbu „Otče náš“ naspamäť.

Sociológ Yann Raison du Cleuziou sa venuje štúdiu sekularizačného procesu. Všíma si, že odchod katolíkov z Cirkvi súvisí so zmenami, ku ktorým došlo v spoločnosti. Dôležitú úlohu tu však zohrával prístup samotných rodín, ktoré v istom momente zanedbali odovzdávanie viery novým generáciám. Zlá stratégia bola prijatá aj v katechizácii. Bolo v nej primálo viery a priveľa čisto humanistického obsahu.

– Súvisí to so zmenami v samotnej Cirkvi. Od začiatku sedemdesiatych rokov má časť katolíkov problémy s odovzdávaním svojej viery deťom. Niektoré katolícke rodiny sa rozhodli, že mladé generácie by si mali samé zvoliť svoju duchovnú cestu. V dôsledku toho sa im prestala odovzdávať viera otcov – zdôrazňuje výskumník.

Podľa názoru sociológa nedostatok záujmu o vieru medzi mladými ľuďmi taktiež vyvoláva otázku o kvalite katechézy a pastorácie. Iba dvadsať percent mladých do 25 rokov sa považuje za katolíkov, hoci mnohí z nich dostávajú katolícke vzdelanie. – Z toho vyplýva, že dušpastierstvo v školách ich neutvrdzuje vo viere. Azda je to preto, že je priveľmi humanisticky zamerané, sústreďuje sa na hodnoty vzájomnej komunikácie, pohostinnosti a veľkodušnosti… Teda na idey, ktoré nie sú typicky náboženské. V dôsledku toho mladí ľudia majú pocit, že kresťanstvo nepotrebujú, pretože tieto hodnoty môžu žiť aj bez viery. Oni jednoducho nevidia, čo nové by im viera mohla priniesť do života.

Sociológ poznamenáva, že napriek radikálnej sekularizácii, k akej došlo v posledných desaťročiach, katolicizmus je naďalej dôležitým faktorom charakterizujúcim francúzsku spoločnosť. Vyplýva to aj z nového prístupu praktizujúcich katolíkov, ktorí si uvedomujú prebiehajúce zmeny a stali sa tým, čo Benedikt XVI. nazval kreatívnou menšinou.

– Katolicizmus sa stal menšinou, zostáva však prítomný vo francúzskej spoločnosti a paradoxne je táto prítomnosť viditeľnejšia než v sedemdesiatych rokoch, keď bol väčšinou – domnieva sa analytik.

– Napríklad počas posledných prezidentských volieb boli katolíci veľmi aktívni, veľmi prítomní v politike, čo nebolo už niekoľko desiatok rokov. Je to preto, lebo si uvedomili, že sú menšinou. Ako menšina sa lepšie organizujú, aby mohli mať vplyv, zatiaľ čo predtým, keď boli väčšinou, necítili potrebu brániť svoje záujmy, rokovať o svojej podpore výmenou za sľuby o konzervatívnych alebo bioetických otázkach,“ uviedol du Cleuziou.

MH

Zdroj: vaticannews.va / KAI

PDF (formát pre tlač)