Europarlament schválil kvóty pre ženy vo vedení firiem. Budú aj pokuty

23. novembra 2022   Krátke správy

Včera sa v Bruseli konečne podarilo presadiť kýženú pokrokovú smernicu, ktorá umožňuje určovať kvóty pre počet žien vo vedení súkromných firiem, registrovaných na európskej burze. Smernica sa v Európskom parlamente potulovala okolo 10 rokov, až ju nakoniec 22. novembra poslanci schválili. Prieťahy spôsobovala blokáda zo strany niektorých členských štátov. Tie však zrejme medzitým dozreli.

Smernica má zaručiť, aby do konca júna 2026 bolo na nevýkonných riadiacich pozíciách, teda v správnych radách, najmenej 40 percent osôb menej zastúpeného pohlavia. Do výkonných pozícií, teda na rôzne riaditeľské miesta, by malo ísť o 33 percent takýchto osôb. Pravidlá majú platiť pre firmy s viac ako 250 zamestnancami.

Slovenskí liberálni europoslanci prijali smernicu s nadšením. Poslanec Bilčík (Spolu) hovoril o doterajšej praxi ako o „dlhodobo a historicky podmienenom nespravodlivom stave“. Pokiaľ tou dlhodobosťou myslel dobu od stvorenia sveta, tak by sa mu mohlo dať za pravdu ohľadom dlhodobosti. Pokiaľ však považuje tento stav za „nespravodlivý“, nanucujú sa dve otázky: Je Boh nespravodlivý, keď stvoril muža silnejšieho a ženu slabšiu? Je Európsky parlament nad Bohom?

Ivan Štefanec z KDH, ktorý by teoreticky mal stáť v tejto kauze na strane Boha, si pokrytecky oddýchol a „ocenil“, že sa kvóty budú týkať len veľkých firiem: „Ako zástupca malých a stredných podnikateľov oceňujem, že malé a stredné podniky s menej ako 250 zamestnancami budú z pôsobnosti smernice vylúčené.“ Ale prečo tá úľava? Vari chce pán poslanec tvrdiť, že je smernica z princípu zlá? Asi nie, pretože hneď skraja uviedol: „Podporujem silnejšie postavenie žien v spoločnosti a ich väčšie zastúpenie vo vrcholových pozíciách.“A ak je teda smernica dobrá, tak prečo by bolo vhodné, aby sa jej vyhli menšie firmy?

Bývalý radikál z ĽSNS Miroslav Radačovský určite milo prekvapil všetkých liberálov, keď uviedol:

„Som v princípe za to, aby podiel žien bol v danom sektore vyšší. Pokiaľ sa týka Slovenska je to 28,9 %, avšak tu môže byť informácia skreslená s tým, že na Slovensku sú podniky najmä súkromného charakteru, ktorých sa tieto kvóty nebudú týkať. Je potrebné tiež sa zamyslieť, v záujme ochrany základných ľudských práv a slobôd, či by nebolo potrebné zvážiť aj štatistické ukazovatele LGBTI osôb.“

Robert Hejšel zo Smeru trochu spochybnil dopad smernice a uviedol, že „v praxi to tiež znamená, že ak sa o miesto budú uchádzať rovnako kvalifikovaní kandidáti, potom prednosť musí dostať zástupca menej zastúpeného pohlavia. Tie spoločnosti, ktoré nebudú spĺňať predpísané kritériá v smernici, ako je aj transparentnosť výberového procesu, budú musieť čeliť sankciám.“ Podotknime len, že pod „rovnako kvalifikovaní“ rozumejú súdruhovia: s rovnakým dosiahnutým vzdelaním a nie rovnako kvalitní, rovnako skúsení a s rovnakými výsledkami. Zvyšok si domyslia ctení čitatelia sami.

Ako však píše portál Euractiv.sk, medzi euronadšencami sa hneď po schválení „ozývali kritické hlasy, ktoré tvrdili, že zavádzané kvóty nie sú dostatočné práve pre nešpecifikované pokuty. EÚ si totiž nastavila len minimálny štandard: ak sa firmám stanovené ciele nepodarí splniť, budú musieť o plánoch na zmeny informovať príslušné orgány.

Netreba však zúfať. Podľa smernice si totiž členské štáty môžu stanoviť vlastné „účinné, primerané a odrádzajúce sankcie“. No a pokiaľ sa podarí na Slovensku zostaviť dostatočne progresívnu a neomarxistickú vládu, tá sa už postará, aby firmy pochopili, že pokrok sa zastaviť nedá.

BM

Zdroj: Euractiv.sk, Európsky parlament – Kancelária na Slovensku, ilustračný obrázok, zdroj – pexels.com

PDF (formát pre tlač)