EÚ bude pretláčať agendu gender, LGBT a multikultúry na Slovensku cez zamestnaneckú politiku firiem. Inkluzívne prostredie údajne priťahuje talenty

9. mája 2024   Krátke správy

Keď to nepôjde cez parlament, tak to pôjde cez súdy, ak to nepôjde cez súdy, pretlačí sa to cez firmy, ktoré sú na Slovensku už väčšinou nadnárodné. O čom je reč? O starej dobrej inklúzii, diverzite, skrátka inakosti. Tá je podľa prieskumov medzi Slovákmi konštantne nepopulárna, údajne sme v jej osvojovaní (chvála Bohu) na chvoste EÚ.

Neprepadajme však zbytočnému optimizmu. Európski ideológovia a byrokrati už mnohokrát ukázali svoju vynaliezavosť, s ktorou dokázali obísť lokálne problémy v šírení neomarxitických ideových konštruktov a nie inak je tomu aj na Slovensku. Spomeňme si len na dlhodobú slovenskú nechuť k Istanbulskej zmluve, ktorú sa nakoniec možno podarí EÚ obísť prijatím tejto zmluvy na celoeurópskej úrovni:

https://euractiv.sk/section/rodova-rovnost/news/europarlament-odsuhlasil-pristupenie-unie-k-istanbulskemu-dohovoru/

Alebo si spomeňme na celoeurópske uznávanie manželstiev akéhokoľvek druhu skrze uznanie rodičovstva LGBT osôb a tým aj nimi adoptovaných detí:

https://euractiv.sk/section/rovnost-sanci/news/pat-slovenskych-europoslancov-podporilo-uznavanie-rodicovstva-ktore-by-pomohlo-lgbti-ludom/

No a keďže život na Slovensku riadia aj veľké nadnárodné firmy, ktoré sú väčšinou vo svete garantmi globalizačného a progresivistického procesu, bude sa cez zamestnaneckú politiku týchto firiem pretláčať progresivistická agenda tak, že sa ani nebude treba pýtať občanov, či ich volených zástupcov. Veď ide predsa o „nezávislosť“ biznisu.

Na túto tému sa rozrozprávali na portáli Euractiv.sk viacerí mimovládni činitelia, s cieľom ukázať, že inkluzivistická propaganda a zavádzanie podmienok priaznivých pre LGBT, multikultúrnosť, rodovú rovnosť či multietnickosť prináša do pracovného procesu záplavu talentov. Zrejme podobne ako migrácia:

https://euractiv.sk/section/rovnost-sanci/podcast/inkluzivne-prostredie-pomaha-ziskavat-talenty/

Sú tu však ešte problémy s pretrvávajúcim dezolátnym slovenským myslením. Martin Menšík, šéf komunikácie a vzťahov z nadnárodnej organizácie Alma Career, ktorá pohltila slovenskú (kedysi) agentúru Profesia s. r. o. (pričom Alma má pobočky umne rozosiate práve vo východnej Európe od Baltiku po Balkán: https://www.almacareer.com/) sa posťažoval, že až 40 % z 8000 respondentov prieskumu v roku 2022 na Slovensku „nemá s diverzitou na pracovisku žiadnu skúsenosť“.

A pokiaľ aj má, tak si pod ňou predstavuje niečo iné ako progresívni ideológovia, keďže namiesto zohľadnenia všetkých LGBT a multi-kulti oblastí si pod zamestnaneckou diverzitou predstavujú zamestnanci na Slovensku najmä lepší prístup k starším ľuďom.

Lenže to sa zmení, pretože veľké nadnárodné spoločnosti „budú mať povinnosť vykazovať aj začleňovanie ľudí z minorít“ na trhu práce. Čiže, ako konštatuje Menšík – situácia sa zlepšuje.

Silvia Porubänová zo Slovenského národného strediska pre ľudské práva potvrdila, že legislatívna stránka veci je už dávno prijatá a teraz ide o to, aby sa „rozmanitosť“ prejavila nielen na pracovnom trhu, ale aj v školstve a zdravotníctve. Dôležité je podľa nej „šírenie povedomia“ o minoritách, ergo – ideologická propagácia.

Ďalší diskutér bol Martin Kahanec z nadnárodnej Central European University, ktorej zakladateľom bol v roku 1991 George Soros (https://en.wikipedia.org/wiki/Central_European_University) Podľa Kahanca je diverzita „motorom rastu a prosperity“ a spomína v tejto súvislosti aj migrantov, ktorí „prinášajú talenty“.

Neváha používať v súvislosti s migrantmi slovník, ktorý pripomína nadšené budovanie socializmu. Migranti podľa neho „zvyšujú vnútornú súťaživosť v pracovných kolektívoch“ a „donášajú nové skúsenosti a nové uhly pohľadu“. Dokonca „iné pohľady na technológie“.

Pripusťme, samozrejme, že niektoré pohľady ugandských pracovníkov na európske technológie môžu byť značne „iné“, avšak čo rozumie Kahanec následne tým „kreatívnym prístupom“, ktorý to má priniesť, to nám už celkom jasné nie je.

Migranti sú podľa neho navyše aj „podnikavejší ako domáca neemigrujúca populácia“. Nepochybne, v niektorých odvetviach určite a vedeli by o tom rozprávať aj vyšetrovatelia v Birminghame, Manchestri či Newcastli.

Napriek určitému sklamaniu zo slovenskej reality je tu podľa Porubänovej dôvod na optimizmus a to preto, lebo tu „fungujú rôzne európske projekty“. V týchto projektoch spolupracujú samosprávy, podnikatelia aj mimovládny sektor a kolesá sú už v pohybe. Takže, keď si dáte dohromady túto rovinu, ktorá je síce podriadená vláde a parlamentu, ale pridáte k nej bruselskú rovinu, ktorá je lokálnym parlamentom nadradená, tak vám z toho môže vyjsť len jedno – diverzita bude, aj keby ste zvolili do parlamentu poslancov s veľmi dezolátnou rétorikou.

Navyše, ani na tých poslancov by sme sa v tomto smere zase nemali až tak spoliehať. Tie zákony umožňujúce diverzitu, o ktorých hovorila Silvia Porubänová, niekto predsa prijať musel. Ako vždy sa preto musíme predovšetkým spoľahnúť, na po stáročia overenú slovenskú pasívnu rezistenciu.

BM

Zdroj: Euractiv.sk, sprievodný ilustračný obrazový materiál, zdroj – Easy-Peasy.AI, flickr.com

PDF (formát pre tlač)