Do Vatikánu dorazili prvé požiadavky z konferencie nemeckej Synodálnej cesty

11. februára 2021   Aktuality

Na synodálnom zhromaždení v Nemecku, ktoré prebiehalo na prelome januára a februára, vypracovali jednotlivé skupiny tohto fóra dokumenty, ktoré zahŕňali požiadavky na reformy v jednotlivých oblastiach života Cirkvi.

Americký katolícky web The Pillar informoval, že Svätá stolica práve dostala dokument vytvorený skupinou, ktorá sa zaoberala reformou moci a administratívneho spravovania vo farnostiach a diecézach. Predsedom tejto skupiny je biskup Franz-Jozef Overbeck z Essenu a podpredsedníčkou je Claudia Luecking-Micheová z Ústredného výboru nemeckých katolíkov.

Dokument nebol určený pre verejnosť a preto ani nebol zverejnený na oficiálnej stránke Synodálnej cesty. Portál The Pillar však získal jeho anglickú verziu a zverejnil ju na svojom webe.

Myšlienky v ňom uvedené vychádzajú z heréz demokratizmu a modernizmu. Biskupov by mali voliť miestne komunity veriacich. Okrem toho, špeciálne farské a diecézne výbory, väčšinovo laické, by dostali právo blokovať administratívne rozhodnutia biskupa alebo farára. (To znamená nielen financovanie diecézy, ale aj menovanie kňazov, riadenie seminárov, vymedzovanie pravovernosti a pod.) V dokumente sa ďalej píše: „Pokiaľ zákon univerzálnej Cirkvi neumožňuje voľby, na úrovni diecézneho práva je potrebné nájsť vhodné formy efektívnej účasti Božieho ľudu na výbere osôb, ktoré budú zastávať vedúce pozície v Cirkvi.“

„Pohľad na dnešné demokratické spoločnosti z hľadiska politického, hospodárskeho, administratívneho a vzdelávacieho, ukazuje nadobudnuté práva a organizovaný proces účasti, ktorý sa vyznačuje voľbami a deľbou moci, zodpovednosťou, kontrolou a obmedzením počtu úradníkov,“ tvrdí sa v dokumente a jeho autori dodávajú: „Ak chce katolícka Cirkev zostať verná svojmu poslaniu, je nevyhnutná sociálna inkulturácia prostredníctvom demokratického procesu.“

Tento „demokratizmus“ rozširuje dokument aj na pravdy viery: „Aj v Cirkvi si môžu legitímne názory a životné štýly navzájom konkurovať v zásadných otázkach.“

To, čo mnohí predpovedali, že logické domyslenie demokracie (ktorá, ako každá idea má tendenciu expandovať totálne a ovládnuť celý priestor) musí nutne priniesť logickú otázku: pokiaľ je demokracia najlepším riadiacim a organizačným systémom na svete (a samotná Cirkev to už tvrdí tiež), prečo by sa nemala vzťahovať aj na Cirkev, sa pomaly ale isto stáva skutočnosťou. Je zrejmé, že pre demokratickú ideológiu je neprijateľné, aby uprostred jej územia existovala hierarchická a zhora monarchisticky riadená organizácia.

Čo by to znamenalo v praxi? Biskupi by stratili administratívnu kontrolu nad diecézami a farári nad farnosťami. Bez účasti laikov by jednoducho nemohli vykonávať svoju funkciu, čo je zjavne v rozpore s cirkevnými zákonmi aj s tradíciou, ktorá spája úradnú moc s ordináciou.

Návrhy fóra sa však neobmedzujú len na to. Autori by tiež chceli presadiť diakonát a kňazstvo žien. Okrem toho predpokladajú ďalšie zmeny v liturgii, ktoré by umožnili ešte väčšiu účasť laikov a ktorá by sa neobmedzovala iba na obetu sv. omše a slávenie Eucharistie. Laici by napríklad boli kazateľmi.

Taktika nemeckých katolíkov, ktorí posielajú tieto požiadavky, je zrejmá. Vedia, že Rím neschváli takéto požiadavky, ktoré sú príliš revolučné. Preto navrhujú túto prehnanú verziu, aby potom z vyjednávacej pozície trochu ustúpili, čo bude vyzerať ako zmierlivosť, pokora a túžba po jednote, ale zároveň zastavením sa na polceste vo svojich požiadavkách dosiahnu zmeny, ktoré by sa pred 20 rokmi nemeckí biskupi neodvážili do Vatikánu posielať.

BM

Zdroj: PCh24, pillarcatholic.com, Zdroj tit. obrázka

PDF (formát pre tlač)