Do Magdeburskej diecézy dorazil pokrok: Laici sa zúčastnia na výbere nového biskupa

12. novembra 2025   Krátke správy   Cirkevná kríza

V nemeckom Magdeburgu sa dostalo kreovanie synodálnej Cirkvi do nového štádia. Súčasný biskup Gerhard Feige už má len rok do dosiahnutia vekovej hranice určenej na odchod z funkcie a tak sa diecéza začína zamýšľať ako ho po odchode nahradí. Prišli pri tom na mimoriadne pokrokový nápad. A síce, že do výberu nového biskupa zapoja aj laikov.

Podobný pokus sa odohral už roku 2023 v Paderborne, kde sa mali synodálne naladení laici zúčastniť priamo voľby biskupa, avšak vtedy zasiahol Vatikán a priamu voľbu biskupa za účasti zástupcov laikov zakázal. Teraz na to idú v Magdeburgu lepšie. Biskupa nebudú laici voliť, ale len vyberať.

https://katholisch.de/artikel/65637-bistum-magdeburg-will-laien-bei-bischofswahl-beteiligen

V utorok diecéza oznámila, že Katedrálna kapitula, ktorá je zodpovedná za výber nového biskupa, napísala Diecéznej rade list, v ktorom ju informuje o predvídateľnom konci funkčného obdobia biskupa Feigeho, o následnom uvoľnení miesta a o postupe voľby nového biskupa. No a práve s voľbou je spojená synodálna inovácia:

„Po prvýkrát sa do rokovaní o nástupcovi biskupa Feigeho zapoja aj dobrovoľníci a ďalší laici spolu s cirkvou. Katedrálna kapitula Magdeburskej diecézy tým aktívne umožňuje synodálnu účasť.“

Diecéza Magdeburg, ktorá je sufragánnou diecézou cirkevnej provincie Paderborn ďalej dodáva:

„Dobrovoľníci z Diecéznej rady sa môžu do 30. novembra 2025 obrátiť na kanceláriu Diecéznej rady, aby sa zúčastnili výberového procesu na poradný hlas.“

Podobne ako osemčlenná Katedrálna kapitula, aj osem členov Diecéznej rady bude vybraných, aby sa zúčastnili týchto rokovaní. Diecézna rada na svojom najbližšom plenárnom zasadnutí koncom februára rozhodne, ktorí laickí členovia budú vo výbere.

Diecéza sama seba za tento inovatívny krok pozitívne ohodnotila a uviedla, že týmto krokom vysiela „jasný signál o transparentnosti a účasti“.

Na diecézu Magdeburg sa vzťahuje Pruský konkordát z roku 1929. Na základe toho predloží katedrálna kapitula a diecézni biskupi, ktorí tiež podliehajú pruskému konkordátu, Vatikánu zoznam vhodných kandidátov na zvolenie nového biskupa. Vatikán potom „s prihliadnutím na tieto zoznamy“ nominuje tri osoby, z ktorých môže katedrálna kapitula zvoliť biskupa.

Prvý evolučný krok sa teda už podaril, pokiaľ samozrejme opäť nezasiahne Vatikán. Osem členov Diecéznej rady síce nebude ešte voliť, ako to chceli v Paderborne, ale bude vyberať vhodných kandidátov. Pokiaľ má Diecézna rada aj ďalšie právomoci, napríklad finančného charakteru, je možné, že dokáže členov kapituly presvedčiť, aby vo finále volili aj s ohľadom na záujmy laikov. A ktovie, možno časom dôjde aj na priamu voľbu biskupa laikmi.

Prax voľby biskupov za účasti laikov nie je samozrejme v Cirkvi nová. Nastúpila po prvom storočí, keď sa už Cirkev rozrástla. Pôvodne menovali biskupov apoštoli a malo to tak zostať aj ďalej, ale prax sa časom zmenila. V nasledujúcich storočiach cirkevných dejín bola v podstate voľba za účasti laikov bežná a dokonca aj voľba rímskeho biskupa – pápeža prebiehala až do roku 1059 (prvá voľba skrze konkláve bez laikov, nariadená pápežom Mikulášom II.) formou spoločnej „aklamácie“ laického ľudu a miestneho duchovenstva.

Táto informácia zaiste poteší všetkých milovníkov pokroku. Horšie to zrejme bude už s reakciou na to, prečo bola táto vymoženosť zrušená. Jej výsledkom bol totiž zvyčajne chaos, spory, krvavé bitky medzi stúpencami rôznych kandidátov, násilné zosadzovanie biskupa z postu, vzdoropápeži a vzdorobiskupi.

Najdesivejšiu formu tieto „ľudové“ ťahanice nadobudli v 10. storočí, v ére tzv. pornokracie, jednom z najtemnejších období v cirkevných dejinách. Keďže biskupi a pápež mali veľký vplyv na veriacich, do voľby sa snažili zasahovať všetci: od cisára, cez lokálnu šľachtu, manželky pohlavárov, až po hlavy miestnych cechov a korporácií. Nakoniec Cirkev usúdila, že laikov bude pre pokoj a dobro v Cirkvi lepšie z rozhodovania o biskupoch vylúčiť.

Dnešná naivná predstava, že veriaci (laici aj duchovní) sú už na takej úrovni oproti svojim predchodcom, žeby sa podobných excesov nedopúšťali, je založená na klasickej „filozofickej povere pokroku“, ako píše Józef Maria Bochenski, v Slovníku filozofických povier, ktorá predpokladá neustále zlepšovanie ľudstva. Namiesto pokorného priznania si ľudskej zaťaženosti dedičným hriechom.

Výsledkom dokonalého zapojenia laikov do riadiacich či volebných procesov v Cirkvi, bude to, čo sa nám už začína črtať v synodálnej pluralite. Skrátka, chaos. Najprv vieroučný a morálny, nakoniec sociálny a štrukturálny.

Branislav Michalka

Zdroj: Katholisch.de, titulný ilustračný obrázok, zdroj – wikimedia commons

PDF (formát pre tlač)