Deň otvorených dverí na Nitrianskom hrade, v Nitre si pripomínajú aj 30. výročie ustanovenia biskupa J. CH. Korca za kardinála

2. júla 2021   Aktuality

Pri príležitosti sviatku sv. Cyrila a Metoda a Cyrilometodskej národnej púte sa 5. júla 2021 uskutoční aj tradičný Deň otvorených dverí na Nitrianskom hrade. Návštevníci si budú môcť okrem vnútorného areálu hradu, katedrály – Baziliky sv. Emeráma a expozícií Diecézneho múzea, v čase od 13:00 do 16:00 prezrieť aj interiérové priestory Biskupského paláca, ktoré počas roka nie sú verejnosti prístupné.

Súčasťou prehliadky paláca bude aj prehliadka jednotlivých salónov, biskupskej súkromnej kaplnky, ale aj veľkej jedálne, v ktorej nedávno prebehla obnova interiéru – tento projekt sa uskutočnil vďaka finančnej podpore Nadácie SPP.

Okrem toho si v Nitre pripomínajú 30. výročie ustanovenia blahej pamäti biskupa Jána Chryzostoma Korca za kardinála Svätej Rímskej Cirkvi

Dňa 28. júna 1991 ustanovil pápež sv. Ján Pavol II. Jána Chryzostoma Korca za kardinála. Menovanie bolo ohlásené na všeobecnej audiencii 29. mája 1991. Ján Chryzostom kardinál Korec bol prvým predstaviteľom slovenskej cirkevnej provincie, ktorému sa dostalo vďaka osobným kvalitám takej cti, že sa stal členom kardinálskeho kolégia. Za biskupa Nitrianskej diecézy bol menovaný 6. februára 1990. Kánonicky správu diecézy prevzal 22. februára 1990 a spravoval ju do 16. júla 2005. Ako emeritný biskup býval až do svojho úmrtia v Nitre. Nitrianskym biskupom bol 15 rokov (v rokoch 1990 – 2005) a jedno desaťročie bol emeritným biskupom – až do svojej smrti 24. októbra 2015. Pochovali ho na Nitrianskom hrade.

Nitriansky emeritný biskup, kardinál Ján Chryzostom Korec sa narodil 22. januára 1924 v Bošanoch. Dňa 15. septembra 1939 vstúpil v Ružomberku do rehole jezuitov. V roku 1944 maturoval na gymnáziu v Kláštore pod Znievom, kam chodil ako externý študent. Od roku 1945 študoval na Filozofickom inštitúte Spoločnosti Ježišovej v Brne. Potom odišiel do Trnavy, kde pomáhal v redakcii Posla a študoval štvorročnú teológiu. Po likvidácii reholí a kláštorov v roku 1950 bol spolu s rehoľnými spolubratmi internovaný od 14. apríla 1950 v Jasove, potom v Podolínci a od 20. septembra 1950 v Pezinku. Odtiaľto bol donútený odísť do civilného života. V tom istom roku (1. októbra 1950) bol tajne vysvätený v Rožňave za kňaza a po uväznení a internovaní takmer všetkých oficiálnych biskupov, bol ako 27-ročný 24. augusta 1951 tajne vysvätený za biskupa, otcom biskupom Pavlom Hnilicom. Konsekrácia sa uskutočnila na základe rozsiahlych fakúlt Svätého Otca Pia XII. pre naše krajiny.

Biskupskú službu však nemohol vykonávať verejne. Po celý tento čas pracoval ako robotník. V tomto období oprávnene desať rokov každý deň očakával, že príde po neho Štátna bezpečnosť, ako sa to stalo v mnohých prípadoch jeho spolubratom v reholi, či diecéznym kňazom alebo veriacim laikom. O to viac, keďže o ňom vedeli, že je biskup a vyvíja aktívnu apoštolskú činnosť, ba i tajne ordinuje kňazov. Dňa 11. marca 1960 bol zaistený a 21. mája odsúdený ako vlastizradca – pre náboženskú činnosť medzi študentmi na 12 rokov väzenia, ktoré prežil v neľudských podmienkach s mnohými kňazmi v Prahe na Pankráci, Ruzyni a vo Valdiciach. Z väzenia sa vrátil 24. februára 1968 s podlomeným zdravím. Napriek tomu sa zapojil do nadšenej obnovy náboženského života.

Dňa 8. júla 1969 ho prijal na osobitnej audiencii pápež Pavol VI., ktorý na údiv mnohých odovzdal „tajnému“ biskupovi Korcovi svoje biskupské insígnie. Po návrate do vlasti však nedostal súhlas zo strany štátu k pastorácii, a preto pokračoval v práci ako robotník, naposledy ako opravár výťahov v Petržalke. I v tejto situácii nezostal nečinný. Kontakt s mladými ľuďmi, apoštolát v rôznej forme, ale i bohatá literárna činnosť mu vyplnili každú voľnú chvíľu. Vo svojich dielach sa javí ako teológ, filozof, historik, etik a sociológ.

Medzi najvýznamnejšie diela kardinála Korca patria O pôvode človeka (1949), O kompetencii vied, Nad vznikom a vývojom života (1971), Záchrana v Kristovi (1982), Úvahy o človeku (1986), Vo svetle blahozvesti (1985), Kristov kňaz, O poslaní kňaza, Cirkev uprostred problémov, Cirkev v rozvoji (všetky 1987). Ťažkým obdobím Cirkvi na Slovensku sa zaoberá jeho trojzväzkové dielo Od barbarskej noci, ktoré bolo preložené aj do poľštiny, taliančiny, nemčiny, angličtiny a francúzštiny. Veľká časť diel kardinála Korca počas bývalého režimu vyšla v samizdatoch. Niektoré rukopisy sa dostali do zahraničia a vyšli knižne v Kanade, u slovenských jezuitov v Cambridge, v Ústave sv. Cyrila a Metoda v Ríme, v Rakúsku a v Poľsku.

BK

Zdroj: biskupstvo Nitra

PDF (formát pre tlač)