Demokratizácia Cirkvi: Žena získala po prvýkrát volebné právo na Synode biskupov
9. februára 2021
Aktuality
Postupná „demokratizácia“ Cirkvi napreduje a zdá sa, že tento proces bude stále viac presadzovaný. Snaha pápeža Františka zvolať v Taliansku synodu, ktorá by vypočula hlas ľudu, Synodálna cesta v Nemecku otvorená moderným požiadavkám laikov, Amazonská synoda počúvajúca požiadavky pralesných Indiánov, to všetko svedčí o prehlbovaní kurzu od obrazu Cirkvi ako hierarchickej a monarchistickej organizácie k Cirkvi synodálnej a riadenej za účasti „zdola“.
Ďalšou novinkou v tomto procese bolo vymenovanie sestry Nathalie Becquartovej, teologičky, do funkcie podsekretára na generálnom sekretariáte Synody biskupov, počas posledného víkendu. Menovaním do tejto funkcie získala automaticky volebné právo, napriek tomu, že nie je vysväteným kňazom (ženy v katolíckej Cirkvi nemôžu byť kňažkami) ani najvyššou predstavenou nejakého rádu.
Ako uviedol generálny sekretár Synody biskupov, kardinál Mario Grech: „Vymenovaním sestry Nathalie Becquartovej a jej možnosťou zúčastniť sa na hlasovaní sa otvorili dvere. Uvidíme, aké ďalšie kroky bude možné podniknúť v budúcnosti.“ O akých dverách hovorí kardinál Grech je jasné. Ide o väčšiu účasť laikov na riadení Cirkvi, ako aj väčšiu účasť žien. V posledných rokoch sa viackrát požadovalo hlasovanie pre ženy a teda automaticky pre laikov, pretože žena nemôže byť vysvätená, na zhromaždeniach biskupských synod. Tieto požiadavky sa objavili počas Synody mládeže v roku 2018 a Amazonskej synody v roku 2019. To, že kardinál Grech hovorí o „ďalších krokoch“ zrejme naznačuje, že v procese sa bude pokračovať.
Nie je zaiste náhoda, že sa sestra Nathalie Becquartová počas svojho postgraduálneho štúdia v Bostone venovala téme – synodalita v Cirkvi. Nebude teda zrejme len náhodne vybranou členkou „do počtu“, ale je niekým, kto bude modernizáciu Cirkvi svojím hlasovacím právom podporovať. Pokiaľ bude postupne dochádzať k presadzovaniu takto orientovaných laikov a žien do podobných funkcií, bude vplyv laikov, ktorými nemusia byť, ako sa už viackrát ukázalo, len rádové sestry, narastať a pokiaľ budú mať dostatočne progresívne názory, tak by sa im mohlo podariť Cirkev úspešne od-hierarchizovať.
Aké následky by to malo pre Cirkev, to si dokážeme domyslieť z toho, že budeme vnímať tieto drobné kroky a „otvárania dverí“ v kontexte, ako súčasť kontinuálneho procesu, ktorý trvá už desaťročia. Z následkov, ktoré spôsobil tento proces v minulosti, si dokážeme odvodiť následky a dopady na Cirkev, ktoré prinesú kroky k väčšej vláde laikov v Cirkvi v budúcnosti.
Ako už naznačujú vyhlásenia mnohých biskupov, kardinálov aj pápeža, ide o to „vypočuť hlas ľudu zdola“. História nás však učí, a to bohužiaľ sústavne, že toto volanie más zdola a načúvanie tomuto hlasu más, ktoré sú zaťažené dedičným hriechom rovnako ako ľudia v riadiacich funkciách, (na rozdiel od toho čo si myslel Jean Jacques Rousseau) smeruje vždy neochvejne k väčšiemu úpadku a k rozkladu. Jediným pozitívnym korektorom „hlasu ľudu“ na ceste k zlepšeniu nejakej obecnej situácie, býva pevné pridŕžanie sa učenia Cirkvi. To však modernistickí laici, ako naznačujú ich požiadavky, zrejme nepovažujú za svoju prioritu.
BM
Zdroj: Kath net

