Dejiny katolíckej Cirkvi pre najvyššie triedy stredných škôl od profesora Müllera, 4. časť

Branislav Krasnovský
17. decembra 2024   Cirkev   Recenzie

predchádzajúce časti:
Dejiny katolíckej Cirkvi pre najvyššie triedy stredných škôl od profesora Müllera, 1. časť
Dejiny katolíckej Cirkvi pre najvyššie triedy stredných škôl od profesora Müllera, 2. časť
Dejiny katolíckej Cirkvi pre najvyššie triedy stredných škôl od profesora Müllera, 3. časť

***

Svätý Štefan, prvý mučeník katolíckej Cirkvi

Prvým mučeníkom katolíckej Cirkvi sa stal sv. Štefan, ktorého ukameňovali Židia niekedy okolo roku 34 po Kristovi. Je považovaný nielen za prvého kresťanského mučeníka, ale i za významnú postavu ranokresťanskej Cirkvi. Prvotné informácie o jeho živote čerpáme najmä z Nového zákona. Svätý Štefan Prvomučeník bol známy svojou múdrosťou, silnou vierou a plnosťou Ducha Svätého. Bol jedným zo siedmich diakonov, ktorých apoštoli vybrali na pomoc pre spravovanie majetku a starostlivosti o chudobných (Sk 6,1–8):

1 V tých dňoch, keď počet učeníkov rástol, Helenisti začali šomrať na Hebrejov, že pri každodennom obsluhovaní zanedbávajú ich vdovy. 2 Preto Dvanásti zvolali zhromaždenie učeníkov a povedali: „Nie je správne, aby sme my zanedbávali Božie slovo a obsluhovali pri stoloch. 3 Preto si, bratia, vyhliadnite spomedzi seba sedem osvedčených mužov, plných Ducha a múdrosti, a na túto úlohu ustanovíme ich. 4 My sa budeme celkom venovať modlitbe a službe slova.“ 5 Táto reč sa páčila celému zhromaždeniu a vyvolili si Štefana, muža plného viery a Ducha Svätého, ďalej Filipa, Prochora, Nikanora, Timona, Parmenáša a Mikuláša, prozelytu z Antiochie. 6 Postavili ich pred apoštolov a oni sa modlili a vložili na nich ruky. 7 Božie slovo sa šírilo a počet učeníkov v Jeruzaleme veľmi rástol. Aj veľa kňazov poslušne prijalo vieru. 8 Štefan plný milosti a sily, robil veľké divy a znamenia medzi ľudom.

Činnosť sv. Štefana dráždila libertínskych Židov. Tí predviedli sv. Štefana pred veľradu, kde ho obvinili z rúhania, o čom hovoria Skutky apoštolov (Sk 6,9–15):

9 Tu vstali niektorí z takzvanej synagógy Libertíncov, Cyrénčanov a Alexandrijčanov a z tých, čo boli z Cilície a Ázie, a hádali sa so Štefanom. 10 Ale neboli schopní čeliť múdrosti a Duchu, ktorým hovoril. 11 Podstrčili teda mužov, ktorí hovorili: „Počuli sme, že hovoril rúhavé slová proti Mojžišovi a proti Bohu.“ 12 Pobúrili ľud, starších a zákonníkov, zbehli sa, zdrapli ho a zaviedli pred veľradu. 13 Tu postavili falošných svedkov, ktorí hovorili: „Tento človek neprestáva hovoriť proti svätému miestu a proti Zákonu. 14 Počuli sme, ako hovoril, že Ježiš, ten Nazaretský, zborí toto miesto a zmení obyčaje, ktoré nám odovzdal Mojžiš.“ 15 Všetci, čo sedeli vo veľrade, uprene naňho hľadeli a videli, že jeho tvár je ako tvár anjela.

Pred veľradou sa sv. Štefan sa veľmi umne bránil, veď jeho ústami hovoril Duch Svätý. Pred veľradou (Sanhedrinom) predniesol dlhú reč (Sk 7,1–53), v ktorej obhajoval svoju vieru a obvinil svojich poslucháčov z odmietnutia a ukrižovania Mesiáša. Kto chce bližšie vedieť, čo presne sv. Štefan povedal židovskej veľrade, nech si pozorne prečíta Skutky apoštolov (Sk 7,1–53). Tým však, že židovskú veľradu obrazne prirovnával k 12 bratom, ktorí predali svojho brata Jozefa do otroctva, k Áronovi, ktorý zhotovil zlaté teľa, k tým, čo nosili stánok Molocha a hviezdu Refana, za čo boli presídlení až za Babylon porovnaj (Sk 7,43): 43 Veď ste so sebou nosili stánok Molocha a hviezdu svojho boha Refana, podoby, čo ste si urobili, aby ste sa im klaňali. Preto vás presídlim až za Babylon“ (vo svojej reči spomenul aj kráľov Dávida a Šalamúna), Židov rozrušil.

No to najtvrdšie zaznelo nakoniec. Vo svojej záverečnej časti reči pred Sanhedrinom sv. Štefan vyslovil tieto slová: (Sk 7,51–60):

51 Vy, tvrdošijní s neobrezaným srdcom a ušami, vy vždy odporujete Duchu Svätému; vy takisto ako vaši otcovia. 52 Ktorého proroka neprenasledovali vaši otcovia? Oni zabíjali tých, čo predpovedali príchod Spravodlivého, a vy ste sa teraz stali jeho zradcami a vrahmi; 53 Vy, čo ste prostredníctvom anjelov dostali zákon, no nezachovávali ste ho.“ 54 Keď to počuli, pukali im srdcia od zlosti a zubami škrípali proti nemu. 55 Ale on, plný Ducha Svätého, uprene sa zahľadel na nebo, uvidel Božiu slávu a Ježiša stáť po pravici Boha 56 a povedal: „Vidím otvorené nebo a Syna človeka stáť po pravici Boha.“

Po týchto slovách dosiahlo židovské besnenie vrchol (Sanhedrin vždy vedel umne využívať vdovy a trestať bezbranných, pred ozbrojenými Rimanmi však boli vždy nesmierne úslužní), o ich besnení a lynčovaní sv. Štefana hovoria Skutky apoštolov (Sk 7,57–60): 57 Strašne vykríkli, zapchávali si uši a všetci sa naňho vrhli. 58 Vyhnali ho za mesto a kameňovali. Svedkovia si odložili šaty k nohám mladého muža, ktorý sa volal Šavol. 59 Štefana kameňovali a on sa modlil: „Pane Ježišu, prijmi môjho ducha.“ 60 Potom si kľakol a zvolal veľkým hlasom: „Pane, nezapočítaj im tento hriech.“ A len čo to povedal, zomrel.

Pri lynčovaní sv. Štefana bol prítomný aj Saul (neskorší apoštol Pavol), ktorý schvaľoval tento čin.

Svätý Štefan je známy ako protomučeník, teda prvý kresťan, ktorý položil svoj život za vieru v Krista. Jeho smrť je považovaná za predobraz neskoršieho mučeníctva mnohých kresťanov. Jeho sviatok sa slávi 26. decembra (deň po Vianociach) v latinskej Cirkvi. Východné cirkvi ho oslavujú 27. decembra alebo 9. januára. Svätý Štefan je patrónom diakonov, stavebných robotníkov, kameňolomov a prenasledovaných kresťanov.

Podľa tradície boli jeho relikvie objavené v roku 415 a prenesené do Jeruzalema. Časť jeho ostatkov bola neskôr prenesená do Ríma. Na obrazoch je zobrazovaný ako mladý muž s diakonským rúchom, palmovou ratolesťou (symbol mučeníctva) a kameňmi (atribút jeho mučeníctva). Svätý Štefan symbolizuje neotrasiteľnú vieru, odpustenie a ochotu položiť život za Krista. Jeho príbeh inšpiruje kresťanov k vytrvalosti vo viere a k modlitbe za nepriateľov.

Carlo Crivelli (* okolo 1430 (až 1435) – † okolo 1495) bol tiež zaujímavou postavou. Pochádzal z Benátok, bol ovplyvnený benátskou maliarskou školou, kde sa pravdepodobne učil u Jacopa Belliniho. V Benátkach však nebol veľmi uznávaným umelcom, pôsobil v regiónoch Marche a Abruzzo. Bol búrlivákom, v roku 1457 bol súdený za únos a cudzoložstvo, jeho umelecký talent ho však zachránil pred prísnym trestom, stálo ho to však množstvo obrazov.

Ako renesančný maliar je známy svojím jedinečným dekoratívnym štýlom a náboženskými obrazmi. Jeho diela si stále zachovávali výrazné gotické prvky a aj byzantskú ornamentálnu bohatú zdobenosť. Okrem sv. Štefana sa vysoko cenia aj jeho obrazy Zvestovanie (so sv. Emidiom z roku 1486):

ja mám rád jeho monumentálnu Pietu zo San Domenico v Camerine (z roku 1493):

Crivelli vytvoril mnoho ikonických obrazov Panny Márie s Ježiškom, často zdobených ovocím, ktoré symbolizuje bohatstvo a čistotu. Zomrel pravdepodobne v Ascoli Piceno okolo roku 1495. Jeho diela sú dnes roztrúsené po mnohých svetových galériách, vrátane Národnej galérie v Londýne, kde sa nachádzajú jeho najvýznamnejšie obrazy.

Katolícka Cirkev po smrti sv. Štefana

Je všeobecne známou axiómou, že krv mučeníkov je semenom kresťanstva. Prenasledovanie Kristových učeníkov v Jeruzaleme sa pretavilo do rastu Kristovej Cirkvi aj mimo Jeruzalema. Kresťania sa z Jeruzalema šírili do Judey a Samárie, všade hlásali Evanjelium – Kristovo učenie.

Diakon Filip kázal v Samárii, kde neskôr pôsobili aj apoštoli sv. Peter a Ján. Apoštoli a diakoni krstili, birmovali, v oblasti Gazy pokrstil Filip komorníka etiópskej kráľovnej, pôsobil v Judei až do Cézarey a apoštol sv. Peter neúnavne kázal v Lydde, Joppe, Cézarei. Iní apoštoli išli až do Foiníkie a na Cyprus.

Spočiatku všetci Apoštoli a diakoni kázali len Židom. Vedeli, že Kristus nevylúčil pohanov zo svojej Cirkvi, ale čakali na priamy Boží pokyn, aby otvorili brány Cirkvi aj pohanom. Svätý Peter sa po prvýkrát nad možnosťou prijímania pohanov do Cirkvi zamyslel po svojom znamení, keď v Joppe videl plachtu s nádobou zostupujúcu z neba, na ktorej sa nachádzali podľa Mojžišovho zákona čisté aj nečisté zvieratá. Toto znamenie o plachte plnej zvierat sa nachádza v Skutkoch apoštolov (Sk 10,10–16):

10 Keď vyhladol, chcel (Peter) jesť. Kým mu pripravovali, padol do vytrženia. 11 Videl otvorené nebo a zostupovať akúsi nádobu, ako veľké prestieradlo, spúšťané za štyri rohy na zem. 12 Boli v nej všetky druhy štvornožcov, zemeplazov a nebeské vtáctvo. 13 I zaznel mu hlas: „Peter, vstaň, zabíjaj a jedz!“ 14 Ale Peter povedal: „Nijakým činom, Pane, veď som nikdy nejedol nič poškvrnené a nečisté.“ 15 Ale hlas sa mu ozval znova, druhý raz: „Čo Boh očistil, ty nenazývaj poškvrneným.“ 16 Toto sa opakovalo tri razy a hneď bola nádoba vzatá do neba.

Videnie naznačuje koniec prísneho rozlišovania medzi čistými a nečistými potravinami podľa Mojžišovho zákona. Tento symbolický krok pripravuje pôdu na otvorenie Cirkvi pre všetkých ľudí, nielen pre Židov, ale aj pre pohanov. Toto Petrove videnie je okamžitou prípravou na stretnutie so stotníkom Kornéliom, ktorého Peter pokrstil, čím pohania získali rovnaké postavenie v prvotnej Cirkvi ako Židia…

Zvieratá v plachte predstavujú rôzne národy a kultúry, ktoré Boh očistil a prijal. Príbeh zdôrazňuje, že spása je otvorená pre všetkých ľudí, ktorí veria v Krista. Tento príbeh ukazuje, že v Kristovi je naplnený Mojžišov zákon a kresťania nie sú viazaní rituálnymi pravidlami o čistote, poukazuje sa na prekonanie etnických a kultúrnych bariér v Cirkvi a príbeh pripravuje pôdu na vystúpenie apoštola sv. Pavla a pre jeho misijné cesty, ktoré sú zamerané na pohanské národy.

Sv. Peter je okrem svojho známeho ukrižovania dolu hlavou často zobrazovaný na streche domu s pohľadom upreným na zostupujúcu plachtu plnú rozmanitých zvierat (vtáky, plazy, ryby). Toto podobenstvo ukazuje na univerzálnosť Evanjelia a jeho poslanie pre celý svet.

Domenico Fetti (asi 1589–1623) bol taliansky barokový maliar známy svojimi náboženskými obrazmi, alegorickými scénami a pôsobivým používaním svetla a farieb. Narodil sa a dlhšiu dobu pôsobil v Ríme, potom Mantove a Benátkach, kde rozvíjal svoj štýl ovplyvnený caravaggizmom, ale s osobitým dôrazom na emocionálnu expresiu a detail. V Mantove bol dvorným maliarom Ferdinanda I. Gonzagu, bol významne ovplyvnený benátskou školou, najmä Tizianim a Veronesem.

Kto však zažil génia Caravaggia, ten už určite vnímal iných učiteľov len ako doplnok k tomu najlepšiemu. 🙂

Posledné dva roky pôsobil v Benátkach, umrel pravdepodobne na tuberkulózu.

Domenico Fetti bol inovatívny maliar, ktorý prepojil dramatický caravaggizmus s jemnosťou a farebnosťou benátskej tradície. Jeho obrazy ovplyvnili umelcov, ktorí prišli po ňom, najmä v Benátkach, kde jeho štýl našiel odozvu medzi tamojšími umelcami.

Jeho obrazy sú plné expresívnych postáv a dramatických gest, vyvolávajú silnú emočnú odozvu u diváka. Rád vytváral alegorické obrazy, k jeho známym obrazom patrí obraz o rozsievačovi, či Veronika s jej šatkou pri Kristovej ceste na Kalváriu.

Domenico Fetti zostáva známym najmä pre svoju schopnosť kombinovať duchovný obsah s umeleckou eleganciou a jemnou emocionalitou, čím ovplyvnil vývoj barokového maliarstva.

Vráťme sa však ešte k rímskemu stotníkovi Kornéliovi (niektorí menej erudovaní katolíci, ktorí pri príprave na birmovku nedávali pozor, si zvyknú pliesť rímskych stotníkov Longina a Kornélia :-)), známemu zo Skutkov apoštolov, prvému pokrstenému pohanovi. Kornélius ako centúrio italskej kohorty slúžil v prístavnom meste Cézarea na pobreží Palestíny. Sväté Písmo o ňom hovorí ako o „bohabojnom mužovi, ktorý dával almužny chudobným“. Hoci nebol Žid, rešpektoval židovskú vieru a oboznámil sa aj s monoteistickým učením. Kornélius mal vo svojom sne videnie anjela, ktorý mu prikázal poslať po apoštola Petra, ktorý sa nachádzal v Joppe v dome Šimona Garbiara (kde mal Peter videnie vyššie spomenutej plachty plnej čistých a nečistých zvierat).

Ďalej nechajme hovoriť Skutky apoštolov (Sk 10,17–48): 17 Kým bol Peter v rozpakoch, čo to bol za úkaz, ktorý videl, zastali pri bráne muži, ktorých poslal Kornélius, a dopytovali sa na Šimonov dom. 18 Zavolali a pýtali sa, či tam býva Šimon s prímením Peter: 19 Ako Peter premýšľal o videní, Duch mu povedal: „Hľadajú ťa traja muži. 20 Vstaň teda, zíď dolu a bez váhania choď s nimi, lebo som ich ja poslal.“ 21 Peter zišiel k mužom a povedal: „Ja som ten, ktorého hľadáte. Kvôli čomu ste prišli?“ 22 Oni povedali: „Stotník Kornélius, spravodlivý a bohabojný muž, ktorému celý židovský národ vydáva svedectvo, dostal pokyn od svätého anjela, aby si ťa pozval do domu a vypočul tvoje slová.“

23 Zavolal ich teda dnu a pohostil. Na druhý deň vstal a šiel s nimi a niektorí bratia z Joppe ho sprevádzali. 24 V ďalší deň prišiel do Cézarey. Kornélius ich už čakal spolu s pozvanými príbuznými a najbližšími priateľmi. 25 Keď Peter prichádzal, Kornélius mu vyšiel v ústrety, padol mu k nohám a poklonil sa. 26 Ale Peter ho zdvihol a povedal mu: „Vstaň, aj ja som len človek.“ 27 Ako sa s ním rozprával, vošiel dnu a našiel tam mnoho zhromaždených. 28 I povedal im: „Vy viete, že Žid sa nesmie spolčiť, ani stretnúť s cudzincom. Ale mne Boh ukázal, že nemám nikoho nazývať poškvrneným alebo nečistým človekom. 29 Preto som prišiel bez váhania, keď ste ma pozvali. A pýtam sa, kvôli čomu ste ma pozvali?“ 30 Kornélius povedal: „Sú to štyri dni práve v túto hodinu, čo som sa o tretej hodine popoludní modlil vo svojom dome. Tu predo mnou zastal muž v bielom odeve 31 a povedal mi: „Kornélius, tvoja modlitba je vyslyšaná a Boh si spomenul na tvoje almužny. 32 Pošli teda do Joppe a zavolaj si Šimona s prímením Peter; býva v dome garbiara Šimona pri mori.“ 33 Hneď som teda poslal po teba a ty si dobre urobil, že si prišiel. A teraz sme my všetci tu pred Božou tvárou, aby sme vypočuli všetko, čo ti Pán prikázal.“

34 Vtedy Peter otvoril ústa a povedal: „Naozaj poznávam, že Boh nenadŕža nikomu, 35 ale v každom národe mu je milý ten, kto sa ho bojí a koná spravodlivo. 36 Synom Izraela zoslal slovo a zvestoval pokoj skrze Ježiša Krista; on je Pánom všetkých: 37 Vy viete, čo sa počnúc od Galiley po krste, ktorý hlásal Ján, dialo po celej Judei; 38 ako Boh pomazal Ježiša z Nazareta Duchom Svätým a mocou a on chodil, dobre robil a uzdravoval všetkých posadnutých diablom, lebo bol s ním Boh. 39 A my sme svedkami všetkého, čo urobil v judejskej krajine i v Jeruzaleme. Ale zavesili ho na drevo a zabili. 40 Boh ho tretieho dňa vzkriesil a dal mu, aby sa zjavil 41 – nie všetkému ľudu, ale svedkom, ktorých Boh vopred určil, nám, čo sme s ním po jeho zmŕtvychvstaní jedli a pili. 42 A prikázal nám, aby sme ľudu hlásali a dosvedčovali, že to jeho Boh ustanovil za sudcu živých i mŕtvych. 43 Jemu vydávajú všetci proroci svedectvo, že pre jeho meno dosiahne odpustenie hriechov každý, kto v neho verí.“

44 Kým Peter toto hovoril, zostúpil Duch Svätý na všetkých, čo počúvali slovo. 45 A veriaci z obriezky, čo prišli s Petrom, žasli, že sa dar Ducha Svätého vylial aj na pohanov, 46 lebo ich počuli hovoriť jazykmi a velebiť Boha. Vtedy Peter povedal: 47 „Môže ešte niekto zabrániť, aby boli vodou pokrstení tí, čo dostali Ducha Svätého tak ako my?“48 A rozkázal ich pokrstiť v mene Ježiša Krista. Potom ho prosili, aby u nich niekoľko dní zostal.

Mohol som si zvoliť aj iný obraz, ktorý by súvisel s centúriom Kornéliom, tieto obrazy sú v katolíckom výtvarnom umení pomerne časté, ale moje barokové talianske „reťaze“ jednoducho nepustia. 🙂 V dnešnom článku som už spomenul dva nebarokové obrazy, je čas „vrátiť sa domov do rodného baroka“.

Francesco Trevisani (1656 – 1746) bol významný taliansky maliar obdobia neskorého baroka a raného rokoka. Je známy svojimi náboženskými obrazmi, portrétmi a dekoráciami. Jeho dielo charakterizuje elegancia, jemné použitie farieb a schopnosť vyjadriť duchovnú hĺbku a lyrickosť. Pochádzal z Benátska (narodil sa v Koperi v Slovinsku, v minulosti stáročia súčasť Benátskej republiky). Pochádzal z rodiny sochára, jeho učiteľom bol benátsky maliar Antonio Zanchi.

Od roku 1678 pôsobil v Ríme, kde ho ovplyvnil aj jeden z prvých klasicistických maliarov Carlo Maratto. Bol dvorným maliarom pápeža Klementa XI., v Ríme aj v roku 1746 v požehnanom veku 90 rokov umrel.

Jeho diela majú často jemný, lyrický charakter s dôrazom na emócie a duchovnú náladu. Kombinoval klasicistickú jasnosť a kompozíciu s barokovou dynamikou a rokokovou jemnosťou.

Používal jemné tóny a delikátnu farebnú škálu, čo jeho obrazom dodáva snivú a meditatívnu atmosféru. V neskorších dielach sa objavujú ľahšie, ozdobnejšie prvky, charakteristické pre rané rokoko. Jeho štýl predstavuje prechod medzi dramatickým barokom a ozdobným rokokom, pričom si zachoval duchovnú hĺbku a estetickú eleganciu.

Jeho významnými dielami sú Umučenie sv. Agáty, Extáza sv. Františka z Asissi, pričom realizoval množstvo fresiek a oltárnych obrazov pre rímske kostoly, vrátane môjho obľúbeného kostola San Silvestro in Capite (priesečník Via del Gambero a Via delle Mercede, čo by kameňom dohodil k fontáne di Trevi). Každý pravý Riman a fanúšik Lazia vie, že kto sa chce vrátiť do Ríma, musí hodiť do tejto fontány drobnú mincu, alebo amerického či japonského turistu. 🙂

Kornélius sa teda stal prvým pohanom, ktorý nebol zo židovského rodu a ktorý prijal kresťanstvo. Nepodstúpil obriezku a ani neprijal Mojžišov zákon. To, že sa stal kresťanom katolíkom znamená, že Boh otvoril cestu pre evanjelizáciu všetkých národov, pretože Boh neuprednostňuje žiadne osoby, ale v každom národe je mu milý ten, kto sa ho bojí a koná spravodlivo (vyššie zvýraznené tučným písmom v citáte zo Skutkov apoštolov: Sk 10,34–35). Zoslanie Ducha Svätého na Kornélia a jeho domácnosť ešte pred krstom ukazuje, že Boh môže konať mimo tradičných náboženských štruktúr.

Príbeh Kornélia zdôrazňuje jednotu medzi Židmi a pohanmi v Kristovi, čím sa Cirkev stáva univerzálnou. Podľa katolíckej tradície bol Kornélius neskôr vysvätený za biskupa a stal sa významným misionárom. Je považovaný za svätca v niektorých kresťanských denomináciách, najmä v pravoslávnej a katolíckej Cirkvi. Jeho sviatok sa v katolíckej Cirkvi slávi 2. februára (spolu s Petrom) a v pravoslávnej tradícii 13. septembra.

V umení je Kornélius zobrazovaný ako rímsky vojak (stotník) v brnení, často v scéne, kde prijíma Petra alebo sa modlí. Je symbolom poslušnosti voči Bohu, pokory a otvorenosti pre nové duchovné pravdy. Príbeh Kornélia ostáva dôležitým príkladom toho, ako Boh otvára cestu pre všetkých ľudí bez ohľadu na ich pôvod alebo náboženské zázemie.

(Pokračovanie)

PDF (formát pre tlač)