Čo vieme o pobyte Svätej rodiny v Egypte (1. časť)

Branislav Krasnovský
30. decembra 2025   Cirkev História

Biblické fakty o úteku Svätej rodiny do Egypta

Už ako dieťa ma veľmi zaujímal príbeh Narodenia nášho Pána Ježiša Krista, strastiplná cesta Jozefa a Márie do Betlehema krátko pred pôrodom z dôvodu sčítania obyvateľstva, samotný pôrod Panny Márie v betlehemskej maštali, príchod troch mudrcov z Východu, ako aj následná Herodesova snaha zbaviť sa Dieťaťa, ktoré bolo označené za kráľa a Mesiáša. Táto snaha vyvrcholila vraždením betlehemských neviniatok a útekom Svätej rodiny do Egypta.

O tomto úteku hovorí výlučne kánonické Evanjelium podľa Matúša (Mt 2,1–23). Nebudem tento text citovať celý, keďže je pomerne rozsiahly, ale vyberiem z neho základné fakty, ktoré by mal poznať každý zbožný katolík. Záujemca o presné znenie si ho nájde a prečíta priamo vo Svätom Písme.

Po narodení Pána Ježiša v Betleheme ho navštívili traja mudrci z Východu, ktorí sledovali hviezdu a prišli sa mu pokloniť ako kráľovi a Mesiášovi. Táto udalosť Herodesa znepokojila, pretože Ježiša vnímal ako možnú hrozbu. Mudrcov preto požiadal, aby mu po návrate oznámili, kde sa Mesiáš nachádza, aby sa mu aj on mohol prísť pokloniť.

Mudrci priniesli Dieťaťu dary, stretli sa s Pannou Máriou a so svätým Jozefom, no vo sne dostali Boží pokyn, aby sa k Herodesovi nevrátili a domov sa vrátili inou cestou. Po ich odchode sa Pánov anjel zjavil aj svätému Jozefovi a prikázal mu, aby vzal Pannu Máriu i Dieťa a odišiel s nimi do Egypta, kde sa majú ukryť dovtedy, kým nedostane nový pokyn. Anjel ho zároveň varoval, že Herodes chce Dieťa zahubiť.

Svätý Jozef neváhal a ešte v tú noc vzal Pannu Máriu i malého Ježiša a odišiel s nimi do Egypta. Keď Herodes zistil, že ho mudrci oklamali, dal v Betleheme a v jeho okolí povraždiť všetkých chlapcov do dvoch rokov, podľa času, ktorý si zistil od mudrcov. Svätá rodina zostala v Egypte až do chvíle, keď sa Pánov anjel opäť zjavil svätému Jozefovi a oznámil mu, že Herodes zomrel a návrat je už bezpečný. Podľa tradície išlo o obdobie približne štyroch rokov (Herodes zomrel okolo roku 4 pred Kristom). Po návrate sa Svätá rodina zámerne vyhla Judei, kde vládol Herodesov syn Archelaos, a usadila sa v Galilei, v meste Nazaret.

Útek Svätej rodiny do Egypta ako obľúbený barokový výtvarný motív

Útek Svätej rodiny do Egypta sa stal mimoriadne obľúbeným motívom barokového výtvarného umenia. Maliarov tohto nádherného obdobia priťahovala kombinácia pohybu, nebezpečenstva, nočnej cesty, Božej ochrany a ticha, ktoré nasleduje po úteku. Keďže nie všetky diela sú voľne dostupné a cieľom nie je zahltiť čitateľa obrazovým materiálom, pri niektorých dielach uvádzam len odkazy.

Caravaggio sa vo svojom obraze Odpočinok na úteku do Egypta (1597) nesústredil na dramatický moment úteku, ale na pokoj po nebezpečenstve. Anjel hrá na husliach, svätý Jozef drží noty a Panna Mária odpočíva s Dieťaťom. Obraz si možno pozrieť tu: https://es.wikipedia.org/wiki/Descanso_en_la_huida_a_Egipto_(Caravaggio)

Guido Reni (1628), predstaviteľ bolonského baroka, kladie dôraz na harmóniu, krásu a pokoj. Egypt je v jeho ponímaní miestom Božej starostlivosti o Svätú rodinu a krajina nadobúda takmer rajský charakter: https://upload.wikimedia.org/wikipedia/commons/7/7d/Reni_Holy_Family.jpg

Veľmi silná je aj Rembrandtova vízia úteku do Egypta (1647). Maliar tu zdôraznil dynamiku, pohyb a dramatickosť situácie. Svätý Jozef pôsobí rozhodne a odvážne, zatiaľ čo Božia ochrana nad Svätou rodinou zostáva neviditeľná, no prítomná.

Nicolas Poussin (1657) vo svojej francúzskej klasicizujúcej predstave úteku pracuje s prísnou kompozíciou a symbolickou krajinou. Cesta sa tu stáva obrazom dejín spásy, v ktorých Svätá rodina nekráča náhodou. Na záver nemožno opomenúť Murillov Útek do Egypta (okolo 1650), typický jemný španielsky barok, zdôrazňujúci rodinnú blízkosť, materinskú obetavosť Panny Márie a tichú ochranu svätého Jozefa. K barokovým interpretáciám Úteku Svätej rodiny do Egypta patrí aj dielo Carla Saraceniho, významného benátskeho maliara a jedného z najznámejších Caravaggiových nasledovníkov, o ktorom som napísal samostatný článok: https://christianitas.sk/carlo-saraceni-benatsky-barokovy-katolicky-maliar-jeden-z-najlepsich-caravaggiovych-nasledovnikov/

Legendy o živote Svätej rodiny v Egypte

Pobyt Svätej rodiny v Egypte je v samotnom evanjeliu opísaný veľmi stručne, prakticky len v dvoch veršoch (Mt 2,14–15):14 On vstal, vzal za noci dieťa i jeho matku a odišiel do Egypta. 15 Tam zostal až do Herodesovej smrti, aby sa splnilo, čo povedal Pán ústami proroka: „Z Egypta som povolal svojho syna.“

Práve toto ticho evanjelia viedlo v priebehu storočí ku vzniku množstva kresťanských legiend a tradícií, ktoré by sme však márne hľadali v biblickom texte. Tieto rozprávania často zdôrazňujú myšlienku, že Pán Ježiš urobil svoje prvé kroky a vyslovil prvé slová v Egypte, nie v Betleheme či Nazarete. Objavujú sa aj otázky, či Svätá rodina žila v blízkosti Nílu alebo dokonca v dohľade egyptských pyramíd v Gíze.

V priebehu storočí sa tieto legendy rozrastali a formovali, pričom čerpali z nekánonických apokryfných evanjelií, ako aj z koptských, arménskych a miestnych egyptských tradícií. Podľa nich mala Svätá rodina vstúpiť do Egypta v oblasti zvanej Farma (Pelusium), pokračovať do Mostorodu, kde mal po ich príchode vytrysknúť prameň sladkej vody, následne do Sakhy, kde sa dodnes nachádza skala s údajným odtlačkom Ježišovej nohy. Cesta mala viesť aj cez Wádí an-Natrún a oblasti v okolí Káhiry, kde mal strom poskytnúť Svätej rodine útočisko pred horúčavou.

Koptské legendy hovoria aj o pokračovaní cesty do Maádí, následnej plavbe po Níle, o pobyte v oblasti Gabal al-Teir a najmä o Gebel Qussqame, kde mala Svätá rodina zotrvať približne šesť mesiacov. Ďalšie detaily už tradícia rozpracúva len okrajovo a návrat do Izraela sa spája s oblasťou Asjútu.

Moderná „Cesta Svätej rodiny“

V súčasnosti Egypt uvažuje o sprístupnení tzv. „Cesty Svätej rodiny“ ako významnej pútnickej a turistickej trasy, pričom sa diskutuje aj o jej zápise medzi lokality svetového dedičstva. Egyptské úrady si uvedomujú, že každoročne prúdia do Izraela milióny kresťanských pútnikov, a podobný záujem by mohli vzbudiť aj miesta spojené s pobytom Svätej rodiny. Egypťania si veľa sľubovali v tejto veci aj od bilaterálnych kontaktov s Vatikánom, kam zamieril egyptský minister cestovného ruchu Jahíja Rašíd, aby propagoval „Cestu Svätej rodiny“.

V spolupráci s Koptskou a Pravoslávnou cirkvou boli vytipované viaceré zastávky tejto trasy, medzi nimi Kostol svätého Sergia v Starej Káhire, kláštory vo Wádí an-Natrún, Strom Panny Márie v Matáriji, kláštor Gabal al-Teir v Minji či archeologické lokality v Asjúte. Záverečnou destináciou má byť vrch Dronka, kde sa nachádza stará jaskyňa v hore, v ktorej Svätá rodina prebývala pred návratom.

Zvláštnu pozornosť si zaslúži oáza Wádí an-Natrún, ktorá sa od 4. do 7. stor. stala jedným z hlavných centier koptského mníšstva. Oáza sa nachádza približne 90 km severozápadne od Káhiry, smerom na Alexandriu. Názov znamená doslova „Údolie natronu“ (prírodnej soli), ktorá sa ťažila v starovekom Egypte na mumifikáciu, náboženské rituály a čistenie chrámov.

Wádí an-Natrún bolo nehostinné, izolované, ale strategicky známe miesto. Práve táto kombinácia (samota a dostupnosť) z neho urobila ideálne miesto pre askézu. Od 4. stor. patrí medzi najdôležitejšie centrá kresťanského mníšstva na svete. Prvý významný pustovník bol svätý Makarios Egyptský († cca 390), prišiel sem okolo roku 330. V 4. – 7. stor. tu žila pomerne početná mníšska komunita a vznikli tu desiatky kláštorov. Spolu s Nitriou a Kellia ide o jadro tzv. egyptskej púštnej tradície.

Dnes sú v oblasti 4 funkčné koptské kláštory: Kláštor sv. Makaria Veľkého, Sýrsky kláštor (Deir as-Suriani), Kláštor sv. Píšoja a Kláštor Paromeos. Niektoré z nich fungujú nepretržite viac než 1 500 rokov. Sú stále duchovnými centrami, miestami askézy a cieľom návštevy pútnikov.

Kláštory vo Wádí an-Natrún uchovávajú tisíce starých rukopisov v koptskom, gréckom, sýrskom či arabskom jazyku. Ide o jeden z najvýznamnejších rukopisných fondov raného kresťanstva. Vďaka nim poznáme diela Otcov púšte, rané mníšske pravidlá, liturgické a teologické texty.

Ako už bolo povedané, Sväté Písmo nespomína Wádí an-Natrún, spojenie so Svätou rodinou pochádza z neskoršej, koptskej tradície (cca 6. – 9. stor.), je v prvom rade teologické a symbolické, s nádychom legiend. Miesto je však stále duchovne živé, aj keď ohrozené militantnými moslimami (kláštory sú chránené egyptskou armádou), mnísi žijú v kláštoroch napriek reálnym rizikám. Pre koptských kresťanov sú tieto kláštory symbolom vytrvalosti a identity.

Podľa viacerých teológov je táto „nehostinná pustatina popretkávaná biblickými ozvenami“. Podobne ako v prípade karmelitánov v Haife, aj prvých pustovníkov, ktorí sa tu usadili, sem pritiahli príbehy o putovaní Svätej rodiny v Egypte.

(Pokračovanie)

PDF (formát pre tlač)