Čo si myslíte o literatúre 21. storočia? Nič? Nevadí, viac ani netreba

Branislav Michalka
5. októbra 2024   Kultúra   Komentár

Jedným z pokrokových mýtov, ktoré nás dusili viac ako dvesto rokov a ešte stále tu posmrdkávajú, aj keď už len ako zvoľna tlejúce mŕtvoly, bolo od doby 18. storočia aj očakávanie, že masy sa budú čím ďalej tým viac zaoberať literatúrou a budú nielen vzdelanejšie, ale aj umeniamilovnejšie a sčítanejšie. Úmerne k tomu mala rásť kvalita literárnej produkcie, pričom mala inšpiratívne zasahovať do najodľahlejších kútov spoločnosti.

Celý proces stál a padal na predstave kvalitatívnej evolúcie, ktorá bola celé dve storočia medzi európskymi vzdelancami taká obľúbená. Podľa nej sa aj vývoj literatúry, nielen jej existencia na časovej osi, ale aj jej neustále vylepšovanie nemalo zastaviť. Naopak, literatúra moderná mala byť stále kvalitnejšia, sofistikovanejšia, schopná lepšie vystihnúť a vysvetliť zákutia ľudskej mysle a spoločnosti, než literatúra stará.

Predstava, že literatúra bude len prešľapovať na mieste, prežúvať stokrát predžuté témy a tým pádom bude nudiť a otravovať, to bola v 19. storočí najhoršia forma reakcionárskej herézy.

V skutočnosti to tak ale je a nejaké moderné spisovanie vysokej literatúry takmer nikoho nezaujíma. Okrem tých samozrejme, ktorí sa ňou živia, alebo pokúšajú živiť. Čiže zástupy škrabákov, literárnych odborníkov a požieračov grantov.

Tým, ktorým ide o ordinárnu zábavu, poslúži dnes akýkoľvek iný zdroj, ktorý im porozpráva nejaký príbeh, tak ako potulní speváci a rôzni bardi v staroveku a stredoveku obšťastňovali publikum stále sa opakujúcimi dobrodružnými a eroticky podfarbenými príbehmi.

Európska literatúra sa čo do množstva a kapacity naplnila. Z hľadiska tzv. vývoja k nej už nič netreba pridávať. Z hľadiska toho „vývoja“, aký si predstavovali naši predkovia: čiže neustáleho objavovania niečoho nového.

Zostáva nám prehrabávanie sa v tom, čo už bolo napísané a povedané. Všetko nové môžeme pokojne odignorovať. Neprináša to nič podstatné, ani dôležité. Sú to len neustále komentáre ku komentárom, navyše s neustále sa znižujúcou kvalitou.

Avšak pri prehrabávaní sa v tom, čo už bolo napísané narazíme na zásadný problém modernosti – množstvo. A úmerne k nemu aj na banalitu, rozriedenie a údajnú hĺbku zmenenú na triviálnosť. Prehrabávač v minulosti nutne stojí pred dilemou: Čo má vlastne z toho cenu môjho času?

Pokiaľ chce uspieť, musí odhodiť dva pokrokové mýty: ten, ktorý hovorí, že neustále rozmnožovanie literatúry je dobré a ten, ktorý hovorí, že stará literatúra je neaktuálna. Ak to urobí, zistí, že na čítanie mu plne stačia tzv. klasikovia európskej literatúry. Zvyšok produkcie, čiže väčšina, je zbytočný. Svoju beletristickú knižnicu môže obmedziť na nejakých 200 – 300 kníh.

Všetko ostatné môže s pokojným srdcom ignorovať. O nič podstatné nepríde.

Čo môžeme teda odporučiť mladému ambicióznemu autorovi (a autorke, samozrejme), ktorý chce nás aj ľudstvo oblažiť nejakou, podľa neho, nesmierne originálnou literárnou produkciou? Aby sa na to vykašľal. Ušetrí čas aj papier a ľudstvo o nič nepríde.

Pokiaľ si chce zarobiť peniaze, nech napíše nejakú detektívku, thriller, sci-fi alebo horor. Bude to mať asi taký význam, ako bzučanie komára, ale niekomu to určite pomôže utĺcť trochu času. A hlavne, dá sa z toho za určitých okolností pekne vyžiť.

Pokiaľ si chce prečítať niečo zaujímavé, tak nech si zoberie Danteho, Cervantesa alebo Homéra, pokiaľ túži aj po psychologickom rozriedení toho, čo v staršej literatúre stíhali vybaviť jednou dvoma vetami, tak nech si zoberie Dostojevského alebo Prousta, ale nie je to nutné. Je lepšie sa sýtiť hutnou stravou, pri ktorej môže z dvoch viet načerpať viac ako z celého románu, v ktorom na konci vety už neviete, čo bolo na začiatku. Navyše, kvôli rôznym zvrátenostiam v obsahu treba čítať tieto spisy selektívne, takže ich v podstate možno odporučiť len podmienene.

Čo bude nasledovať, pokiaľ sa niekto rozhodne pre amputáciu modernej vysokej literatúry zo svojho života? Úžasný pocit, že máte v poličke pár desiatok kníh, v ktorých je obsiahnutá celá európska literárna kultúra a to bez hory smetí, ktoré vám tam zavadzali a prekážali vo výhľade.

Uvidíte z vrchu prehľadnú krajinu, niekoľko kopcov, na ktoré postupne vyleziete a dostanete sa k cieľu. Všetko nové sa vás netýka, neokráda vás o čas a neotravuje svojím bzučaním. Oslobodili ste sa od modly budúcnosti. Žijete v Európe, ako v uzavretej záležitosti.

Odrazu máte okolo seba množstvo priestoru, vzduchu a voľnosť pohybu. Ste oslobodení od pokroku. Je to slastný pocit…

PDF (formát pre tlač)