Cirkvou v Taliansku otriasa krach synodálnej cesty: Laickí delegáti zablokovali prijatie záverečného dokumentu. Bol podľa nich málo progresívny…

7. apríla 2025   Krátke správy

Džin vypustený z fľaše začal žiť vlastným životom. Teda, pokiaľ nie sme svedkami divadelného predstavenia v štýle „dobrý a zlý policajt“, pri ktorom sa dosiahnutie kýženého výsledku javí ako kompromis medzi dvoma stranami – umiernenou a radikálnou, avšak vopred dohodnutými.

Od minulého týždňa má Talianska biskupská konferencia o starosť navyše, ak teda tým „dobrým policajtom“ nie je práve ona. 3. marca vykoľajila všetkých zametačov a odstraňovačov prekážok na hladko plynúcej synodálnej ceste správa, že záverečný dokument, ktorý mala prijať lokálna talianska „synodálna cesta“ bol zamietnutý.

Samozrejme, nie z dôvodu, žeby sa zdal byť až príliš liberálnym pre členskú základňu tohto údajne demokratického synodálneho spektáklu, ktorý čítal slabých tisíc účastníkov v 70 miliónovom Taliansku, kde sa ku katolíckej Cirkvi nominálne hlási stále ešte okolo 70 až 80 % obyvateľov. Naopak, úzka pokroková elita bola vybraná natoľko dobre, čo sa týka ich progresivizmu, že sa ukázala byť ešte pokrokovejšia než biskupi dúfali. Skrátka, záverečný dokument vyhodnotila ako málo progresívny, málo sodomitsko-inkluzívny, málo feministický a ekumenický, takže ho nakoniec zamietla.

Väčšina osadenstva cirkevnej elity bola šokujúco proti dokumentu, ktorý mal odrážať ich pokrokové názory. Zostavovatelia dokumentu evidentne ich uvedomelosť podcenili. Ako píše portál La Nuova Bussola Quotidiana (LNBQ):

„Návrhy, ktoré potom mali prejsť na Stálu biskupskú radu a na Valné zhromaždenie Talianskej biskupskej konferencie, boli na synodálnom zhromaždení široko napadnuté a vzhľadom na bombardovanie žiadosťami o zmeny bolo rozhodnuté radšej všetko pozastaviť, ako pristúpiť k čiastkovým zmenám.“

https://lanuovabq.it/it/flop-sinodale-in-italia-lelite-del-laicato-si-ribella

https://lanuovabq.it/it/non-basta-uno-scontro-a-fermare-il-sinodo-imposto-dallalto

Ako dodáva LNBQ:

„Viaceré intervencie vynikli svojou otvorenosťou v otázkach, ktoré už poznáme: ženy, gejovia, úloha laikov.“

Tomuto fiasku predchádzali štyri roky usilovných zasadaní dôsledne vybraných progresivistických aktivistov a neutíchajúci gejzír fráz, ktorými talianski synodálnici morili cirkevné médiá a znudených veriacich. Napriek tomu „elita“ očakávala niečo „prorockejšie“ a „odvážnejšie“, ako sa teraz sťažovali.

Talianske sekulárne noviny si na fiasku zgustli. Il Messaggero píše o „ponížení“, La Repubblica o „otvorenom konflikte ohľadom homosexuálov a žien“. Samotní našuchorení aktivisti sa netajili svojou bojovnosťou. Delegátka Laura Lammaová pre pokrokový cirkevný denník Aavenire:

„Účastníci nebojácne vyjadrili svoje odmietnutie, pretože ich sprevádzal Duch Svätý. … Chýbal prorocký impulz, na ktorom sme vždy lipli, aby sme videli Cirkev, ktorá sa stáva spoločníkom na cestách všetkých ľudí, veriacich aj neveriacich. Ale Duch nás opäť prekvapil, keď sa predsedníctvo vyjadrilo, že uznalo a prijalo to, čo požadovali delegáti v pracovných skupinách prostredníctvom predloženia pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhov.“

– Čo dodať, snáď len rezké protestantské „halelujah“ a zdvihnúť ruky rovno do neba.

Alberto Peratoner z Benátok sa zase radostne chveje, že zažil na vlastnej koži „hlboký dych Cirkvi“ skrze „dynamickú mobilizáciu“. Flavio Gotta a Eugenia Travová z Acqui unisono volajú, že tento krok má za cieľ „vybudovať skutočnú evanjeliovú Cirkev“.

– Ako inak… Od protestantskej „evanjeliovej“ revolúcie už po tisícikrát…

Avšak ani pokrokoví kňazi sa nedali zahanbiť. Dôstojný pán Calogero Di Leo z diecézy Perugia pre Aavenire:

„Nikto nečakal také zemetrasenie, ktoré spôsobil Duch. … Duch prehovoril prostredníctvom svätého Božieho ľudu vo viere…“

– Nepochybne, nejaký „duch“ tam určite bol…

Podľa kňaza bola diskusia slobodná, otvorená a transparentná. Boli „chvíle napätia“, ale všetko sa zvládlo „konštruktívne“. Podľa neho bolo rozhodujúce, že biskupi „pochopili znamenia doby so zdravým realizmom a pokorou, pričom oznámili, že cestu k záveru treba predĺžiť.“

Don Sebastiano Pinto z diecézy Brindisi-Ostuni:

„Nastal čas, aby sa slovo vrátilo delegátom. A bol to čas Ducha, ktorý neumlčal rázny hlas talianskej cirkvi.“

No a na záver trochu toho „prorockého ducha“ z úst Giovanniho Berera z Bergama:

„Nie je to prešľap, ale ďalší rozbeh na veľký skok smerom ku skromnej a nepredpojatej Cirkvi.“

„Veľký skok“… Kde sme to už len počuli? Správne, to súdruh Mao sa tiež rozbehol na „veľký skok“. Lež ako vieme z hodín telocviku: doskok je rovnako dôležitý ako odraz. No a ten doskok súdruha Maa bol trochu bolestivý. Bude taký aj „veľký skok“ talianskej cirkvi? Uvidíme…

Nové kolo synodálneho napredovania bolo odložené na október 2025.

Branislav Michalka

Zdroje: Aavenire, La Nuova Bussola Quotidiana, Katholisch.de, titulný ilustračný obrázok, zdroj – flickr.com

PDF (formát pre tlač)