Cirkev vo Švajčiarsku začala skúmať sexuálnu orientáciu kandidátov do seminárov: Koniec sodomie, pedofílie, pederastie, efebofílie a škandálov?
6. februára 2026
Aktuality
LGBT
Katolícka Cirkev vo Švajčiarsku zaviedla v rámci pilotného projektu povinné psychologické hodnotenia pre kandidátov na kňazstvo a pre laických pastoračných pracovníkov. Opatrenie je súčasťou širšieho úsilia o prevenciu sexuálneho zneužívania v cirkevnom prostredí a bolo oznámené v spoločnom vyhlásení Švajčiarskej biskupskej konferencie, Rímskokatolíckej centrálnej konferencie Švajčiarska a Konferencie inštitútov zasväteného života. Počas uplynulého roka bolo v jednotlivých diecézach vykonaných celkovo 72 psychologických posúdení.
Rozhodnutie zaviesť tieto hodnotenia prijali biskupi v marci 2025 po zverejnení rozsiahlej štúdie Univerzity v Zürichu z roku 2023, ktorá zdokumentovala prípady sexuálneho zneužívania v katolíckej Cirkvi vo Švajčiarsku od polovice 20. storočia. (Najväčší výskyt pederastie a sodomie v Cirkvi sa objavil po roku 1965). Psychologické hodnotenia boli realizované od apríla do decembra 2025 vo všetkých diecézach a týkali sa tak kandidátov na kňazstvo, ako aj laických spolupracovníkov s teologickým vzdelaním, ktorí vykonávajú pastoračné úlohy. V niektorých prípadoch sa na základe odporúčaní odborníkov rozhodlo o ukončení spolupráce s osobami, ktorých profil nebol považovaný za vhodný.

zdroj: snímka obrazovky, youtube America – The Jesuit Review
Proces hodnotenia má štyri fázy. Najprv kandidát absolvuje psychologický test, potom rozhovor zameraný na kompetencie, následne klinické medicínsko-právne posúdenie a napokon rozhovor s diecéznymi predstaviteľmi, ktorí prijímajú konečné rozhodnutie. Prvé tri fázy vykonávajú externí odborníci. Testy boli vypracované výskumno-vývojovou jednotkou úradu pre výkon trestu a resocializáciu kantónu Zürich za účasti špecialistov z oblasti psychológie, forenznej psychiatrie a personalistiky.
Oficiálne hlavným dôvodom zavedenia uvedených testov je prevencia sexuálneho zneužívania. Cirkev chce včas identifikovať rizikové osobnostné črty, sklony k manipulácii, závislostiam, emocionálnej nezrelosti a problémovej sexualite. Hodnotenia sa zameriavajú na poruchy hraníc, potlačenú agresivitu, narcizmus či nestabilitu. Cieľom je zachytiť problém ešte predtým, než prerastie do škandálu.
Druhým významným dôvodom je právna a inštitucionálna ochrana. Cirkev dnes pôsobí v prostredí, kde čelí žalobám, mediálnemu tlaku, vysokým finančným náhradám a strate dôvery verejnosti. Psychologické testy slúžia aj ako dôkaz, že inštitúcia urobila maximum pre prevenciu rizík. V prípade budúceho problému môže vedenie argumentovať, že kandidát prešiel externým odborným posúdením. Ide o formu obrany v právne agresívnom prostredí.
Tretím, hlbším dôvodom je zmena chápania kňazstva v západnej cirkvi. Postupne sa presúva dôraz od čisto duchovného povolania k poňatiu kňazstva ako náročnej profesionálnej služby. Väčší význam sa pripisuje psychickej stabilite, schopnosti práce v tíme, manažérskym zručnostiam a odolnosti voči stresu. Psychologické hodnotenia majú preveriť, či kandidát dokáže fungovať v modernom inštitucionálnom prostredí. Ide o prejav tzv. psychologizácie formácie.
zdroj: youtube.com
Testy sa však netýkajú len kňazov, ale aj laických pastoračných pracovníkov. Tí majú často intenzívny kontakt s mládežou, vedú skupiny a majú významný vplyv v komunitách. Cirkev si uvedomuje, že riziko nevhodného správania nepochádza výlučne od duchovenstva, a preto testuje celý pastoračný personál.
V širšom zmysle sú tieto hodnotenia primárne profylaxiou proti sexuálnym deviáciám a rizikovému správaniu. Zameriavajú sa najmä na pedofilné a efebofilné sklony, chaotickú sexualitu, dvojaký život, manipulatívne správanie a porušovanie osobných hraníc. Jadrom problému nie je samotná orientácia, ale vnútorná neintegrovanosť osobnosti, potláčanie identity a život v klamstve. Veľká časť páchateľov mala nevyjasnenú sexualitu, silné vnútorné konflikty a dlhodobý sebaklam.
Oficiálne švajčiarske zdroje píšu, že testy samozrejme nie sú metodicky namierené proti homosexuálne orientovaným osobám ako takým, ale proti nezrelosti, neintegrovanej sexualite a kompulzívnym vzorcom správania, ktoré sú pre väčšinu sodomitov typické. V minulosti sa v niektorých častiach západnej cirkvi tolerovali nevyjasnené sklony a problémy sa prehliadali. Vznikali uzavreté subkultúry, kruhy vzájomného krytia a neformálne siete. Toto dedičstvo sa dnes považuje za toxické. Hodnotenia majú preveriť, či kandidát dokáže žiť v čistote, niesť celibát a žiť bez dvojakého života. Ak nie, proces sa ukončí.
V prípade pedofílie je hranica absolútna. Ak testy zachytia patologické sklony, fixáciu na deti alebo rizikové fantázie, kandidát je vylúčený bez možnosti ďalšieho pôsobenia. Neexistujú výnimky ani „skúšobné obdobia“. Ide o tvrdú a jednoznačnú líniu a tak to má byť. Psychicky postihnutí jedinci, ktorí ubližujú deťom nepatria do seminárov, ale do väzenia.
Otázka, prečo sa tieto opatrenia zavádzajú až teraz, súvisí s dlhoročnou praxou spoliehania sa výlučne na duchovný rast. Predpokladalo sa, že formácia a modlitba postačia. Tento model však v mnohých prípadoch v liberálnej a progresívnej cirkvi zlyhal. Niektorí kandidáti duchovne nedozreli, psychicky kolabovali a morálne zlyhali bez toho, aby ich systém včas zachytil. Cirkev dnes priznáva, že sa už nemôže spoliehať len na dobrú vôľu.
Z tradičného katolíckeho pohľadu vytvára tento vývoj napätie. Pozitívom je vyššia zodpovednosť a zníženie rizík. Na druhej strane existuje nebezpečenstvo redukcie povolania na psychologický profil, oslabenia dôrazu na milosť a prevahy technokratického prístupu. Základná otázka znie, či sa má povolanie primárne merať testami, alebo duchovne rozlišovať. Moderná Cirkev odpovedá, že oboje. Tradícia upozorňuje, že rozhodujúce je správne poradie.
Zavedenie psychologických hodnotení je tak znakom oslabenia vnútornej kultúry disciplíny, ale zároveň aj pokusom o realistickú obranu v dobe, keď staré mechanizmy zlyhali. V súčasnej fáze vývoja Cirkvi ide o opatrenie, ktoré mnohí vnímajú ako nevyhnutné, hoci nie ideálne riešenie.
Branislav Krasnovský
Zdroj: InfoVaticana, titulný ilustračný obrázok, zdroj – snímka obrazovky, youtube America – The Jesuit Review

