Čínsky prezident avizoval ešte prísnejší postup voči náboženstvám. Musia sa počínštiť

9. decembra 2021   Aktuality

Čínsky prezident Si Ťin-pching opäť zdôraznil dôležitosť obhajoby princípu takého náboženského rozvoja, ktorý je v kontexte čínskej krajiny a navrhol aktívne usmerňovanie ich prispôsobenia socialistickej spoločnosti. Hlava štátu a generálny tajomník Komunistickej strany Číny (KSČ) a predseda Ústrednej vojenskej komisie, o tom hovoril, podľa oficiálnej čínskej tlačovej agentúry Xinhua, koncom minulého týždňa na celoštátnej konferencii o náboženských záležitostiach v Pekingu. Išlo o prvé takéto stretnutie od roku 2016. Rokovanie viedol premiér Li Kche-čchiang (Li Keqiang) a zúčastnili sa na ňom ďalší najvyšší štátni a stranícki predstavitelia, napr. Li Čan-šu (Li Zhanshu), Wang Chu-ning (Wang Huning), Čao Le-ťi (Zhao Leji) a Chan Čeng (Han Zheng).

Rečník sa vo svojom príhovore zameral na komplexné prispôsobenie náboženských skupín, novej straníckej teórii o náboženstve, a na základné predpoklady politiky v tejto oblasti, ako aj v oblasti slobody vierovyznania. Využil toto stretnutie na kurióznu požiadavku, aby „náboženské skupiny posilnili svoju samosprávu“, pričom zdôraznil potrebu pozdvihnutia profilu náboženských záležitostí na legislatívnu úroveň. Čo sa skrýva za touto podozrivou frázou, v krajine ktorá je známa svojím šikanovaním katolíckej Cirkvi, to vysvetlil ďalej.

Podľa prezidenta je totiž potrebné úsilie o zjednotenie a „lepšie vedenie“ veriacich k spolupráci „s ľudovými masami“, na premene a budovaní Číny, ako veľkej socialistickej krajiny. To je zaiste veľmi zvláštna predstava posilňovania samosprávy.

Si Ťin-pching poznamenal, že od svojho 18. kongresu (8. – 14. novembra 2012) Ústredný výbor Komunistickej strany Číny predstavil celý rad nových projektov a opatrení súvisiacich s náboženskými aktivitami. Zdôrazňujúc dôležitosť náboženských tém v práci strany a štátu poukázal aj na potrebu vytvorenia silného vedenia, obhajoby a rozvoja teórie socializmu vo vzťahu k náboženstvu, s prihliadnutím na špecifiká Číny, pracujúce v súlade so základnou náboženskou politikou strany a dodržiavaním zásady, že náboženstvá v tejto krajine musia mať čínsku orientáciu.

Hlava štátu tiež vyzvala na snahu o zhromaždenie a sústredenie más veriacich okolo strany a režimu, pestovanie pozitívnych a zdravých vzťahov medzi náboženstvami, podporu náboženských spoločenstiev pri posilňovaní ich sebaorganizácie (?) a zvyšovanie úrovne legislatívy v riadení náboženských záležitostí.

Zdôraznil tiež plné a verné uplatňovanie politiky KSČ v oblasti slobody vierovyznania, rešpektovania náboženského presvedčenia ľudí, zákonného spravovania náboženských záležitostí, dodržiavania princípu nezávislosti a samosprávy a aktívnej orientácie náboženstva na prispôsobenie sa socialistickej spoločnosti. Po tejto kvetnatej frazeológii, ktorú si pamätníci vybavia ako spomienku na svoje socialistické detstvo v Československu, nasleduje upresnenie.

Naďalej by sa mala dodržiavať zásada, že náboženstvá v Číne by mali smerovať k počínšteniu, mala by sa posilniť správa (kontrola) náboženských záležitostí na internete a mali by sa účinne riešiť dôležité problémy súvisiace so zdravým náboženským dedičstvom Číny. Zdôraznil tiež presadzovanie a smerovanie náboženských komunít k zlepšeniu ich „sebavzdelávania, sebariadenia a sebadisciplíny“ a vzápätí paradoxne, nie však pre znalcov komunistickej ideológie, vyzval na „plné a prísne vedenie náboženstiev“.

Náboženské aktivity by nemali poškodzovať zdravie občanov, narúšať verejný poriadok a slušnosť, ani zasahovať do vzdelávacích, súdnych a administratívnych záležitostí, ako aj do spoločenského života, pokračoval. Otázne je, čo by vlastne okrem večernej modlitby, mali ovplyvňovať. Poznamenal s uspokojením, že všetky tieto ukazovatele už reguluje centrálna vláda a KSČ. Prezident oznámil navyše vytvorenie tímu straníckych a vládnych aktivistov, ktorí poznajú marxistický pohľad na náboženstvo, vyznajú sa v náboženskej problematike a vedia pracovať s veriacimi.

Vyzval tiež na vytvorenie skupiny náboženských osobností, ktoré sú politicky dôveryhodné, majú dobrý charakter a náboženské úspechy a dokážu zohrať svoju úlohu v kritických momentoch. Čiže v preklade vhodných kolaborantov s režimom. Zdôraznil tiež zlepšenie vzdelávania a mechanizmov konania súvisiacich s náboženstvami. Vyzval aj na vytvorenie podobného tímu, ale zloženého z laických veriacich, primerane politicky dôveryhodných, ušľachtilého charakteru a náboženských úspechov, ktorí by mohli zohrať svoju úlohu v ťažkých časoch. V preklade: udavačov a poslušných vykonávateľov štátnych rozkazov.

V rozpore s jeho ubezpečeniami o „samospráve“ a „slobode“ je katolícka Cirkev v Číne vystavená neustálemu obmedzovaniu a represiám. Dočasná čínsko-vatikánska dohoda, podpísaná v septembri 2018, nielenže nedokázala zastaviť prenasledovanie miestnych veriacich, najmä tých, ktorí nepatria k tzv. Vlasteneckému združeniu čínskych katolíkov a doteraz museli pôsobiť v hlbokom podzemí, ale zhoršila situáciu aj tých konformnejších. O tom, že tento dokument nepriniesol pre tamojších veriacich žiadne blahodarné účinky, svedčí okrem iného aj domáce väzenie a rôzne šikanovanie „podzemných“ biskupov. Sťažnosti tohto druhu však nenachádzajú vo Vatikáne takmer žiadnu odozvu a dohoda je prezentovaná ako úspech vatikánskej diplomacie. Podľa toho, čo plánuje KSČ, to však bude predovšetkým jej úspech.

BM

Zdroj: KAI, titulný obrázok – Flickr

PDF (formát pre tlač)