Čína oslavuje sto rokov komunizmu

8. júla 2021   Aktuality

V čínskom hlavnom meste Pekingu, ako aj v celej krajine, prebehli tento týždeň oslavy stého výročia príchodu komunistickej ideológie do tzv. Ríše stredu – Číny. Tridsať lietadiel vytvorilo nad Pekingom obraz číslovky 100 a na námestí Nebeského pokoja znela čínska socialistická hudobná klasika, piesne: Socializmus je dobrý a Bez Komunistickej strany, by nebola nová Čína.

Prezident Si Ťin-pching počas prejavu zdôraznil nasledovné: „Musíme zachovať vedúcu úlohu strany. Úspech Číny závisí na strane.“ Potenciálnym nepriateľom odkázal, že: „Každý, kto sa odváži, si do krvi rozbije hlavu o veľkú oceľovú stenu, ktorú ukovalo 1,4 miliardy Číňanov.“

Európske ideológie komunizmu a socializmu dorazili do Číny pred sto rokmi, po I. svetovej vojne, cez Sovietske Rusko, ale aj rôznymi intelektuálnymi kanálmi cez európske univerzity, ktoré usilovne navštevovali študenti z ázijských koloniálnych či polokoloniálnych regiónov.

Pri zrode Komunistickej strany Číny stál Mao Ce-tung, oficiálne nazývaný Wej-ta tou-šou (Veľký kormidelník). V roku 1918 začal pracovať v knižnici Pekingskej univerzity, kde sa zoznámil s marxistickou ideológiou. Legenda o tom, ako sa súdruh Mao stal osvieteným marxistom, bola svojho času (50. roky) nahovorená pre rozhlas aj v Českoslovenku. Herečka v nej nasladnutým hlasom popisovala, ako sa mladý Mao spýtal vrchného knihovníka, či by mu vedel povedať, ktorá kniha je najdôležitejšia na svete. Múdry starec mu vytiahol z police brožúrku Karla Marxa a Friedricha Engelsa – Manifest komunistickej strany a súdruh Mao omráčený záplavou intelektuálneho svetla, vychádzajúceho z útlej knižočky, konvertoval na marxistickú vieru.

Následne bola v roku 1921 založená Komunistická strana Číny, ktorej storočnicu si tento rok v Číne pripomínajú. Maove názory však boli od ortodoxného marxizmu veľmi vzdialené, čo nakoniec viedlo v 50. rokoch k roztržke s garantom marxisticko-leninskej pravovernosti – Sovietskym zväzom. Čínsky komunizmus bol a je zmesou marxizmu, leninizmu, voluntarizmu, tradičného čínskeho konfuciánstva, s prvkami štátneho kapitalizmu a kontinuálnym absorbovaním akýchkoľvek vplyvov, ktoré sa dajú použiť na upevnenie systému, vrátane najnovšej svojskej recepcie myšlienok Carla Schmitta.

K prevzatiu moci nad celou krajinou sa komunistická strana dostala v roku 1949 a odvtedy vládne v Číne nepretržite. Má za sebou hladomor počas tzv. Veľkého skoku, čistky počas tzv. Kultúrnej revolúcie, brutálny otrokársky kapitalizmus, pripomínajúci začiatky industrializmu v Európe 19. storočia a najnovšie všadeprítomné digitálne špehovanie v štýle Orwellovho románu 1984. Kresťania boli počas režimu vždy prenasledovaní, medzi nimi predovšetkým katolíci, ktorí boli kvôli tomu, že preukazovali vernosť Rímu, podozrievaní z vlastizrady. Tento stav trvá naďalej a štátna kontrola sa s využitím moderných technológií ešte zintenzívňuje.

BM

Titulný obrázok – wikimedia commons

PDF (formát pre tlač)