Cech britských katolíckych divadelníkov. Spolok katolíckych hercov a umelcov založený Robertom Hughom Bensonom

Branislav Michalka
27. marca 2025   Kultúra

Britský katolícky spisovateľ Robert Hugh Benson je známy širšej čitateľskej obci predovšetkým ako autor diela Pán sveta, jedného z prvých dystopických románov, v ktorom je opisovaný nástup vlády antikrista a záverečná fáza existencie sveta. Menej už ako autor ďalších románov, v ktorých s hlbokým psychologickým náhľadom a znalosťou mystického života viery rieši rôzne aspekty katolíckeho duchovného života, nebezpečenstvá heréz a falošnej mystiky a obhajuje katolícku kauzu na poli dejín i súčasnosti. A ešte menej ako autor rôznych vieroučných príručiek, teologických traktátov a katolíckej žurnalistiky.

Jedna z aktivít tohto významného konvertitu, syna anglikánskeho arcibiskupa z Canterbury, však zostáva takmer neznáma. Benson bol zakladateľom Cechu britských katolíckych divadelníkov (British Catholic Stage Guild), spolku, ktorý zhromažďoval a organizoval katolíckych hercov, režisérov, neskôr aj filmárov, divadelníkov a vôbec všetkých katolíckych tvorcov a pracovníkov v tzv. zábavnom priemysle. K založeniu cechu došlo v roku 1911 a v ročenke cechu z roku 1931 sa píše, že Bensonovým úmyslom bolo „založiť a podporiť duchovné, umelecké a sociálne styky medzi katolíkmi, spojené s divadelnými a divadlu príbuznými povolaniami“.

Po skončení I. svetovej vojny, v čase keď už Benson nežil, dosiahol roku 1920 cech úctyhodný počet 2442 členov. Čo nie je v protestantskej Británii tých čias zanedbateľné.

Vzhľadom na to, že v roku 1911 bolo filmové umenie ešte v plienkach, sústreďovala sa spočiatku práca cechu predovšetkým na duchovný život divadelníkov. Tí vyrážali v sezóne na turné a pohostinské zájazdy do rôznych vzdialených častí britských ostrovov, pričom dostupnosť katolíckych bohoslužieb sa mohla stať pre katolíckych divadelníkov problémom. Preto cech zariadil, aby na každých dverách vedúcich k divadelným javiskám visel oznam s podrobnosťami o najbližších svätých omšiach. O príchode členov cechu boli informovaní miestni katolícki kňazi, ktorí ich chodili navštevovať.

Ambície cechu však siahali podstatne ďalej a keďže sa jeho členovia nepohybovali v katolíckom prostredí zasiahnutom modernizmom a liberalizmom, tak ako dnes, ale ešte stále v prostredí katolíckej bojovnosti, jeho snahou bolo vytvorenie skutočnej katolíckej umeleckej opozície, morálnej aj tématickej, v divadelnom a neskôr aj filmovom umení. To zahŕňalo aktívnu podporu predovšetkým katolíckych umelcov, katolíckych diel a odmietanie liberálnej morálky. Už v roku 1927 oznamujú noviny The Catholic Standard and Times, že cechu sa podarilo vytvoriť novú katolícku spoločnosť produkujúcu svoje hry:

„Oznámenie o vzniku formácie bolo podané na prvé narodeniny cechového Interval Clubu. Jej cieľom je produkovať hry v cykloch po troch predstaveniach. Hercami budú príslušníci cechu, ktorí patria do klubu. Očakáva sa, že hry vzbudia dostatočný záujem medzi divákmi, aby sa spoločnosť stala sebestačnou.“

Oficiálnou modlitbou cechu sa stala báseň hereckého konvertitu Denysa Blakelocka, syna anglikánskeho vikára. Ten dospel k obráteniu v roku 1934, už ako populárny divadelný herec a o jeho obrátení informoval denník The Catholic Northwest Progress. On sám neskôr dopomohol ku konverzii v roku 1951 Eleonor Farjeanovej, spisovateľke a autorke detských kníh.

Modlitba herca

Môj Ježišu, požehnaj ma v mojom živote herca.
Či už donútim publikum k smiechu alebo k slzám,
Ty dáš, aby som mimo javiska zostal vážnym,
a ponecháš moje smútky za scénou.

Daj nech sa nenechám oklamať úspechom
a nezľaknem sa neúspechu.
Urob ma veľkorysým voči práci iných
a byť dobrým, kamkoľvek pôjdem.

Daj nech sa vždy vrátim k sviatostiam,
nech sa stane čokoľvek zlé.
Na javisku, mimo javiska,
v živote i v smrti,
Ježišu zmiluj sa nad mojou dušou.

Vďaka vyhranenej konfesijnej atmosfére a pocitu spolupatričnosti, sa podarilo z pomocnej organizácie pre katolíckych divadelníkov, za tridsať rokov jej existencie, vytvoriť vplyvnú organizáciu združujúcu v 50. rokoch minulého storočia viacerých slávnych filmových hercov a režisérov.

K najslávnejším menám, ktoré boli spojené s cechom patrí predovšetkým Sir Alec Guinness, ktorého dnešní filmoví diváci poznajú predovšetkým vďaka úlohe Obiho Van Kenobiho zo série Hviezdne vojny, z úlohy, o ktorej sa sám Guinness vyjadroval s veľkým dešpektom. Členom cechu sa stal ako čerstvý konvertita v 50. rokoch, ktorým sa stal krátko po natočení filmu na motívy poviedok G. K. Chestertona o pátrovi Brownovi, kde hral hlavnú úlohu. Film s lapidárnym názvom Father Brown sa natáčal v Taliansku a Guinness ovplyvnený tamojšou katolíckou atmosférou skrátka neodolal. O krátky čas nato konvertovala aj jeho manželka.

Ako herca ho filmoví fanúšikovia poznajú z oscarových filmov Most cez rieku Kwai, Doktor Živago a Lawrence z Arábie, či z thrillerov Quillerovo memorandum a Náš človek v Havane. Ešte väčší fanúškovia potom z množstva adaptácií anglickej literárnej klasiky, ako napríklad dickensovské Nádejné vyhliadky a Oliwer Twist, ktoré Guinnessa preslávili, alebo zo skvelých komédií ako Šľachetné srdce a šľachtické korunky, kde hral osem úloh naraz, Zlaté veže, Päť lupičov a stará dáma, Posledné prázdniny a nakoniec z čiernej komédie Vražda na večeru.

Ďalším významným členom cechu bol herec Sir Ralph Richardson, známy skôr ako predstaviteľ charakterových dramatických úloh, avšak nevyhýbajúci sa v rámci obvyklej všestrannosti britských hercov ani komediálnym úlohám. Stačí spomenúť vynikajúcu komédiu Rozvod lady X, alebo komédiu Nesprávna truhla. Z drám spomeňme Štyri pierka odvahy, Dedička, Anna Kareninová alebo Richard III.

Mimoriadne agilným členom cechu bol na Slovensku nie príliš známy komik Lionel Jeffries, ktorý ako vojak v Barme stratil takmer celú vlasovú pokrývku hlavy, čo umocnilo jeho komický vzhľad. Vytváral nespočetné vedľajšie postavy nervných úradníkov, policajtov a vojakov v úctyhodnom počte komédií. Diváci ho môžu poznať z filmov s Petrom Sellersom: Na každého raz príde a Falošná ruka zákona, úplne geniálne sa zhostil úlohy nervného kapitána cvičnej lode pre kadetov vo filme Murder Ahoy!, v staršej (a vtipnejšej) verzii príbehov o slečne Marpleovej s Margareth Rutherfordovou a vo svete ho preslávila najmä úloha bláznivého otca v muzikáli Chitti Chitti Bang Bang, natočeného podľa predlohy Iana Flaminga, duchovného otca Jamesa Bonda.

Jeffries sa koncom 60. rokov pustil presne v duchu pôvodných zámerov cechu – vytvárať morálnu alternatívu k súčasnému umenie do produkovania a réžie rodinných a detských filmov, z ktorých je najslávnejší film Železničné deti, dnes už klasika britskej kinematografie.

Z ďalších známych členov cechu môžeme spomenúť írskeho herca Cyrila Cusacka, ktorého môžu diváci poznať z adaptácie Raya Bradburyho románu 481 stupňov Fahrenheita, ako vrchného zlého hasiča. Viac na očiach divákov bol tiež v špionážnej dráme Muž, ktorý prišiel z chladu s Richardom Burtonom, či ako sluha Tranio v Zeffirelliho slávnej adaptácii Shakespearovho Skrotenia zlej ženy, tiež s Richardom Burtonom. Cusack založil írsku odbočku cechu v Dubline a tá mala v časoch katolíckej pravovernosti značné úspechy. Nová doba však viedla k jej postupnému úpadku a nakoniec v roku 2010 k zániku.

K významným členom dodnes patrí britská operná speváčka Margaret Valerie Mastersonová, členka Anglickej národnej opery. Preslávila sa širokou škálou interpretácií opernej klasiky, počnúc Mozartom a Rossinim, končiac Wagnerom a Puccinim. Jednou z jej slávnych úloh bola postava karmelitánskej rehoľníčky z opernej adaptácie Bernanosovych Rozhovorov karmelitánok od skladateľa Francisa Poulenca.

Nová doba sa podpísala nakoniec aj na centrále cechu. Cech nezanikol ako jeho írska odbočka, ale v roku 2009 sa premenoval na Katolícku asociáciu scénických umení, snáď preto, že jeho pôvodné označenie „cech“ evokovalo stredoveké tmárstvo a zrejme v snahe otvoriť novú kapitolu – inkluzívnu a tolerantnú – v živote katolíckych umelcov. Kým na pozvánke ku gala večeru cechu z roku 1963 môžeme čítať:

„Ak ste katolík spojený s divadlom, televíziou, filmom, rozhlasom alebo s nimi previazanými umeniami, staňte sa plnohodnotným členom cechu. A ak ste katolíkom, ktorý sa zaujíma o umenie, prečo sa nestať pridruženým členom?“

tak na súčasnej stránke asociácie sa nachádzajú tieto čarovné úvodné vety:

„Katolícka asociácia múzických umení (CaAPA) (predtým Cech katolíckych divadelníkov) pracuje pre ľudí všetkých vierovyznaní či bez vierovyznania. Združenie plní dvojakú úlohu, slúži potrebám svojich členov a prostredníctvom nich aj širšej verejnosti.“

Na takomto vynovenom pozadí sa potom už asi nikto nemôže čudovať, že členom asociácie je aj herec Simon Callow, diváci ho môžu poznať z niektorých dielov seriálov Hercule Poirot a Slečna Marpleová, aktívny homosexuál žijúci s „manželom“!

Ale za to už samozrejme Robert Hugh Benson nemôže.

PDF (formát pre tlač)