Bývalý žiak Benedikta XVI. v ňom vidí spiatočníka a dúfa, že teraz bude mať František viac voľnosti

2. januára 2023   Aktuality

Po smrti Benedikta XVI. sa zdalo, že väčšina jeho progresívnych kritikov si teraz dopraje niekoľko dní oddychu a obligátnymi frázami sa rozlúči so svojím protivníkom. V tejto atmosfére, ktorá býva nevyhnutnou zmesou lacného pátosu a pokrytectva, sa však nájdu aj výnimky, ktoré neopúšťa príslovečná „odvaha“ voči slabším a porazeným, ani v okamihoch tesne po ich smrti.

S progresívnou kritikou Benedikta XVI. tentokrát prišiel, aby bola situácia ešte pikantnejšia, jeho bývalý žiak a dlhoročný priateľ (termín, ktorý uvádza portál Katolisch.de), nemecký teológ Wolfgang Beinert. Bol asistentom Josepha Ratzingera na univerzite v Tübingene a potom na univerzite v Regensburgu. Jeho výstup pripomína dištancovanie sa poblúdených, ale nakoniec prehliadnuvších súdruhov, ktorí oznamujú rodnej strane, že už pochopili, v čom spočívala „pravicová úchylka“ ich spolupracovníkov.

Názory teológa Beinerta priniesla Katolícka spravodajská agentúra (Katholischen Nachrichten-Agentur, KNA) v Nemecku a prevzal ich progresivistický portál Katholisch.de Zvláštne je, že momentálne je už originálny text na stránke KNA nedostupný.

Takéto vyjadrenia sú v súčasnej atmosfére o to zaujímavejšie, že umožňujú nazrieť pod pokrievku fráz a uvidieť, čo si o zosnulom emeritnom pápežovi skutočne mysleli kruhy, ktoré dnes samé seba nepovažujú za progresívcov, ale za umiernený stred. Pripomeňme, že Beinert má 89 rokov, takže jeho postoje nie sú revolučným poblúdením mladíka, ale sú to názory, ktoré boli už počas života Josepha Ratzingera medzi modernistickými teológmi zrejme väčšinové.

Na adresu svojho učiteľa vyčítavo uviedol:

„Ako pápež neprispel k obnove Cirkvi, ale snažil sa otočiť koleso dejín späť.“ Podľa Beinerta Benedikt XVI., podobne ako jeho predchodca Ján Pavol II., „stál v línii antimodernizmu“. Kriticky sa podľa neho vyjadroval k reformám, ktoré nasledovali po II. vatikánskom koncile, a to najmä v otázkach „ekumenizmu, sexuálnej morálky a kolegiality biskupov ako protiváhy rímskeho centralizmu“.

Povšimnime si pozoruhodnú analogickosť v terminológii („otočiť koleso dejín späť“) s komunistickými frázami, na ktoré sme boli kedysi cvičení.

Po kritike spiatočníctva prišla vízia budúcnosti bez Benedikta a jeho brzdenia pokroku. Podľa Beinerta „má pápež František po smrti svojho predchodcu viac voľnosti“ a „viac priestoru“. Domnieva sa, že by bolo lepšie, keby sa Benedikt po svojej rezignácii neoznačoval za emeritného pápeža, ale iba za bývalého rímskeho biskupa: „To bol problém. Mnohí si mysleli, že sú dvaja pápeži.“ Do budúcnosti musí podľa neho Cirkev nájsť pre takéto prípady jasný predpis.

A teraz to najdôležitejšie. Podľa Beinerta sa pápež František nevyjadril k niektorým témam jasne len z „úcty k svojmu predchodcovi“. Z úcty k nemu „nezaujal jasné stanovisko k otázkam, ako je homosexualita“. Tu sa však natíska otázka: Je snáď stanovisko, ktoré katolícka Cirkev zaujíma k homosexualite už takmer 2000 rokov málo jasné? Čo môžeme teda očakávať?

„Dúfam, že pápež František sa v budúcnosti k niektorým témam vyjadrí jasnejšie,“ uvádza teológ a nepochybujme, že tým myslí progresívnejšie.

Pokiaľ odráža postoj teológa Beinerta postoje väčšiny modernistických klerikov a dokonca aj tých, ktorí sa označujú za „priateľov“ zosnulého pápeža, tak sa zrejme majú veriaci nad čím zamyslieť.

BM

Zdroj: Katholisch.de, KNA, ilustračný obrázok, zdroj – youtube.com

PDF (formát pre tlač)