Britský profesor náboženskej sociológie: „Tradičné katolícke spoločenstvá majú šancu vybudovať niečo, čo vydrží“

21. septembra 2023   Krátke správy

Predstavitelia kresťanských spoločenstiev v Británii vo veľkom riešia dilemu, čo s masívnym úpadkom návštevnosti kostolov. Podľa matematických modelov, ak bude súčasný trend pokračovať, katolícka Cirkev, ako aj Anglikánska cirkev zhodne na ostrovoch zaniknú okolo roku 2060. Z Británie preto prichádza množstvo zaujímavých štatistík a podnetov, čo situáciu spôsobilo a ako tento trend zvrátiť.

30. augusta tohto roku vydali tradičné britské noviny The Times prieskum, v ktorom zisťovali politické preferencie a názory na súčasnú situáciu u anglikánskych pastorov. Samozrejme, výsledky sú značne znepokojujúce. Zatiaľ čo v brexitovom referende hlasovalo za odchod Británie z EÚ 66 % anglikánskych veriacich, až 75,5 % anglikánskych pastorov hlasovalo za zotrvanie v bloku. Politicky má anglikánske duchovenstvo jednoznačne ľavicové tendencie: 36 % by volilo stranu labouristov, 18 % progresívnych liberálnych demokratov, 17 % „nevie“ a len 13 % by volilo konzervatívcov.

Je to však ešte horšie. V kultúrno-etických otázkach sa anglikánski duchovní vyjadrili nasledovne: 58 % je za manželstvá homosexuálov v kostoloch, 80 % by podporilo ženu na čele Anglikánskej cirkvi atď. Na otázku, či pastori považujú Britániu za kresťanskú krajinu, uviedlo „áno“ len 24 % z nich. 64 percent považuje krajinu za „kresťanskú v historickom kontexte“ a takmer 10 % uviedlo, že Británia nebola nikdy kresťanská!

Náboženskí sociológovia preto najnovšie začínajú vyhľadávať cirkvi a kresťanské spoločenstvá, ktorým sa darí, a porovnávajú ich so zvyškom. John Hayward, štatistik a matematik, pre časopis The Spectator uviedol:

„(Spoločenstvá, ktorým sa darí) sú veľmi šikovné v tom, čo robia. O svojej viere majú jasno – najmä čo sa týka naliehavosti prijatia Krista, keďže v stávke je večný osud človeka. Určite nepreferujú postoj: „No, každý tu niečomu verí a nie sme si úplne istí, čomu presne, ale vždy môžeme zorganizovať nejakú akciu a možno niekto príde.“

Inak povedané: tí, čo sa prispôsobujú súčasnej dobe, padajú, kým tí, ktorí vzdorujú, rastú. Britský profesor náboženskej sociológie Stephen Bullivant pre časopis uviedol, že je chyba, keď tu katolíci a anglikáni „chcú byť pre všetkých“ a „svoje zdroje rozširujú všade a na všetko“ (čím azda narážal na pokukovanie cirkví po LGBT). Naopak, menšie cirkvi a cirkevné spoločenstvá sa zameriavajú na svoju „cieľovú skupinu“ so silnou identitou a „poskytujú jej vlastný priestor“, namiesto toho, aby sa snažili „asimilovať každého“. Profesor Bullivant pokračuje:

„Katolícka Cirkev napríklad dala celé farnosti tradicionalistom alebo ordinariátu, ktorý používa liturgiu v anglikánskom ríte. Tieto farnosti potom lákajú priaznivcov zo širokého okolia. Ďalšia horlivá komunita, prevažne indickí katolíci sýrsko-malabarského obradu, majú od roku 2016 vlastného biskupa na čele svojej eparchie – akejsi paralelnej diecézy.“

Profesor tento fenomén nazýva „inteligentnou stratégiou“, ktorá môže dať sebavedomým komunitám „šancu vybudovať niečo, čo vydrží“. Najväčšie prekážky tejto „stratégii“ však podľa neho, paradoxne, kladie duchovenstvo samotné – ako napríklad biskupi –, ktorí „nechcú strácať veľký počet najpraktizujúcejších katolíkov v prospech Sýrsko-malabarskej eparchie“. Podobné je to však aj u samotných kňazov, ktorí sa neradi vzdávajú veľkých rodín v prospech pulzujúcich tradičných spoločenstiev.

Ako sa ale hovorí – matematika nepustí. A trend je nastavený celkom jasne.

MG

Zdroj: Crisis Magazine, The Spectator, titulný ilustračný obrázok, zdroj – christianity.stackexchange.com

PDF (formát pre tlač)