Británia čelí škandálu: Stovky moslimov falošne konvertovali na kresťanstvo, aby ich nemohli vyhostiť. V súkromí sú naďalej moslimami -

Británia čelí škandálu: Stovky moslimov falošne konvertovali na kresťanstvo, aby ich nemohli vyhostiť. V súkromí sú naďalej moslimami


21. februára 2024
  Krátke správy

Veľkou Britániou sa valí ďalší škandál s moslimskými migrantmi. Po ich terorizme, obchodovaní s bielym mäsom, drogovom díleringu, využívaní otrockej práce, islamizácii britských miest a presadzovaní šaríe prichádza ďalšia, doteraz maximálne tabuizovaná téma – podvodné konverzie na kresťanstvo. Účel takejto “konverzie” je zrejmý: okamžité ukončenie vyhosťovacieho procesu s nelegálnym migrantom.

Ilustračný obrázok, zdroj: Collection – GetArchive

Keďže sa prípadmi, ktorých je už toľko, že sa nedajú ani pri maximálnej snahe mimovládok a liberálnych elít utajiť, začala zaoberať polícia, tak sú na svete aj prvé čísla „konvertitov“, ktorým bol po konverzii okamžite udelený azyl: 130 v regióne East Midlands, 200 v Liverpoole, 200 v Teeside, 20 v Essexe a tak ďalej. Ako píše portál Christian Headlines, vlnu odkrývania hnijúcej pretvárky začala dvojica sudcov, ktorí ako prví prišli s obvinením, že moslimovia predstierajú konverziu na kresťanstvo a hlásia sa k Anglikánskej cirkvi (kde to ide zrejme ešte ľahšie ako v súčasnej katolíckej Cirkvi), aby si zabezpečili trvalý pobyt.

Prípad spustil lavínu a o falošných konverziách sa začalo diskutovať v prvej polovici februára vo vláde, médiách aj v samotnej Anglikánskej cirkvi. Prípady začala riešiť polícia a to aj preto, že samotní „konvertiti“ neboli z kriminálneho hľadiska žiadnymi neviniatkami. Podľa portálu La Nuova Bussola Quotidiana išlo často o odsúdených zločincov, násilníkov, vrahov či drogových dílerov. V médiách vznikla pre pomenovanie tohto fenoménu posmešná floskula „modli sa a zostaneš“. Celú kauzu nakoniec nariadil vyšetriť britský minister vnútra.

Sudcovia teraz tvrdia, že anglikánski duchovní prijímali žiadosti o konverziu a azyl príliš ľahko a rýchlo. To je však v súčasnej atmosfére kresťanských cirkví bežné. Cirkvi sa stali vďaka svojmu liberálnemu aktivizmu mimoriadne užitočnými pomáhačmi svetového sekulárneho globalizmu. Prevzali premrštenú ľudskoprávnu rétoriku, klimatickú hystériu i romantizujúci sentimentalizmus vo vzťahu k minoritám a migrantom. V takejto atmosfére, navyše okorenenej neustálym obviňovaním z tmárstva, extrémizmu či xenofóbie by kňaz, ktorý odmietne konverziu moslima a chcel by ju mať podloženú preskúmaním serióznosti jeho obrátenia, riskoval spoločenskú samovraždu.

Dôkazy o lajdáckom prístupe kňazov dokumentoval pre denník Premier Christian News jeden zo sudcov:

Cirkevný predstaviteľ sa nechal presvedčiť iránskym migrantom, ktorý nebol ani schopný pomenovať cirkev. Samotný migrant potom svedčil, že celá komunikácia sa obmedzovala na pozdravy a otázky – ako sa máme, a to všetko lámanou angličtinou a posunkami rúk.

V jednom prípade dokonca došlo ku krstu migranta vo wakefieldskej katedrále, len 5 týždňov po jeho nelegálnom príchode.

Bývalá poslankyňa parlamentu a ministerka vnútra Suella Bravermanová napísala pre denník The Telegraph, ako mnohé nasvedčuje tomu, že nejde len o individuálne snahy, ale o systém:

Po príchode do Spojeného kráľovstva sú migranti nasmerovaní do týchto kostolov ako jednotného kontaktného miesta na podporu ich azylového prípadu. Navštevujú omšu raz týždenne počas niekoľkých mesiacov, spriatelia sa s vikárom, zapíšu si dátum krstu do denníka a bingo, člen duchovenstva vám podpíše, že ste teraz bohabojnými kresťanmi, ktorí čelia určitému prenasledovaniu, ak budú premiestnení do svojej islamskej krajiny pôvodu. Musí to prestať. Musíme sa k problému postaviť s rozumom. Niet divu, že bývalý dekan Liverpoolskej katedrály poznamenal, že v priebehu štyroch rokov obrátil na kresťanstvo asi 200 žiadateľov o azyl – ale nespomína si, žeby pokrstil nejakého moslima, ktorý už bol britským občanom.

Tu je niekoľko expresných medailónov zo širokej škály už odhalených „konvertitov“. Ide o ľudí so skutočne výnimočným osudom a pozadím:

Prvý mediálne preslávený „konvertita“ bol iracký atentátnik z Liverpoolu Emad al-Swealmeen, ktorý si v roku 2015, keď už vyčerpal všetky možnosti na odvolanie, spomenul, že chce konvertovať na kresťanstvo. Tak sa aj stalo, avšak pri prehliadke jeho bytu našli moslimský modlitebný koberec a Korán.

Moslim Ezedi z Afganistanu, bol obvinený z toho, že 31. januára v južnom Londýne polial kyselinou ženu, ktorú poznal a jej dve deti. Pri vyšetrovaní sa zistilo, že: prišiel nelegálne, bol už dvakrát odsúdený za sexuálne delikty a exhibicionizmus a – že jeho konverzia bola súčasťou žiadosti o azyl. Pri vyšetrovaní dosvedčil jeho rituálny – halal mäsiar, že je stále dobrým moslimom.

43-ročný Bangladéšan, ktorý strávil 12 rokov vo väzení za zabitie svojej manželky, mal byť po odpykaní trestu vyhostený, avšak spomenul si na kresťanstvo a tak sudca vyhovel jeho odvolaniu na základe článku 3 Európskeho dohovoru o ľudských právach (EDĽP).

Ďalším prípadom je Iránec, ktorý bol 18 mesiacov vo väzení za napadnutie. Tam si nechal vytetovať na ruky kresťanské symboly, čo sudca vyhodnotil ako vec, pre ktorú ho nemôžu už vyhostiť.

To je však, ako napísal portál La Nuova Bussola Quotidiana, „len vrchol ľadovca“.

Ďalšia bývalá vládna ministerka Priti Patelová zhodnotila situáciu veľmi otvorene:

Cirkev musí prestať poskytovať pomoc nebezpečným zločincom a tým, ktorí sa snažia využiť náš systém. Títo násilní zločinci musia ísť z väzenia do lietadla, to je to, čo verejnosť očakáva.“

Rod Liddle, redaktor časopisu Spectator:

Dôvod, prečo sa títo migranti stavajú do radu, aby konvertovali do Anglikánskej cirkvi je ten, že reálni vnútroštátni nepriatelia – mimovládne organizácie zaoberajúce sa „utečencami“, im povedali, že to výrazne zvýši ich šance na získanie azylu.“

Pre tých, ktorí by sa čudovali a pochybovali, ako môže nejaký veriaci zaprieť svoju vieru a naoko prestúpiť na inú, pripomeňme, že doktrína islamu zvaná taqiyya umožňuje moslimom v prípade núdze klamať o svojej viere, pokiaľ tým sledujú náboženský prospech islamu alebo osobnú bezpečnosť. Na rozdiel od kresťanov, ktorí sú povinní vyznať svoju vieru v Krista aj pod hrozbou smrti.

BM

Zdroj: Christian Headlines, The Telegraph, La Nuova Bussola Quotidiana, The Spectator, titulný ilustračný obrázok, zdroj – Collection – GetArchive


PODPORTE PORTÁL CHRISTIANITAS

Váš príspevok je životne dôležitý pre udržanie a ďalší rozvoj portálu.
Prosíme Vás, podporte nás sumou:

5 € 10 € 20 € 50 €

Bráňme spolu vieru, rodinu a vlasť!

PDF (formát pre tlač)

Najnovšie články

Švajčiarsky biskup Bonnemain čelí kritike za to, že sa zúčastnil pohrebu biskupa Huondera, organizovaného Kňazským bratstvom svätého Pia X.

Narodenie a raný život Panny Márie

Oslava a úcta k Najsvätejšiemu Srdcu Ježišovmu v Cirkvi (Trinásta časť)

Komisia biskupov EÚ (COMECE) pokračuje vo svojej propagandistickej jazde: Vydala novú brožúrku o pozitívach EÚ a jej rozširovaní