Bratislava bude možno musieť vrátiť niektoré eurofondy alebo dotácie a ich klasický príbeh

14. marca 2022   Aktuality

Bratislavská „samospráva“ zažíva ďalší diel zo známeho seriálu „európskych dotácií“, ktoré údajne zaplavujú roky strednú Európu a sú prejavom bruselskej obetavosti a dobroty.

Ministerstvo financií SR našlo pochybenia v súťaži na modernizáciu električky v Karlovej Vsi a Dúbravke. Ak sa potvrdia, Bratislava bude musieť vrátiť časť peňazí, ktoré na projekt vyčerpala z eurofondov. O pochybeniach, ktoré odhalil audit rezortu financií, informoval na svojom Facebooku primátor mesta Matúš Vallo.

Verejné obstarávanie na modernizáciu Dúbravsko-Karloveskej radiály prebehlo v roku 2017. Projekt bol dokončený v októbri 2020. Ministerstvo našlo chybu v pôvodnom tendri, ktorý vyhlásil bývalý primátor Ivo Nesrovnal. Súčasnému vedeniu zase rezort vytýka, že po odovzdaní stavby v roku 2020 ešte dorábalo niektoré nedostatky. Celý projekt stál necelých 66 miliónov eur. Mesto ho financovalo primárne z eurofondov, z Operačného programu Integrovaná infraštruktúra (OPII). Momentálne sa čaká na závery Úradu pre verejné obstarávanie (ÚVO). Ak úrad chyby potvrdí, rozhodovať bude ministerstvo dopravy, ktoré môže mestu prikázať, aby časť eurofondov vrátilo.

Zaujímavé je, že ministerstvo financií tu slúži ako istá predĺžená kontrolná ruka Bruselu, ktorá namiesto toho, aby sa starala primárne o dobrú finančnú kondíciu Slovenska, kontroluje administratívne chyby slovenských poberateľov eurofondov. A následne zrejme aj zabezpečuje spätný transfer dotácií smerom do Bruselu, súc permanentne pod tlakom vyhrážky nedodania ďalších eurofondov v budúcnosti či prijatia nejakých sankcií, ktoré čerpanie znemožnia.

Ak ÚVO audit ministerstva financií potvrdí, môže ísť o ďalšie z radu nedávnych nepopulárnych rozhodnutí úradu, podobne ako tomu bolo pri obchvate Košíc. Tam úrad našiel pochybenia v súťaži. Minister dopravy Doležal uviedol, že hoci rozhodnutie ÚVO bolo technicky správne, v praxi môže Slovensko prísť o 140 miliónov eur z eurofondov a stavba dôležitého obchvatu sa zastaví. Prišiel preto s tézou, že aj keby mal rezort zaplatiť pokutu v miliónoch eur za chyby v tendri, je to lepšie a lacnejšie než súťaž zrušiť. Takže pošleme hotovosť ako pokutu s tým, že možno potom dostaneme eurofondy. A čo ak sa nájdu ďalšie pochybenia a bude treba zaplatiť ďalšie pokuty? A čo ak na konci nášho snaženia bude nakoniec nula?

Výstrelok chaosu a nekompetentnosti? V skutočnosti ide v prípade tzv. eurofondov o klasický mocenský nástroj, na ideologické a hospodárske ovládnutie danej oblasti strednej Európy, ktorý od svojho začiatku v 90. rokoch 20. storočia prešiel touto genézou:

1. obsadenie nových, konkurencie neschopných trhov, bývalých socialistických ekonomík, na základe nových ekonomických podmienok, ktoré sú so socialistickou ekonomikou nekompatibilné;
2. deštrukcia lokálneho hospodárstva a ekonomiky: dampingové ceny, likvidácia priemyslu, korupčné presadzovanie západných investorov, devastácia maloobchodu atď.;
3. náhla potreba dotácií pre zdevastovanú ekonomiku a infraštruktúru;
4. stanovenie politických, ideologických a hospodárskych podmienok dotácií z eurofondov;
5. zasielanie predplatného na eurofondy do EÚ kasičky – štáty musia najprv niečo zaplatiť do spoločnej kasy, ale je to menej ako sľubované eurofondy;
6. ak sú splnené podmienky (všetky len veľmi zriedka), štát dostane právo čerpať eurofondy;
7. ak eurofondy prídu, tak zväčša sú: dané priateľom v podnikateľských kruhoch, rozkradnuté alebo aj proste zmiznú (najmä tie určené na riešenie „rómskeho problému“);
8. keď už sa za ne niečo vybuduje (často len cyklotrasy, fontány, umelé potôčiky na námestiach, ihriská), vtedy sa objavia „nedostatky“ (to je aj najnovší prípad) a nakoniec štát či samospráva musí ešte časť alebo aj celý príspevok vrátiť;
9. po odrátaní toho, čo už štát do Bruselu poslal ako preddavok (niekedy aj polovica zo sumy dotácie), odrátaní toho, čo nebolo možné čerpať kvôli nesplneniu podmienok, toho, čo bolo treba vrátiť kvôli pochybeniam, pridajúc finančne nevypočítateľnú celkovú závislosť a stratu suverenity, nakoniec zistíme, že sme zrejme viac poslali ako dostali;
10. výsledkom je štát závislý na rozhodnutiach v Bruseli, región strednej Európy ovládaný západnými investormi a ľahké presadzovanie liberálnej ideológie formou ekonomického nátlaku a korupcie. A naďalej zničená a rozkradnutá infraštruktúra.

BM

Zdroj: euractiv.sk, titulný obrázok – youtube.com

PDF (formát pre tlač)