Bola objavená doteraz neznáma, 1 300 rokov stará kresťanská kronika: Opisuje vznik islamu, aj neskorú antiku

5. februára 2026   Aktuality

Výnimočný objav, ktorý možno objasní niektoré málo známe skutočnosti z obdobia druhej polovice 1. tisícročia, sa podaril medievalistovi Adrianovi Pirteovi z Rakúskej akadémie vied. Objavil doteraz neznámu kresťanskú kroniku z obdobia okolo rokov 712 – 713 po Kr., čo umožňuje nové pohľady na neskorú antiku a obdobie vzniku islamu.

Politické a náboženské prevraty od neskorej antiky až po vzostup islamu sú dejinným teritóriom, na ktorom sa táto novoobjavená unikátna pamiatka pohybuje a prinesie zrejme nové informácie o udalostiach, ktoré ovplyvňujú náš život dodnes. Na tento spektakulárny nález narazil Adrian Pirtea, historik z Inštitútu pre výskum stredoveku Rakúskej akadémie vied (ÖAW), pri prezeraní digitalizovaných rukopisov Kláštora svätej Kataríny na Sinaji v Egypte. ÖAW informovala vo štvrtok ráno o objave a prvých výsledkoch výskumu prostredníctvom tlačovej správy.

Výskumníci Rakúskej akadémie vied teraz analyzujú rukopis, ktorý bol pôvodne napísaný v sýrčine a neskôr preložený do arabčiny. Prvé výsledky boli nedávno publikované v odbornom časopise Medieval Worlds.

Ide o doteraz neznámu kroniku svetových dejín z obdobia okolo rokov 712 – 713 po Kr. Podľa správy patrí rukopis k najstarším zachovaným kresťanským prameňom o expanzii arabského islamského živlu a otvára nové pohľady na udalosti na Blízkom východe pred vznikom islamu a po ňom. Kronika opisuje politické a náboženské premeny 7. storočia vrátane vzostupu islamu a arabsko-byzantských vojen.

„Od mojej identifikácie a prvotnej analýzy textu je čoraz zreteľnejšie, že ide o doteraz neznámu kresťanskú univerzálnu kroniku,“ uviedol Pirtea.

Kronika, pôvodne napísaná v sýrčine a neskôr preložená do arabčiny, sa zachovala iba v jednom rukopise z 13. storočia, ktorého strany boli poškodené a čiastočne zlepené. Vďaka vysokokvalitným digitalizáciám prostredníctvom Early Manuscripts Electronic Library a voľne dostupným snímkam v Sinai Manuscripts Digital Library mohli vedci dielo po prvýkrát podrobne preskúmať.

Anonymný kronikár arabských výbojov

V diele, ktoré je dnes označované ako „Maronitská kronika z roku 713“, opisuje anonymný autor celé dejiny ľudstva – od Adama až po politické a teologické debaty svojej vlastnej doby.

„Napísaná v rámci sýrsko-kresťanskej komunity, ktorá bola tradične spätá s Konštantínopolom, no postupne sa od byzantskej metropoly vzďaľovala pre teologické spory, ponúka táto kronika jedinečný pohľad na premenu východného Stredomoria v neskorej antike a ranom islamskom období,“ uviedol Pirtea.

Podľa Pirteu patrí medzi historicky najhodnotnejšie pasáže kroniky časť týkajúca sa 7. storočia. Kronika opisuje byzantsko-sásánovskú vojnu z rokov 602 až 628, vzostup islamu, prvé arabské výboje a neskoršie arabsko-byzantské konflikty. Rozprávanie sa končí rokmi 692 – 693. Pozoruhodné je, že autor bol podľa Pirteu dobre informovaný nielen o udalostiach v Sýrii a na Blízkom východe, ale aj o vývoji na Balkáne, na Sicílii a v Ríme.

Podľa Pirteu by kronika mohla úzko súvisieť so strateným prameňom z 8. storočia, z ktorého čerpali viacerí neskorší historici. Otvára sa tým kľúč k rekonštrukcii celej tradície ranostredovekej sýrskej historiografie. Objav po prvýkrát umožňuje priamo sledovať doteraz stratenú perspektívu na dejiny Blízkeho východu v prvom storočí islamu.

V súčasnosti pracuje výskumník ÖAW na kritickom vydaní a úplnom preklade kroniky, aby bolo dielo sprístupnené medzinárodnej odbornej verejnosti.

Prečo je tento nález taký dôležitý

Tento nález je mimoriadne dôležitý preto, že prináša rané, miestne a nekorigované kresťanské svedectvo o zrode islamského sveta a páde byzantskej moci na Východe. Pre dejiny Byzancie ide o vzácny pohľad „zdola“. Väčšina našich prameňov k 7. storočiu pochádza z Konštantínopola alebo z cisárskeho prostredia a je silne ideologicky filtrovaná. Táto kronika vznikla v sýrsko-kresťanskom prostredí na periférii impéria, teda tam, kde byzantská moc reálne kolabovala. Umožňuje sledovať, ako miestni kresťania vnímali vojny s Peržanmi, arabské výboje a postupnú stratu rímskej kontroly – nie ako abstraktnú politiku, ale ako každodennú realitu.

Pre dejiny východného kresťanstva je kronika kľúčová, lebo zachytáva mentalitu komunít, ktoré sa nachádzali medzi Byzanciou a islamom. Ukazuje, ako sýrski a maronitskí kresťania reagovali na nové islamské panstvo, ako si zachovávali identitu a ako sa postupne odpútavali od Konštantínopola. Ide o priamy dôkaz toho, že východné kresťanstvo nebolo pasívnou obeťou dejín, ale aktívnym aktérom, ktorý sa snažil prežiť v nových podmienkach.

Pre dejiny islamu je tento text cenný ako jeden z najstarších neislamských pohľadov na jeho vznik a expanziu. Väčšina informácií o ranom islame pochádza z neskorších moslimských tradícií, ktoré vznikli až desaťročia po udalostiach. Táto kronika však vznikla takmer „v reálnom čase“ a zachytáva, ako nové náboženstvo a jeho politická moc pôsobili na súčasníkov. Umožňuje teda porovnávať islamskú sebareflexiu s tým, ako ju vnímali kresťania žijúci pod jej vplyvom.

Jednoducho povedané: ide o vzácne okno do obdobia, keď sa rozpadával starý rímsko-kresťanský svet a rodil sa islamský Blízky východ. Takýchto autentických prameňov máme minimum, a preto má tento objav výnimočnú hodnotu.

Branislav Krasnovský

Zdroj: kathpress.at, titulný ilustračný obrázok, zdroj – wikimedia commons

PDF (formát pre tlač)