Blahoslavený kapucín Solanus Casey – Ďakujte Bohu vždy a za všetko

Branislav Krasnovský
31. júla 2025   Cirkev

Bl. Solanus Casey, vlastným menom Bernard Francis Casey (* 25. november 1870 – † 31. júl 1957), bol americký kapucínsky kňaz známy svojou pokorou, darom rady a uzdravovania, ktorý sa stal prvým mužským rodeným občanom USA blahorečeným katolíckou Cirkvou. Bol známy aj ako ľudový liečiteľ – s láskavou nežnosťou sa staral o chorých, ktorým vždy pomáhal. Bol to tiež vynikajúci znalec ľudskej psychiky. Jeho život je spojený s Detroitom, v tomto meste a jeho okolí prežil celý svoj život.

Boží služobník Bernard Francis Casey bol uznaný za ctihodného v roku 1995 počas pontifikáta pápeža sv. Jána Pavla II. a blahoslavený bol v roku 2017 pápežom Františkom vo Ford Field v Detroite.

Narodil sa v meste Oak Grove, Pierce County v americkom štáte Wisconsin ako 6. dieťa zo 16 írskym prisťahovalcom Bernardovi Jamesovi Caseymu a jeho manželke Ellen Elizabeth, rodenej Murphyovej. Pokrstený bol 18. decembra 1870.

Rodina bola chudobná a viacerí jeho súrodenci umreli, pričom aj on mal spočiatku slabé zdravie. Rodina sa často sťahovala za prácou, v roku 1870 sa Caseyovci presťahovali do mestečka Hudson v štáte Wisconsin, kde začal malý Bernard navštevovať aj základnú školu Svätej Panny Márie. Bol to usilovný, aj keď nie veľmi nadaný žiak a zatiaľ čo jeho výsledky zo všetkých predmetov neboli práve najlepšie, vynikal v znalostiach katolíckeho katechizmu pričom od útleho detstva rád a usilovne čítal Sväté Písmo i brožované životopisy svätých katolíckej Cirkvi.

V roku 1882 sa rodina opäť musela odsťahovať a v roku 1887 začal mladý Bernard pracovať. Vystriedal viacero profesií – bol drevorubačom, ošetrovateľom v nemocnici, bacharom vo väznici v Minnesote a podľa niektorých romantických amerických predstáv poznal aj viacerých írskych banditov legendárneho amerického pištoľníka Jesseho Jamesa.

Podľa jeho vlastných slov v mladosti bol presvedčený, že sa ožení a založí si rodinu. No dievča, ktorému navrhol sobáš bolo prinútené jej matkou odísť do internátnej školy, pretože Bernarda Caseya nepovažovala za dosť dobrého pre svoju dcéru. Milosrdný Pán Boh mal evidentne s Bernardom Francisom Caseyom iné plány a tak vďaka „opatrnej“ matke, ktorá svoju dcéru poslala preč z mesta sa z Bernarda mohol stať katolícky kňaz a kapucínsky brat.

V roku 1872 sa jeho život otriasol v základoch. Stal sa svedkom vraždy, podľa niektorých svedectiev videl ako opitý námorník zavraždil jednu z pobehlíc, ktoré postávali na uliciach mesta. Táto vražda totálne otriasla jeho vnútrom. Prežil temnú noc duše, kedy si kládol rôzne otázky o zmysle života a nakoniec za zapísal do kňazského seminára v Milwaukee s cieľom stať sa katolíckym kňazom.

Keďže jeho vzdelanie nebolo veľmi bohaté a sám mal dosť veľké problémy s učením, mal pri štúdiu množstvo ťažkostí, tie najväčšie mal najmä s latinčinou a nemčinou, ktorá sa v seminári tiež vyučovala. Jeho výsledky boli natoľko chabé, že mu dokonca niektorí z jeho profesorov odporúčali zvážiť, či ostane v seminári alebo odíde a ostane laikom.

Bernard Francis Casey sa však nechcel vrátiť do bežného života plného násilia. Dlho sa modlil pred sochou Panny Márie a neskôr uviedol, že počas modlitieb počul hlas Panny Márie, ktorá mu prikázala, aby odišiel do Detroitu do kláštora bratov kapucínov. Kapucíni mu otvorili svoju náruč a prijali ho do noviciátu 14. januára 1897. Aj kapucíni čoskoro zistili, že brat Bernard Francis Casey má pomerne veľké medzery vo vzdelaní a tiež pochopili, že nikdy nebude bravúrnym mysliteľom. Rovnako však videli jeho pokoru, úctu k Eucharistii a k Panne Márii, poslušnosť a učaroval im jeho talent v hre na husliach. Po skončení noviciátu prijal meno František Solanus, na počesť františkánskeho misionára sv. Františka Solana.

Františkánsky misionár a katolícky kňaz František Solanus (špan. Francisco Solano, 1549 – 1610), známy aj ako „apoštol Latinskej Ameriky“ je patrónom hudobníkov, misionárov a domorodých obyvateľov Latinskej Ameriky. Narodil sa v španielskej Andalúzii, vo veku 20 rokov vstúpil k františkánom, vysvätený bol v roku 1576. Svojimi kázňami dokázal už v Španielsku obracať hriešnikov k viere, svoj talent v hre na husliach používal neskôr aj pri evanjelizácii Indiánov v Latinskej Amerike.

Po odchode do Latinskej Ameriky v roku 1589 pôsobil najprv v okolí peruánskeho mesta Lima, neskôr pôsobil aj v Argentíne a Paraguaji. Mal dar jazykov – dokázal sa veľmi rýchlo naučiť jazyky pôvodných obyvateľov; a takisto mal charizmu uzdravovania – mnohí svedčili o zázračných uzdraveniach, ktoré vďaka nemu nastali. Mal i dar zmierovania – dokázal sprostredkovať mier nielen medzi znepriatelenými indiánskymi kmeňmi, ale aj medzi španielskymi kolonistami a Indiánmi. Pri ohlasovaní Evanjelia často používal hudbu a spev, hral na husliach, Indiánom hrával španielske ľudové i duchovné piesne, milovali ho najmä deti.

Bol známy svojím prísnym asketickým životom, dlho sa postil, spával na holej zemi, dlhé hodiny trávil v modlitbách a rozjímaniach pred Eucharistiou. Bol známym mariánskym ctiteľom a neúnavným teologickým obdivovateľom Nepoškvrneného počatia. Umrel v roku 1610 v Lime, beatifikoval ho pápež Klement X. v roku 1675 a kanonizoval ho pápež Benedikt XIII. v roku 1726 spoločne so sv. Luisom Bertrandom a sv. Veronikou Giuliani. Jeho liturgický sviatok dnes pripadá na 24. júl. Je patrónom Latinskej Ameriky, Peru, Argentíny, Bolívie, Čile a Paraguaja, tiež je patrónom hudobníkov a misionárov. Jeho meno nesú mnohé mestá, kostoly a laické spoločenstvá v Južnej Amerike.

Kapucín Bernard Casey prijal rehoľné meno Solanus na jeho počesť, keďže obdivoval jeho misijného ducha.

Vráťme sa však späť k bl. kapucínovi Solanovi Caseyovi. V roku 1898 zložil večné sľuby a v roku 1904 ukončil štúdium teológie a vysvätený bol v roku 1904 v kostole sv. Františka z Asissi biskupom Sebastianom Messnerom. Keďže však jeho študijné výsledky boli poslabšie, bol vysvätený ako „sacerdos simplex“, a podľa platného Kódexu kánonického práva do roku 1917 nemohol na základe svojich študijných výsledkov ani kázať, ani spovedať. Svoju primičnú omšu slúžil v roku 1994 v Appletone a bola na nej celá jeho rodina.

Dnes už to nie je s kánonickým právom a „sacerdos simplex“ také prísne, Kódex bol zliberalizovaný, inkvizícia neexistuje a tak po II. vatikánskom koncile sa mohli stať katolíckymi kňazmi aj takí myslitelia ako napríklad P. James Martin SJ, Marko Rupnik, Hans Küng, Edward Schillebeeckx, Karl Rahner, Yves Congar, Leonardo Boff, Carlo Maria Martini, Walter Kasper, Reinhard Marx, Tomáš Halík, Victor Manuel Fernández a pod.

Ako kapucín pôsobil bl. Solanus Casey najmä v mestách New York a Detroit. Ukázalo sa, že je veľmi vnímavý a ľudia, ktorí navštevovali komunitu kapucínov v ňom našli vďačného poslucháča. Mohli mu vyrozprávať všetky svoje bôle a nešťastia, pretože bol vrátnikom v miestnom kláštore. Navštevoval chorých, žehnal im a v roku 1929 počas Veľkej hospodárskej krízy bol iniciátorom vytvorenia „Kapucínskej kuchyne pre nezamestnaných“, ktorá existuje dodnes. Veľmi rád hrával na husliach nielen pre svojich bratov, ale aj pre všetkých, kto prišiel do kláštora po radu, alebo hľadal pomoc. Rád športoval a celkom obstojne hral volejbal.

V roku 1945 začal trpieť kožným ochorením (erythrodermia), ktoré mu spôsobovalo množstvo bolesti a ktoré ho trápilo až do jeho smrti v roku 1957. Podľa dnešnej medicíny trpel ťažkou psoriázou a lekári dokonca uvažovali, že kvôli psoriáze a infektu z prasknutých vredov mu amputujú nohu. Stav sa mu čiastočne po liečbe upravil, no posledné roky boli pre neho doslova utrpením. To prijímal s radosťou a svoje bolesti obetoval za duše v Očistci a za hriešnikov.

Zomrel 30. júla 1957 o 11:00 a jeho posledné slová boli: „Pane Ježišu Kriste, odovzdávam Ti svoju dušu.“ Rozlúčiť sa s ním prišlo viac ako 20 000 detroitských veriacich, pochovaný je v kláštore sv. Bonaventúru v Detroite, jeho hrob sa stal pútnickým miestom.

Proces blahorečenia brata Solana Caseya sa začal v roku 1976, kvôli tomu boli aj exhumované jeho pozostatky. Prekvapenie bolo veľké – po exhumácii sa ukázalo, že na jeho tele nie sú žiadne stopy a rany po psoriáze a infekcii. V roku 1995 ho vyhlásili za ctihodného a v roku 2017 za pontifikátu pápeža Františka ho blahorečili – až 60 000 veriacich sa zúčastnilo procesu blahorečenia, boli preskúmané mnohé zo zázrakov, ktoré sa mu pripisovali, väčšina bola zamietnutá, ukázalo sa však, že sa Paula Medita Zaratea vyliečila zo silnej ichtiózy na príhovor bl. brata Solana Caseya a vďaka jej modlitbám k nemu v roku 2012 v kláštore sv. Bonaventúru v Detroite. Aby bol bl. Solano Casey svätorečený, musí byť uznaný ďalší zázrak.

Bl. Solano Casey bol nesmierne disciplinovaný, jednoduchý a pokorný kapucín. Nikdy sa nesťažoval na svoje obmedzenia v kňazskej službe, dlhé hodiny trávil v adorácii pred Eucharistiou, dôveroval Bohu v každej chvíli svojho života. Jeho životným mottom bolo: „Ďakujte Bohu vždy a za všetko“.

Mal množstvo duchovných chariziem, tí čo ho poznali hovorili, že mal dar predvídania a hlbokého duchovného vnímania. Boli presvedčení, že vďaka nemu sa udiali stovky uzdravení. Bezhranične dôveroval Bohu, pomáhal biednym, chorým a umierajúcim

Solanus Casey je symbolom pokory, služby a dôvery v Boha – vzor toho, že svätosť nevyžaduje veľké akademické úspechy, ani významné funkcie. Kapucínske centrum „Solanus Casey Center“ v Detroite uchováva jeho pamiatku a podporuje charitatívne projekty.

Výber z jeho najznámejších citátov:

„Ďakujte Bohu vždy a za všetko.“

„Starosti sú slabosťou, ktorej sa málokto úplne zbaví.“

„Nemodlite sa za ľahký život, modlite sa, aby ste boli lepšími katolíkmi.“

„Vďačnosť je prvým znakom mysliaceho rozumného tvora.“

„Boh sa znižuje k tomu, aby použil naše schopnosti. Samozrejme za predpokladu, že mu ich nepokazíme našimi vlastnými plánmi.“

Obľúbené modlitby bl. Solana Caseya:

Modlitba dôvery

„Pane Ježišu, dôverujem Tebe a Tvojmu milosrdenstvu.
Ďakujem Ti za všetko, čo mi dávaš – ešte skôr, než to prijmem.
Nech sa stane Tvoja vôľa v mojom živote, a nie moja.“

Modlitba vďačnosti

„Ďakujem Ti, Bože, za všetko, čo sa mi deje –
za radosť aj za bolesť,
za odpovede i ticho.
Verím, že všetko slúži pre moje dobro
a na slávu Tvojho mena.“

Krátka prosba o príhovor (modlitba veriacich)

„Blahoslavený Solanus Casey,
ty si žil jednoduchý život viery a lásky.
Nauč ma úplne dôverovať Bohu,
byť vďačný aj v skúškach
a milovať každého, koho stretnem.
Pros za mňa u Pána,
aby som aj ja poznal silu pokornej služby. Amen.“

Modlitba k Panne Márii (ktorú často odporúčal)

„Nech nám naša dobrá Matka
vyprosí milosť povedať Bohu
za všetkých okolností
„Nech sa Pane stane podľa Tvojej vôle“.“

PDF (formát pre tlač)