Biskup z Pobrežia Slonoviny vyzval veriacich, aby mu nahlásili kňazov, ktorí majú tajne manželky a rodiny

10. januára 2024   Aktuality

V kontexte neustáleho úpadku kňazských povolaní v Európe a Amerike, sa zvyknú mnohí skalopevní optimisti utiekať k vzostupu povolaní v Afrike. Ich presvedčenie, že katolícka Cirkev pošramotená na Západe sa obrodí skrze tento údajný vzmach, sa opiera o záznamy v byrokratických kolónkach štatistík, do ktorých sú zapisované svätenia v Afrike a následne sú prezentované ako svetlo na konci tunela.

Nikto sa pritom už príliš nezaoberá kvalitou formácie (ale to nakoniec ani v Európe), kvalitou praxe, vieroučnou ortodoxiou a nakoniec ani samotnými motívmi kandidátov kňazstva či rehoľného života. V mnohých prípadoch (ako som sa dozvedel od zdroja zo Západu), je vstup do rehole alebo do stavu klerického vnímaný ako lístok na loď do Európy, za lepším životom a následne ako zdroj obživy pre užšiu aj širšiu rodinu. Väčšinou utajovanú. Kňazská vysviacka je potom istým druhom zárobku a mnohí veriaci v západnej Európe ani len netušia, že v kostoloch prispievajú formou zbierok aj na malé deti, ale tiež bratov, sestry a rodičov pána farára z Afriky.

Tomu by zodpovedala aj výzva biskupa Gasparda Béby Gneba z diecézy Man v štáte Pobrežie Slonoviny, ktorý upozornil veriacich, aby mu nahlásili kňazov, ktorí majú tajne manželky a rodiny:

„Každý veriaci laik, ktorý vie o tom, že kňaz nie je verný svojmu sľubu celibátu a má manželku alebo dieťa, musí mať odvahu oznámiť to biskupovi.“

Keďže biskup cítil potrebu riešiť celú kauzu takto verejne a obrátiť sa priamo na veriacich, tak je predpoklad, že ide o masovejší jav. Biskup Gneba zároveň vyzval kňazov, ktorí majú manželku a deti, aby okamžite rezignovali:

„Musia prísť ku mne a čo najskôr podať demisiu.“

Najnovšie sa odvaha týchto ženatých kňazov s rodinami zrejme stupňuje, vďaka chaosu, ktorý bujnie v Cirkvi. Spochybňovanie kňazského celibátu je takmer na dennom poriadku, ako o tom nakoniec svedčí aj najnovšie vyjadrenie maltského arcibiskupa Sciclunu, ktorý je čelnom Dikastéria pre náuku viery (!) o dobrovoľnosti kňazského celibátu.

Biskup Gneba na margo situácie uviedol:

„Je poľutovaniahodné, že niektorí vytvárajú dojem, akoby bol kňazský celibát zrušený a sexuálna abstinencia je len dobrovoľná.“

Liberálny portál Katholisch.de k tomu dodáva, že medzi biskupom Gnebom a jeho kňazmi „podľa medializovaných informácií v poslednom čase panuje napätie“. Z toho môžeme usudzovať, že tých, ktorí sa cítia dotknutí jeho výzvou na zachovávanie celibátu a rezignáciu, nemusí byť málo.

Zištné pozadie niektorých kňazských povolaní v Afrike, ako aj snaha zapriahnuť veriacich do financovania rodiny pána farára, osvetľuje samotnú materiálnu podstatu cirkevnej disciplíny kňazského celibátu, ak už niektorí nechápu jeho podstatu duchovnú. Za bombastickými vyhláseniami o tom, ako by stúpol počet kňazov, pokiaľ by sa mohli ženiť, sa skrýva odvrátená strana tohto údajného triumfu – financovanie kňazovej rodiny, starosti spojené s rodinou, vláda kňazovej manželky nad veriacimi (spomeňme si na známe postavy pravoslávnych „popiek“, ovládajúcich skrze muža pod papučou celú farnosť, či protestantských „farárok“ preháňajúcich manželov kvôli zabezpečeniu detí) a spory veriacich s jeho rodinou.

To by boli skutočné plody zrušenia celibátu v Cirkvi a v neposlednom rade bola skúsenosť s podobnými javmi tou pragmatickou príčinou, ak pominieme duchovnú, ktorá motivovala Cirkev, aby povinný celibát zaviedla.

BM

Zdroj: Katholisch.de, titulný ilustračný obrázok, zdroj – snímka obrazovky/youtube.com

PDF (formát pre tlač)