Biskup Bätzing hodnotí synodu v Prahe: „Toto je len prvý krok!“ a v Nemecku už trans „umelec“ rozdáva prijímanie. Bude aj u nás?

13. februára 2023   Aktuality

Jeden z najväčších odborníkov na pokrok v Cirkvi, predseda Nemeckej biskupskej konferencie biskup Georg Bätzing, neskrýva svoje nadšenie z toho, ako skončila prvá fáza kontinentálneho zhromaždenia synodálnej cesty v Prahe. Na nej minulý týždeň dominovali témy ako rodová rovnosť, LGBT, svätenie žien, boj proti zlému klerikalizmu a pod. Posilnený týmto úspechom progresívcov v Prahe (ktorý zahmlievajú oficiálne médiá) biskup Bätzing otvorene naznačuje, že októbrová synoda v Ríme bude presne v tomto alebo ešte progresívnejšom duchu:

„Praha bola intenzívna a Rím bude ešte intenzívnejší. Pápež nás pozýva na skutočné dobrodružstvo so synodou univerzálnej Cirkvi. To sa ešte nikdy nestalo. Úsilie bude veľké, prídu sklamania a ešte jasnejšie uvidíme, že sa pohybujeme veľmi rozdielnou rýchlosťou.“

Niektoré pasáže majú skutočne čaro nechceného, keď napríklad biskup nazýva synodálnu cestu „dobrodružstvom“, alebo presne v zmysle obvinení od tradičných katolíkov, ktorí vidia v synodálnej ceste revolučný projekt opúšťajúci vieroučnú kontinuitu v Cirkvi dosvedčuje o tomto novom dobrodružstve, že „to sa ešte nikdy nestalo“.

Jediné z čoho majú progresivisti strach, je odpor európskych biskupov voči záverom prvej fázy kontinentálneho zhromaždenia, ktoré sú poplatné liberálnym trendom. Preto už stihol varovať biskupov kardinál Hollerich, európska jednotka medzi prelátmi obhajujúcimi LGBT, že dokumenty sa meniť nebudú, lebo „verejná mienka to nepripustí“. V tejto línii pokračoval biskup Bätzing:

„Budem pracovať na tom, aby sa text, ku ktorému prispelo celé Európske synodálne zhromaždenie, nerelativizoval druhým dokumentom.“

Za týmto záväzkom nasledovalo upozornenie, že dokumenty sú presným obrazom toho, čo sa v Prahe odohralo (zrejme, aby niektorí optimisti z východnej Európy príliš nejasali) a že progres sa bude v Cirkvi ďalej vyvíjať a silnieť:

„To, čo sa stalo, je verne zaznamenané, ale toto je len prvý krok.“

Cieľom je podľa biskupa všetko vynoviť a zmienil sa pritom o rodovej rozmanitosti:

„Tu potrebujeme nové spôsoby, najmä v západnej Európe, ako dať plnohodnotné miesto v Cirkvi všetkým ľuďom bez ohľadu na ich identitu a orientáciu, ak veriaci formujú svoj život zodpovedným spôsobom.“

Ako však na to, keď na globálnej úrovni ešte stále cítiť odpor konzervatívnejších cirkví? Aj to majú progresivisti už naplánované, a to presne v štýle „salámovej metódy“, pomocou ktorej sa podarilo presadiť v Cirkvi všetky inovácie (miništrantky, prijímanie na ruku, akolytky, prijímanie rozvedených a pod.): najprv sa to „trpí“ ako výnimočná anomália v jednej krajine alebo lokalite, a potom sa to postupne, s poukázaním na precedens, zavedie všade:

„Bol by som rád, keby sa na úrovni univerzálnej Cirkvi umožnilo, že v niektorých miestnych cirkvách budú možné veci, ktoré v iných častiach nebudú alebo ešte (!) nie sú relevantné.“

Ako to bude vyzerať? Tak napríklad, kým „ešte“ na Slovensku nemáme transsexuálneho akolytu, tak v Nemecku už ho majú a veľmi si ho pochvaľujú. Ide dokonca nielen o amatérskeho transsexuála, ale profesionálneho! Curt Delander sa označuje ako „travesty umelec“ a queer a má požehnaný vek 72 rokov! Oficiálny portál nemeckej cirkvi Katholisch.de o ňom s hrdosťou informuje. Tvrdí, že je katolík podobne ako jeho rodičia, ktorí boli tiež „umelci“ ako on: „Moji rodičia boli umelci. Boli zvyknutí byť medzi umelcami, ktorí mali aj vzťahy s rovnakým pohlavím.“

Pokroková Cirkev však ide ešte ďalej a tak obstarožný a schátralý chlap natretý mejkapom vystupuje ako transvestita dokonca v Kostole sv. Heleny v Bonne! Tento neuveriteľný článok si možno celý prečítať tu:

https://www.katholisch.de/artikel/42730-travestiekuenstler-und-kommunionhelfer-das-ist-curt-delander

Ale nie vždy bolo v Cirkvi tak pekne a tolerantne ako dnes: „Cítil som, že gejovia nie sú v Cirkvi žiaduci. Pápež Ján Pavol II. povedal, že homosexualita je zlá a Boh ju nechce. Zakázaná bola aj antikoncepcia.“ Curt mal vtedy umeleckú travesty skupinu Crazy Boys a Cirkev odsudzoval ze jej netoleranciu. Pred 12 rokmi sa však všetko zmenilo, keď našiel farára Petra Adolfa, ktorý k nemu pristupoval „priateľsky a bez predsudkov“.

Pán farár dokonca osobne požiadal umelca Curta, aby sa stal lektorom a akolytom: „Zažil som odmietanie, ale teraz môžem rozdávať veriacim prijímanie.“ (!) Okrem toho ponúka aj „pravidelné pastoračné rozhovory“ v bonnskej Kaplnke sv. Gertrúdy. Dal si dokonca vyrobiť aj „liturgický šál“ dúhovej farby. S katolíckou travesty šou chodí, spolu s členmi farského spoločenstva, aj po domovoch seniorov a prináša, ako inak, radosť. Konečne môže povedať: „Som gej zmierený s Cirkvou“, a dodáva: „Tento pápež má srdce pre queer katolíkov, ako som ja.“

Na záver vyznáva: „Teraz mám to, čo som roky chcel.“ Otázne je, či to chceli aj ostatní a predovšetkým: Chceme to aj my?

BM

Zdroj: KAI, PCH24, Katolische.de, ilustračný obrázok, zdroj – youtube.com

PDF (formát pre tlač)