Bazilika Bom Jesus v indickej Goi uchováva ostatky sv. Františka Xaverského

Branislav Krasnovský
17. mája 2024   Cirkev História

V dnešnom článku sa budem venovať portugalskému katolíckemu chrámu v meste Goa, ktorý je azda najznámejším katolíckym chrámom v Indii. Goa patrila k prvým katolíckym pevnostiam a politickým centrám v Indii a dodnes toto mesto a jeho okolité pláže navštevujú milióny turistov. V 60. – 80. rokoch bolo okolie mesta Goa obľúbeným centrom hippies z celého sveta, takže aj dnes vás v meste budú otravovať v obchodoch ponukami na kúpu tričiek s marihuanou či Johnom Lennonom.

Našťastie väčšina „západných hippies“ so svojimi predstavami o budhizme a brahmanizme chodí čerpať duchovnú silu z budhistických či brahmanských svätýň, takže katolíkov môže potešiť skutočnosť, že v bazilike Bom Jesus v Goi otravovaní nebudú. Otravujú však na plážach či v mestských uliciach a v kaviarňach – na rozdiel od žobrákov ich však nedokážete uspokojiť drobnou almužnou.

S mestom Goa je samozrejme priamo spätý aj jeden z najznámejších katolíckych svätcov a misionárov, sv. František Xaverský, jeden zo zakladateľov rádu jezuitov. Na úvod článku preto aspoň základné informácie o tomto svätcovi.

Pár slov o sv. Františkovi Xaverskom

Pravdepodobne každý katolík pozná sv. Františka Xaverského (1506 – 1552), baskického misionára, ktorý spoločne s ďalším Baskom, sv. Ignácom z Loyoly, stál pri zrode jezuitského rádu. V Indii pôsobil sv. František Xaverský dlhšiu dobu, hoci cieľom jeho snáh bola misionárska činnosť v Číne. Tento sen sa mu však nesplnil, umrel totiž od vyčerpania a chorý na ceste do Číny.

Ako je všeobecne známe, vzdelanie získal v Paríži, kde sa aj v roku 1529 stretol so sv. Ignácom z Loyoly a stal sa jedným z prvých siedmich jezuitov (sv. Ignác z Loyoly, sv. František Xaverský, sv. Peter Faber, Niccolo Bobadilla, Diego Lainéz, Simao Rodrigues, Alfonso Salmeron), ktorí zložili sľuby v roku 1534. Vysvätený bol v Benátkach a v roku 1541 už pôsobil ako misionár v Ázii.

Jeho prvým pôsobiskom bola Goa, kam prišiel na pozvanie portugalského panovníka Jána III., jeho misiou bolo evanjelizovať územie „východnej Indie“ (v tej dobe sa takto označovalo územie od Indie na východ, vrátane Filipín, Kórey, Vietnamu, Indonézie, Malajzie…) a Číny.

Sv. František Xaverský v Indii dosahoval úspech medzi príslušníkmi najnižšej kasty, brahmani ho preto vnímali ako nepriateľa (indické kasty: 1. Brahmani (kňazi), 2. Kšatrijovia (bojovníci, politici, úradníci), 3. Vajšovia (obchodníci, remeselníci, poľnohospodári), 4. Šudrovia a Dalitovia (služobníci a robotníci) 5. Nedotknuteľní (najnižšia kasta, ktorá poškvrňovala už dotykom i pohľadom na ňu).

Sv. František Xaverský v Goi začal so svojou misiou aj medzi portugalskými katolíkmi. Portugalskí vojaci a obchodníci sa kruto správali voči otrokom, mnohí z nich nežili katolíckym spôsobom života, mali množstvo mileniek a osudy domorodcov im boli ľahostajné. Naopak, sv. František Xaverský bral svoju misiu veľmi vážne; bol totiž presvedčený, že nepokrstení nemajú šancu dostať sa do raja, preto neúnavne krstil a katechizoval, nehľadiac na svoje zhoršujúce sa zdravie.

Po určitej dobe odišiel z Goy a odišiel ako misionár k bojovnému kmeňu Parava, ktorého územia ležali čiastočne na Cejlóne, Malake, Moluckých ostrovoch a v západnej Malajzii. V roku 1549 odišiel na pozvanie do Japonska, kde pre potreby japonských katolíkov a portugalských obchodníkov preložil niektoré katolícke spisy.

V japonských mestách Kagošima, Hirado, Jamaguči a Mijako pôsobil takmer 3 roky. Miestnemu japonskému daimjóovi (knieža) daroval pondusové hodiny a hudobnú skrinku, za čo získal starý a prázdny budhistický kláštor, ktorý sa stal prvou katolíckou svätyňou v Japonsku. Keď z Japonska odchádzal, mala Krajina vychádzajúceho slnka vďaka nemu už 2000 veriacich.

Ako je z histórie katolíckej Cirkvi všeobecne známe, japonskí šóguni a samurajovia (šógun Tojotomi Hidejoši 1596 – 1597) sa nakoniec rozhodli katolícku Cirkev zničiť a japonských katolíkov kruto prenasledovali. V tomto článku nie je priestor podrobnejšie sa venovať prenasledovaniu japonských katolíkov, záujemcom preto odporúčam jeden z mojich starších článkov, z ktorého je možné získať aspoň základný prehľad: https://christianitas.sk/katolici-v-japonsku-boli-ako-zrno-ktore-padlo-do-urodnej-pody/

Sv. František Xaverský sa v roku 1552 opäť vrátil do Goy a odtiaľ sa vydal na svoju poslednú misijnú cestu do Číny. Vyčerpaný útrapami cesty však v džungli ochorel a 3. decembra zomrel na ostrove Šang-čchuan.

Jeho ostatky niesli takmer rok naspäť do mesta Goa, kde boli spočiatku uložené v Kolégiu sv. Pavla, neskôr ich preniesli do chrámu Bom Jesu, kde sa nachádzajú dodnes. Pápež Pavol V. ho beatifikoval a pápež Gregor XV. v roku 1622 bol spoločne s Ignácom z Loyoly kanonizovaný. Pápež Pius XI. v roku 1927 vyhlásil sv. Františka Xaverského za patróna zámorských misií. Od roku 1615 sa uchovávajú jeho ostatky aj v hlavnom jezuitskom chráme Il Gesu v Ríme.

Bazilika Bom Jesus v Goi

Bazilika Bom Jesus v Goi je zaradená do zoznamu pamiatok UNESCO. Nachádza sa v starom meste, bývalom hlavnom meste Portugalskej Indie a v chráme, ako bolo spomenuté sa nachádzajú ostatky sv. Františka Xaverského.

Bom Jesus znamená dobrý Ježiš a bazilika je jedným z vrcholných diel barokovej koloniálnej architektúry v zámorí. V roku 1946 pápež Pius XII. povýšil tento chrám na baziliku.

Stavebné práce na chráme sa začali už v roku 1594 a trvali do roku 1605, dovtedy v Goi existoval menší katolícky kostol pre potreby portugalských osadníkov. Kostol bol vysvätený portugalským arcibiskupom Aleixom de Menezes.

Ostatky sv. Františka Xaverského, ktoré doniesli z ostrova Šang-čchuan do Goy po niekoľkých mesiacoch nevykazovali známky rozkladu, a i dnes priťahujú do Goy množstvo veriacich; každých 10 rokov je možné tieto ostatky vidieť aj odkryté. Zatiaľ poslednýkrát to bolo možné v roku 2014.

Ako už bolo naznačené, bazilika Bom Jesus patrí k najstarším v Goi. Podlaha je tvorená drahým mramorom, oltár je vykladaný drahými kameňmi. Celkovo je však interiér kostola jednoduchý, na hlavnom oltári sa nachádza socha sv. Ignáca z Loyoly, zakladateľa Spoločnosti Ježišovej a takisto jezuitský monogram IHS, ktorý znamená Iesus Hominum Salvator (Ježiš, spasiteľ ľudí). Oltáru dominuje znak Najsvätejšej Trojice, obrazy Krista a apoštolov pri Poslednej večeri spolu so slovami Hi Mhoji Kudd, čo v miestnom jazyku Konkani znamená: „Toto je moje telo“.

V bazilike sa nachádza aj viacero výjavov zo života Františka Xaverského. Striebornú rakvu s telom svätca daroval chrámu toskánsky veľkovojvoda Cosimo III. z rodu Mediciovcov. Celé mauzóleum v rokoch 1689 až 1694 pre Portugalcov navrhol florentský sochár Giovanni Battista Foggini, ktorý patrí k najznámejším florentským sochárom prelomu 16. a 17. storočia.

Všetkým, ktorí sa rozhodnú navštíviť súčasnú Gou, určite odporúčam nevynechať katedrálu. Nebude taká plná ako 15 budhistických a brahmanských chrámov, ktoré v tejto oblasti západní turisti navštevujú predovšetkým, a to aj s turistickými sprievodcami. Ja sa veľmi pravdepodobne do Goy nikdy nedostanem, India ma totiž nijako zvlášť neláka, hnačku (angl. diarrhœa) môžem dostať aj na Slovensku, stačí skombinovať pivo, kefír a melón… Čo by som však chcel určite aspoň raz v živote vidieť, sú krajiny Latinskej Ameriky, Strednej Ázie, Sibír…, a z afrického kontinentu by to bola Namíbia, Západná Sahara a Maroko.

Na záver sa ešte veľmi krátko vráťme k sv. Františkovi Xaverskému a síce k jeho ostatkom, ktorých časť je uložená aj v chráme Il Gesu v Ríme a ktorý som ešte ako študent v 90. rokoch navštívil a zúčastnil sa v ňom aj slávenia sv. omše. Jeho interiér je jedným slovom nádherný – i vďaka tomu, že sa na jeho tvorbe podieľal Giaccomo Barozzi da Vignola, jeden z hlavných predstaviteľov manierizmu a súčasne jeden z mojich obľúbených umelcov.

PDF (formát pre tlač)