Autor „Katastrofálneho pontifikátu“ o pápežovi Františkovi: „Z doktrinálneho pohľadu išlo celkom určite o najkatastrofálnejší pontifikát v celých dejinách katolíckej Cirkvi“

15. januára 2026   Aktuality

Autor knihy Disastrous Pontificate, ktorá je už teraz opisovaná ako základ pre veľký koncil budúcnosti, ktorý zvráti mylné učenie tohto pápeža, napísal pre portál Rorate Caeli list, v ktorom vysvetľuje, prečo knihu napísal a prečo vníma roky pápeža Františka až tak negatívne.

Ako sme upozornili v nedávnej aktualite, autorom knihy Disastrous Pontificate: Pope Francis´ Rupture from the Magisterium (Katastrofálny pontifikát: Odklon pápeža Františka od Magistéria) je katolícky kňaz, ktorý na žiadosť svojho biskupa napísal knihu pod pseudonymom.

V článku s názvom „Prečo som napísal Katastrofálny pontifikát?“ napísanom pre portál Rorate Caeli bližšie vysvetľuje ako on osobne vnímal 12 rokov pápeža Františka na čele katolíckej Cirkvi.

Počas tohto obdobia sa mu zdalo, že loďka sv. Petra (Cirkev) je schválne vedená na tie najostrejšie útesy. „Dobrí a verní katolíci – tí, ktorí si jednoducho ctili tradičnú latinskú omšu a večné doktríny a morálne učenie Cirkvi – boli odvrhovaní a len za svoju vernosť si vyslúžili pohŕdavý hnev a trestné opatrenia,“ vysvetľuje kňaz, ktorý vystupuje pod pseudonymom Dominic J. Grigio.

Za zvlášť znepokojivé považuje nasledujúce slová pápeža Františka:

„V Cirkvi vždy existuje možnosť schizmy, vždy. Ale je to možnosť, ktorú Pán ponecháva ľudskej slobode. Nebojím sa schizmy… Modlím sa, aby k schizmám nedochádzalo, ale nebojím sa ich.“

Podľa názoru autora to bol totiž sám argentínsky pápež, kto „zasieval rozdelenie“, na základe ktorého potom mnohí dobrí katolíci katolícku Cirkev opustili. „Sledoval som, ako verní katolíci v bolesti odchádzali – niektorí sa obrátili ku pravoslávnym, iní k sedevakantistickým sektám a mnohí jednoducho úplne opustili Cirkev, nekonečne sklamaní,“ pokračuje kňaz.

Autor ďalej uvádza, že počas „bergogliánskeho pontifikátu“ sme čelili „na týždennej báze útokom herézy a nejednoznačnosti využívanej ako zbraň“. Byť svedkom takýchto vecí mu spôsobovalo také utrpenie, že nemohol v noci spávať. Spomína príklad jednej svojej farníčky, ktorá po Františkovej apoštolskej exhortácii Amoris laetitia, ktoré umožňuje pristupovať na prijímanie aj rozvedeným a znovu zosobášeným, napísala list priamo do Vatikánu. Manžel tejto ženy sa s ňou rozviedol a vzal si inú, no ona „zostala verná svojmu manželskému sľubu,“ píše kňaz. „Bolo neznesiteľné vidieť znevažovať jej obetu. Pápež František podkopával manželstvo a sviatosti manipulatívnymi a zákernými ustanoveniami Amoris laetitia.“ Pokračuje:

„Búrka sa nebezpečne zintenzívnila, keď neústupne odmietol odpovedať na rozumné dubia štyroch vysokopostavených kardinálov – Carla Caffarru, Raymonda Burkea, Waltera Brandmüllera a Joachima Meisnera –, ktorí spochybňovali do očí bijúce rozdiely medzi Amoris laetitia a Veritatis splendor pápeža svätého Jána Pavla II. Tým sa zriekol osvedčeného spôsobu riešenia nesúladov v Magistériu.“

Kňaz hovorí že v týchto rokoch on sám potreboval nejakú kotvu, keďže sa mu zdalo, že sa „všetko rozpadáva“. Záchranu našiel v nemennej cirkevnej doktríne zachytenej v niekoľkých historických knihách. Ohľadom nemennej doktríny autor Disastrous Pontificate píše:

„Hoci pápež František kritizoval doktrínu ako „studenú“, „abstraktnú“ a „hromadu mŕtvych kameňov, ktoré treba hádzať po iných“, ja som objavil opak: posvätná doktrína Cirkvi je živená božským ohňom Ducha Svätého, ktorý chráni apoštolské učenie nášho Pána pred skazou ľudskej duše hriechom ega alebo ideologickej agendy.“

Pisateľ vyjadruje názor, že sa pápež František pokúšal „vnútiť Cirkvi svoje vlastné osobné názory, svojráznosť a predsudky“. Pokračuje:

„Pápež František a jeho spolupracovníci po celý čas trvali na tom, že toto nové náboženstvo je v kontinuite s učením Magistéria, pričom v skutočnosti znamenalo ostrý a miestami absurdný rozkol.“

Slová podľa neho potvrdzuje aj kardinál Pietro Parolin, najbližší Františkov spolupracovník, keď o Amoris leatitia uviedol, že išlo o „paradigmatický posun“ („a paradigm shift“). Podľa autora tohto termínu, Thomasa Kuhna, pojem „paradigmatický posun“ predstavuje „revolučný, diskontinuálny rozchod s predchádzajúcou disciplínou poznania,“ upozorňuje kňaz.

Podľa autora Disastrous Pontificate, pápež František vlastne riedil pravoverné učenie Sv. Písma, Tradície a Magistéria s učením liberálneho protestantizmu a jezuitského progresivizmu, ako aj agendami sekulárneho globalizmu. Súhlasí preto s názorom profesora Caludia Pierantoniho, že sme v rokoch 2012 až 2025 boli svedkami „najkatastrofickejšieho pontifikátu – z doktrinálneho pohľadu – v celých dejinách katolíckej Cirkvi“.

Matej Gavlák

Zdroj: Rorate Caeli, titulný ilustračný obrázok, zdroj – wikimedia commons

PDF (formát pre tlač)