Arcibiskup Gądecki napísal pápežovi list, kritizujúci závery nemeckej Synodálnej cesty, zaslané účastníkom Synody v Ríme

16. novembra 2023   Krátke správy

Predseda Konferencie biskupov Poľska napísal ešte v októbri, počas konania Synody o synodalite v Ríme list pápežovi Františkovi, v ktorom sa kriticky vyjadril k nemeckej Synodálnej ceste a ktorej závery boli zaslané účastníkom Synody. Arcibiskupov list bol zverejnený až teraz a obsahuje zaujímavé postrehy o východiskových tézach a dopadoch nemeckej Synodálnej cesty, ktorá dnes často slúži ako avantgarda a vzor pre heterodoxný kvas v súčasnej Cirkvi. Argumenty a postrehy arcibiskupa Gądeckeho sú zaujímavé práve preto, lebo sa už netýkajú len nemeckej cirkvi, ale aj Cirkvi všeobecne.

Vaša Svätosť,

V deň začiatku Synody som dostal e-mailom dokument s názvom Závery Synodálnej cesty katolíckej Cirkvi v Nemecku. Východiskom pre analýzu situácie katolíckej Cirkvi v tejto krajine je kríza sexuálneho zneužívania v nemeckej cirkvi. Zdá sa, že autori sa tak hanbia za spôsob, akým nemeckí biskupi reagovali na správy o sexuálnom zneužívaní duchovnými, že sa rozhodli urobiť morálnu a právnu revolúciu aj vo všeobecnej Cirkvi. Zdá sa však, žeby nešlo o revolúciu evanjeliovú, ale skôr o revolúciu inšpirovanú ľavicovo-liberálnymi ideológiami.

V Instrumentum laboris (B 3.4) bola položená otázka o miere doktrinálnej autority, ktorú možno pripísať rozlišovaniu vykonávanému jednou biskupskou konferenciou a kontinentálnym zhromaždením. Otázka znela, či ich možno „chápať ako entity so špecifickými kompetenciami, vrátane nejakej autentickej doktrinálnej autority“? Zdá sa, že pri hľadaní odpovede nemôžeme abstrahovať od toho, čo sa odohralo v súvislosti so synodálnym procesom ohláseným Vašou Svätosťou, a čo môže mať zjavný alebo skrytý vplyv na priebeh rímskych zasadnutí Synody.

Tri hlavné témy sú: zmena cirkevného systému, zmena učenia o sexuálnej morálke a vysviacka žien do diakonátu a kňazstva. Prvá je sine qua non podmienkou na dosiahnutie následných cieľov. Východiskom má byť princíp inkulturácie. Cirkev by sa mala podľa toho čo najviac podobať svetu, ktorý je vo svojej liberálno-demokratickej verzii vzorom humanizmu.

Avšak, Cirkev síce „oceňuje demokraciu“, ale len vtedy, keď je založená na správnom poňatí osoby. Pripomína mám tiež, že „sa ľahko zmení na otvorenú alebo maskovanú totalitu“ (CA 46). Vynára sa preto otázka: Kde vlastne funguje demokracia založená na správnom poňatí ľudskej osoby, teda na rešpektovaní práva na život každého človeka od počatia až po prirodzenú smrť? Navyše, napriek všetkým svojim dobrým vlastnostiam – liberálna demokracia určite nie je jediným dobrým systémom. Stačí si pripomenúť Aristotelovu klasifikáciu politických systémov.

Synodálna cesta (Synodale weg) požaduje, aby Cirkev prijala politický systém, ktorý dnes dominuje na Západe, spolu so všetkými princípmi fungovania demokratickej byrokracie, počnúc laickým dohľadom nad duchovenstvom, transparentnosťou rozhodovacích procesov, účasťou laikov na obsadzovaní funkcií v Cirkvi a rozhodovaním o funkčnom období. Moc pápeža a biskupov by mala byť obmedzená a mala by podliehať dohľadu laikov organizovaných v mocenskej štruktúre paralelnej s hierarchiou.

Druhou témou je požehnanie rôznych druhov nesviatostných zväzkov, vrátane zväzkov osôb rovnakého pohlavia. Niekto sa môže opýtať, načo sú potrebné požehnania ľudí žijúcich v hriechu? Odpoveď je pomerne jednoduchá: títo ľudia sa sami uchádzajú o požehnanie a okrem toho – ako tvrdia autori dokumentu – títo ľudia nežijú v smrteľnom hriechu a nie sú zbavení milosti. Hriechom je naopak pre nich učenie Cirkvi, ktoré je vnímané nielen ako nemilosrdné a diskriminačné, ale podľa autorov tiež robí Cirkev zodpovednou za prenasledovanie a samovraždy transrodových ľudí. Cirkev podľa nich nesmie negatívne hodnotiť žiadne ľudské správanie, ktoré sa deje v mene lásky. Láska všetko ospravedlňuje a všetko robí dobrým. Všetko, čo je prejavom sebaurčenia, je v zásade dobré a ako také by to malo byť uznané Cirkvou. Uznanie tu znamená – požehnávanie. Vďaka získanému benedictio – požehnaniu (a nie obráteniu) majú títo ľudia zladiť svoj život s Bohom, aj keď ich konanie zostáva v rozpore s Božím zákonom.

Vzťahy medzi ľuďmi, vrátane sexuálnych vzťahov, v učení Cirkvi tradične podliehajú morálnemu hodnoteniu. Svätý Augustín žasol nad tým, že nielen svätí a z celého srdca oddaní Bohu sú vedení láskou vo svojom živote, ale aj zatvrdnutí hriešnici. Len si spomeňte na lúpežníkov na cestách, ktorí radšej vydržia to najkrutejšie mučenie, než by prezradili mená svojich kamarátov: „Neboli by toho schopní, keby nemali veľkú schopnosť milovať – Facere tamen ista sine magno amore non poterunt“ (Discorsi III/2 (151–183) sul Nuovo Testamento).

Sú však dva druhy lásky: „Božia láska dovedená až do pohŕdania sebou samým“ a „sebaláska dovedená až do pohŕdania Bohom“ (Sw. Augustyn, Państwo Boże, XIV, 28, Wydawnictwo Antyk, Kęty 1988, s. 546). Preto láska neospravedlňuje všetko a nerobí všetko dobrým. V súlade s katolíckym prístupom sa správame s úctou ku každému človeku, ale nie ku každej ľudskej voľbe.

Autori dokumentu očakávajú, že Cirkev uzná okrem sviatostného manželstva za dobré a smerujúce k posväteniu. Aj „voľné zväzky“, civilné zväzky, civilné partnerstvá, zväzky osôb rovnakého pohlavia atď. Ich spoločenská akceptácia – podľa ich názoru – musí byť vyjadrená aj v liturgii Cirkvi. Keď to však čítame, je dôležité si pripomenúť, že vzhľadom na dynamiku tohto procesu, ktorú vidíme v sekulárnom svete, bola legalizácia občianskych partnerstiev len prvým krokom na ceste k „manželstvu pre všetkých“. Preto navrhované vacatio legis, teda návrh, aby sme tieto veci rozhodli už dnes a zrealizovali ich „až“ v marci 2026, má zrejme len oslabiť odpor veriacich.

Podľa Synodálnej cesty by sa celé učenie Cirkvi o rode malo zásadne zmeniť, pretože nezodpovedá sebapochopeniu transrodových ľudí. Obsahuje len – ako sa tu píše – cirkevné „insinuácie – ohovárania“. Súčasťou žiadosti je preto aj reinterpretácia Svätého písma, vrátane Genesis 1,27.

Autori dokumentu predložili množstvo praktických návrhov, od nezapisovania pohlavia dieťaťa do krstného listu, cez možnosť zmeny mena a pohlavia v krstnom liste až po zabezpečenie prístupu transrodových osôb k sviatostiam vrátane kňazstva a zasväteného života, k povinnosti používať nediskriminačný jazyk v Cirkvi a školeniam pre duchovných, ako slúžiť transrodovým ľuďom. Všetko v mene tzv. najnovších výdobytkov spoločenských vied. Existuje však riziko, že vedecké zistenia citované v texte Synodálnej cesty sú nesprávne, ako to bolo aj v prípade inej, kedysi populárnej teórie – rasizmu.

Ak by doktrinálna kompetencia bola priznaná biskupským konferenciám alebo kontinentálnym zhromaždeniam, vyššie uvedené tézy by sa považovali za katolícke a – možno – by boli vnútené aj iným konferenciám kontinentálneho snemu napriek ich zjavne nekatolíckemu charakteru.

Ako predseda Poľskej biskupskej konferencie so synovskou oddanosťou a úctou k apoštolskému úradu nástupcu sv. Petra a zároveň so znepokojením a smútkom nad rozhodnutiami nemeckej Synodálnej cesty by som rád upriamil pozornosť Svätého Otca na tieto krajne neprijateľné a nekatolícke tézy Synodálnej cesty s dôverou, že apoštolský poklad viery, ktorého je Vaša Svätosť strážcom a správcom, zostane nedotknutý.

Uvedomenie si sily, ktorá spočíva v pravde, oživuje moju nádej ohľadom prebiehajúcej Synody, že nebude nijako manipulovaná a použitá na autorizáciu nemeckých téz, ktoré sú otvorene v rozpore s učením katolíckej Cirkvi.

Život a službu Vašej Svätosti zverujem Matke Cirkvi, uisťujem vás o modlitbách veriacich a pastierov Cirkvi v Poľsku a prosím o vaše apoštolské požehnanie.

So synovskou oddanosťou,

Stanisław Gądecki
arcibiskup metropolita v Poznani, predseda Poľskej biskupskej konferencie

BM

Zdroj: PCH24, titulný ilustračný obrázok, zdroj – wikimedia commons

PDF (formát pre tlač)