Ako vyzerá ozajstný „rasizmus“ a policajná brutalita

15. júna 2020   Aktuality

Ilhan Abdullahi Omar je americká kongresmanka somálskeho pôvodu, členka Demokratickej strany, jedna z prvých moslimiek v kongrese, narodená v roku 1982 v Mogadishu. V roku 1995 jej rodina dostala azyl v Spojených štátoch, kde jej otec pracoval najskôr ako taxikár a potom na pošte. Americké občianstvo získala ako sedemnásťročná v roku 2000. V roku 2011 absolvovala Štátnu univerzitu v Severnej Dakote a v roku 2018 bola zvolená do amerického kongresu za štát Minnesota. Je považovaná za Obamovho človeka. Napriek svojej úžasnej kariére, ktorú dosiahla v krajine, ktorá ju prichýlila, patrí medzi najneľútostnejších kritikov Spojených štátov. Tvrdo vystupuje proti prezidentovi Trumpovi, najmä voči jeho imigračnej politike, za čo mu nadáva do fašistov a rasistov.

Mnohí politickí pozorovatelia ju považujú za symbol transformácie Demokratickej strany spočívajúcej okrem iného aj v spojenectve medzi islamistami a radikálnou ľavicou.

Keď v týchto dňoch v Spojených štátoch vypukli nepokoje súvisiace so smrťou Georgea Floyda, Ilhan Omarová sa hneď ozvala a vyhlásila, že „žijeme v krajine, ktorá už dlhodobo brutálne zaobchádza s Afroameričanmi, od otroctva, lynčovania, po rasovú diskrimináciu, masové zatýkanie a teraz policajnú brutalitu.“  Pokiaľ ide o výtržníkov, títo vraj boli „boli terorizovaní,“ tvrdí Omar, „prítomnosťou tankov, prítomnosťou národnej gardy a militarizovanej polície.“ A hneď žiadala rozpustiť políciu v štáte Minnesota.

Na toto jej obvinenie sa ozval Raymond Ibrahim, americký autor s egyptskými koreňmi zaoberajúci sa arabskými dejinami a islamom, ktorý sa pokúsil odpovedať na tieto dve obvinenia „brutálneho zaobchádzania“ a „terorizovania“ – formou analógie, a to porovnaním, ako sa zaobchádza s menšinami (vrátane použitia tankov) v krajinách, v ktorých má drvivú početnú prevahu Omarino náboženstvo, teda v moslimských štátoch.  Egypt je dokonalým príkladom, pretože jeho nemoslimská menšina, kresťanskí kopti, tvoria približne rovnaké percento celkovej populácie, ako černosi v Amerike: 15%.

Spomenul demonštráciu, ktorú v roku 2011 usporiadali egyptskí kresťania v Maspero. Aký mali na to dôvod? Ich chrámy boli terčom ustavičných útokov jednak zo strany miestnych úradov, ktoré im búrali „nepovolené“ chrámy, a jednak moslimských davov, ktoré im podpaľovali chrámy, ktoré boli „povolené“.  Hovorí, že nech to berieme akokoľvek – a najmä v porovnaní s tým, čo sa teraz deje v USA – ich protest bol disciplinovaný a pokojný.  Veď im išlo o to, aby ich prestali diskriminovať.

Egyptská vláda odpovedala iniciovaním masakru, ktorý dostal meno Masperský. Vyslala jednotky – vrátane ostreľovačov – a tanky proti pokojným demonštrantom.  Nakoniec boli chladnokrvne zavraždené desiatky kresťanov. Mnohí boli úmyselne zrazení tankami; stovky bolo zranených. (Mimochodom, Obamov Biely dom v tom čase vyzýval „na zdržanlivosť na oboch stranách“ – ako keby sa egyptská neozbrojená kresťanská menšina musela nejako „zdržiavať“ proti ťažko ozbrojenej a agresívnej armáde štátu.)

Masperský masaker je však iba špičkou ľadovca pre egyptských kresťanov, ktorí otvorene zažívajú diskrimináciu a prenasledovanie nespočetným spôsobom, od diskriminácie pri uchádzaní sa o pracovné miesta miesta v administratíve, až po zabíjanie policajtmi a vojakmi iba preto, že sú „neveriaci“. To vôbec nie je prekvapujúce, pretože v egyptskej ústave (článok 2) sa jasne uvádza, že „islam je štátne náboženstvo“ a „islamská šaría“ – ktorá je vo svojej podstate diskriminačná, ak nie priam nepriateľská voči nemuslimom – je „hlavným zdrojom legislatívy. “

Neutešená situácia egyptských koptov je neutešenou situáciou všetkých kresťanov v moslimskom svete – kde systémová diskriminácia a priame prenasledovanie sú systémové, ak nie priam endemické.

Napriek tomu všetkému, napriek skutočnosti, že 38 z 50 krajín, ktoré prenasledujú a terorizujú 260 miliónov kresťanov, sú islamské, – čo je zaujímavé – žiadny moslim nezačal hnutie „Christian Lives Matter“.

A keď vezmeme islamskú vlasť Ilhan Omarovej, Somálsko, ono je považované za tretiu krajinu na svete, ktoré najkrutejšie prenasleduje kresťanov (Egypt je na šestnástom mieste). Raymond Ibrahim jej odporúča, že lepšie by urobila, keby využila svoje prominentné postavenie ako členka kongresu a upozorňovala a pomáhala nemoslimom v Somálsku.

Zdá sa, že Omar a mnohí ďalší zabúdajú, že iba vďaka tomu, že americká ústava  nezakladá slobodu a rovnosť na rase alebo náboženstve, ona – moslimská žena z Afriky – sa môže stať členkou Kongresu.  Preto aj do Ameriky prišlo množstvo ďalších čiernych a nebielych menšín a v nej dosiahlo úspech a sociálnu mobilitu: tu sú všetci pred zákonom rovní. Napriek všetkým nedostatkom, ktoré Amerika má.

MH

PDF (formát pre tlač)