Ako je možné, že relativisti a agnostici odrazu vyznávajú jedinú pravdu a chcú jej popieračov trestať?

Branislav Michalka
13. novembra 2021   Spoločnosť

Liberálna ideológia, relativizmus a agnosticizmus, to sú tri tváre jedného a toho istého kultúrneho javu, ktorý sa začal masovo v Európe udomácňovať počas 19. storočia. Z tohto kmeňa následne vypučali ďalšie ideologické ratolesti, ktoré počas 20. storočia utešene prekvitali a zanechali po sebe hory mŕtvol. Základným predpokladom k tomuto nastoleniu relativistickej a agnostickej nálady v spoločnosti, bola deštrukcia kresťanskej objektívnej metafyzickej Pravdy a nastolenie možnosti miliónov individuálnych súkromných právd, ktoré mohli všetci ľudia vyznávať, nezávisle na nejakej objektívnej Pravde. Každý sám pre seba.

Táto liberálna hra, ktorá majstrovsky pracuje s ľudskou pýchou, vzbudila v ľuďoch pocit, že sú primárne slobodní a svojou prirodzenosťou určení pre slobodu nezávislú na objektívnej Pravde. Hra to bola príjemná. Vo výhľade bolo trvalé a zábavné prehrabávanie sa v ideách, koncepciách, sociálnych konštruktoch, surfovanie vo svete fantázie, oddávanie sa individuálnym filozofickým snom. Každý si mohol vymyslieť taký svet, aký sa mu páčil.

Ľudia si mali vzájomne tieto sny odovzdávať, obohacovať sa nimi, tolerovať sa a tešiť sa z relativistickej fantázie toho druhého, ktorá prispieva k veľkému vesmírnemu nekonečnému hľadaniu toho, čo sa podľa agnostikov nikdy nedalo nájsť. Tu sú základy rovnostárstva, nie v sociálnej sfére. Všetci si mali byť rovní v tom najdôležitejšom, čoho sa ľudská duša vždy automaticky dožaduje – hľadania metafyzickej pravdy. Vylúčení a vyhnaní z tohto raja pluralizmu boli len tí, ktorí tvrdili, že existuje jediná objektívna Pravda.

Tejto lákavej vízii sa podarilo ovládnuť mysle Európanov a každý, kto by sa opovážil nanucovať niekomu druhému objektívnu Pravdu, sa stal v ich očiach nenávistným tyranom. Odrazu však prišiel veľký obrat, ktorého sme sa stali momentálne súčasťou: relativisti, liberáli a agnostici chcú momentálne trestať ľudí za alternatívne názory, relativizujúce postoje a odmietanie „objektívnej“ pravdy. Tentoraz tej hygienickej a zdravotnej.

Ako je to možné? Kam sa podeli ich relativisticko-agnostické ideály, ktoré tvrdili, že neexistuje nijaká objektívna pravda, že ešte aj pohlavie je len sociálnym konštruktom a individuálnou voľbou? Všetky objektívne danosti stvorenia: telo, pohlavie, rasu, etnicitu, sociálne usporiadanie, rodinu, dokonca pamäť, rozum, individuálnu substanciu, všetko predtým spochybňovali a teraz odrazu nemôžeme pochybovať ani o nejakej ampulke s tekutinou – o ich posvätnej vakcíne.

Všetko môžeme spochybniť: Boha, vesmír, ľudskú prirodzenosť, materstvo, národ, česť, vernosť, ale nie ich pandemickú sociálnu transformáciu.

Táto nová verzia ničenia kresťanskej objektívnej Pravdy sa teraz tvári, ako hájenie objektívnej vedeckej pravdy a dokonca si našla pomocníkov z radov kresťanov. Tí v detinskom nadšení, že z liberálov sa stali obhajcovia objektívnej pravdy, ktorí bojujú proti relativizmu hoaxových alternatívnych médií, usilovne tiež prikladajú uhlie do kotla pandemického vlaku, bez toho, aby videli analogickosť najnovšieho vývoja s tým, ako si tento relativizmus splodený 19. storočím, už niekoľkokrát v minulosti vybral z miliónov individuálnych myšlienkových húseníc jednu, tú nechal zakukliť, a počkal až sa z nej vyliahne sekulárny objektivistický totalitný motýľ smrti.

Onen náhle objektivistický, bývalý relativizmus (čiže metafyzickú nemennú Pravdu síce naďalej popierajúci, ale jednu sekulárnu, pozemskú pravdu vytrhnutú z kontextu, stavajúci na piedestál sekulárneho božstva), si už v minulosti vybral za modly rôzne výpotky liberálneho myšlienkového bazáru a hmýrenia: ľud, rasu, triedu, slobodu, rovnosť. Spravil z nich svoje božstvo a klaňal sa mu. A každého, kto nechcel uznať jeho „objektívnu“ platnosť, v skutočnosti sekulárno-politicko-totalitnú platnosť, označil s infámnou drzosťou za rozvracača, anarchistu, relativistu. Hľa, kam až je schopná zájsť drzosť tých, čo popierajú Boha: obratom čarovného prútika vyčítajú obhajcom nemennej metafyzickej Pravdy svoje vlastné hriechy! A to len preto, že sa pokrytecky a s najväčšou pravdepodobnosťou účelovo upli k jednej, z kontextu vytrhnutej časti bytia a uznávajú jej „objektívnu“ platnosť.

Našli sa dokonca kresťania, ktorí tých, čo sa odmietajú klaňať novému sekulárnemu božstvu hygieny a zdravia, označujú posmešne za liberálov a obviňujú ich z relativizmu! Svätá prostota! Je liberálom ten, kto nadraďuje vyznávanie najvyššej objektívnej Pravdy nad pozemské konštrukcie agnostikov a premeriava tieto ich z hliny umiesené pravdičky, pod zorným uhlom večnej Pravdy? Títo nactiutŕhači, pretože obviniť kresťana z relativizmu a liberalizmu je nactiutŕhanie, ani netušia ako blízko sa ocitli pri symbole gerontokratickej senility rozkladajúceho sa komunistického režimu – Milošovi Jakešovi. Ten tiež, ako oni, v zúfalej snahe udržať neudržateľné a zamaskovať nezamaskovateľné, donekonečna omieľal smerom k tým, čo sa dožadovali pravdy: „Sloboda nie je anarchia,“ domnievajúc sa, že tí ktorým vadil život v klamstve sa dožadujú nelimitovanej slobody.

Nepochopil, podobne ako všetci relativisti, ktorými boli v podstate aj marxisti a ako sú nimi všetci tí, čo popierajú Boha a jeho jedinú zjavenú Pravdu, že ľudia, ktorým Boh vložil do duše nemenné základné vlastnosti, v konečnom dôsledku nehľadajú slobodu, ale Pravdu. Tá je zdrojom slobody, ako to povedal Náš Pán: „Ak vytrváte v mojej náuke, budete naozaj mojimi učeníkmi. Poznáte pravdu a pravda vás vyslobodí.“ (Jn, 8,31–32)

Zo sekulárnej anarchie nemajú právo obviňovať nikoho tí, čo hlásajú anarchiu metafyzickú. Oni sami sú zdrojom všetkej anarchie a tejto viny ich nezbaví ani kŕčovité, účelové a trápne dovolávanie sa sekulárnej vedy.

PDF (formát pre tlač)