Afrika: armáda v Mali chce bojovať s islamom

4. septembra 2020   Aktuality

Po mesiacoch pouličných protestov sa v Mali chopila moci armáda. 18. augusta na predmestiach hlavného mesta, v kasárňach Kati, bol sformovaný Národný výbor pre ľudový poriadok na čele s plk. Assimom Goitom. Pučisti vstúpili do hlavného mesta a zosadili prezidenta Ibrahima Boubacara Keitu, ktorý vládol sedem rokov, a prinútili ho, aby rezignoval. Ten podal demisiu a zároveň odvolal vládu a rozpustil parlament. Zosadeného prezidenta obviňovali z korupcie a neúčinnosti v boji proti islamistom, ktorí ovládajú severovýchodné provincie krajiny. V rokoch 2016 až 2020 sa počet obetí bojov s islamistickými partizánmi v Mali a susednom Nigeri a Burkine Faso zvýšil päťnásobne – z osemsto na viac ako štyri tisíc osôb.

Vnútorná kríza v Mali – v krajine, ktorá v roku 2012 čelila vnútornému chaosu z dôvodu rebélie severných provincií Tuareg, a ktorá vďaka vojenským zásahom susedných krajín a Francúzska udržala stabilitu – predstavuje vážnu hrozbu pre celý región. Hrozba, že sa Mali zmení na „zlyhávajúci štát“, je rovnako nebezpečná ako islamský terorizmus. Francúzsko a Niger už vyzvali na zasadnutie Rady bezpečnosti OSN a šéf organizácie Antonio Guterres vyzval pučistov, aby „okamžite a bezpodmienečne prepustili“ zatknutého prezidenta Keitu a predsedu vlády Boubou Cisseho.

ECO – WAS, organizácia regionálnej spolupráce združujúca pätnásť krajín západnej Afriky, vystúpila s cieľom upokojenia vnútornej situácie v Mali. Na čele delegácie, ktorá prišla do hlavného mesta Bamako, je bývalý nigérijský prezident Goodluck Jonathan. Rozhovory zamerané na obnovenie Keitovho prezidentského úradu alebo rýchle usporiadanie volieb však skončili fiaskom. Zvrhnutý prezident odmietol návrat k moci s argumentom, že takýto krok by mohol viesť k občianskej vojne, a vodcovia junty odmietli medzinárodné sprostredkovanie zdôrazniac, že „v rozumnom časovom horizonte“ o situácii v Mali „rozhodnú samotní Maličania“. Z verejných vyhlásení hovorcu junty plk. Ismaela Wague vyplýva, že „prechodné obdobie“ by mohlo trvať tri roky.

Situácia v Mali môže mať určitý vplyv na stratégiu Európskej únie voči vonkajším hrozbám, pretože Francúzsko považuje za svoju povinnosť angažovať sa vo svojich bývalých kolóniách.

MH

Zdroj: wpolityce.pl

PDF (formát pre tlač)