Africký arcibiskup vyzýva vedenie seminárov, aby odstránili z týchto inštitúcií homosexuálov a tých, čo ich podporujú

20. januára 2026   Aktuality   LGBT, Synodalita

Arcibiskup John Bonaventure Kwofie sa odvolal na vatikánske inštrukcie potvrdzujúce, že muži s hlboko zakorenenými homosexuálnymi sklonmi nie sú spôsobilí na kňazstvo a vyzval na odstránenie „gay kultúry“ zo seminárov. (Ona tam nejaká je? Prečo nám o tom oficiálne nikto nič nepovedal?; pozn. red.).

Zároveň varoval pred negatívnym vplyvom homosexuality a „gay kultúry“ v seminároch a vyzval vedúcich predstaviteľov, aby „odstránili“ zo seminárov kandidátov s homosexuálnymi sklonmi.

Slová arcibiskupa šokovali LGBTQ+ komunitu v Cirkvi

Arcibiskup Kwofie z arcidiecézy Accra v Ghane, vystúpil 14. januára na otvorení 12. konferencie rektorov Regionálnej biskupskej konferencie Západnej Afriky (RECOWA), ktorá sa konala v Sowutoume v Accre. Podľa ACI Africa povedal vedúcim seminárov zodpovedným za formáciu seminaristov, aby primerane pestovali kňazskú formáciu a „odstránili“ tých, ktorí nie sú spôsobilí stať sa kňazmi, najmä ak majú sklony k osobám rovnakého pohlavia.

„Budem hovoriť o jednej veci, ktorá v seminároch rastie ako príšera. Prosím, urobte všetko pre to, aby ste zo seminárov odstránili ľudí s takouto orientáciou, pretože je to nielen ohavnosť voči kňazskému povolaniu, ale zároveň to robí dar celibátu neživotaschopným. Ide o homosexualitu a gay kultúru,“ povedal africký arcibiskup a dodal:

„Sme kňazi a to, že ideme za ženami, s nami nejde dokopy. Ale ak muži idú za mužmi, to je už úplne cez čiaru!“

Biskup zdôraznil, že prijímanie a podporovanie „gay kultúry“ je v rozpore s požiadavkami kňazského života, ako aj s učením Cirkvi, pričom poznamenal, že katolícka doktrína v tejto veci sa nezmenila.

S odvolaním sa na inštrukciu Kongregácie pre katolícke (áno, vtedy ešte katolícke, teraz je to už len Dikastérium pre kultúru a vzdelávanie; pozn. red.) vzdelávanie a kultúru z novembra 2005 s názvom: „O kritériách rozlišovania povolaní vo vzťahu k osobám s homosexuálnymi sklonmi so zreteľom na ich prijatie do seminára a k svätým rádom“ Kwofie uviedol, že „tí, ktorí praktizujú homosexualitu“ a teda „prejavujú hlboko zakorenené homosexuálne sklony alebo podporujú takzvanú „gay kultúru“ sa nachádzajú v situácii, ktorá vážne bráni ich schopnosti správne pastoračne pôsobiť voči mužom a ženám.“

S odvolaním sa na Dikastérium pre Boží kult a disciplínu sviatostí a Dikastérium pre kultúru a vzdelávanie (mal na mysli dokumenty predchádzajúcich kongregácií; pozn. red.) vo svojej inštrukcii uviedol, že katolícka Cirkev „nemôže prijať do seminára ani k svätým rádom tých, ktorí praktizujú homosexualitu, prejavujú hlboko zakorenené homosexuálne sklony alebo podporujú takzvanú „gay kultúru“.“

„V žiadnom prípade nemožno prehliadať negatívne dôsledky, ktoré môžu vyplynúť zo svätenia osôb s hlboko zakorenenými homosexuálnymi sklonmi,“ uvádza sa vo vatikánskom dokumente. „Tento úryvok ukazuje, že normy týkajúce sa sexuality a gay kultúry v seminároch sa nezmenili,“ vyhlásil Kwofie.

Inštrukcia z roku 2005 bola znovu potvrdená v roku 2016 Kongregáciou pre klérus v dokumente Ratio fundamentalis institutionis sacerdotalis (Dar kňazského povolania).

Znepokojenie synodálne ladených progresívcov a modernistov

Synodálne ladení, tolerantní, progresívni a modernistickí členovia Cirkvi sú určite po týchto slovách hlboko eschatologicky znepokojení. Veď pojmy ako „odstrániť“, „príšera“, „ohavnosť“ sú v rozpore so sprevádzaním a jemnosťou rozlišovania. Moderná Cirkev totiž nemá odstraňovať, ale načúvať, nerozlišovať normami, ale údajne skúsenosťami, láskou a úctou. A už vôbec nemá búrať „kultúry“, pretože kultúry sa majú objímať, inkulturovať a citlivo meniť v súlade s modernými „pastoračnými výzvami“.

Ohľadom arcibiskupom Kwofiem spomenutých textov z rokov 2005 a 2016 si progresívci zaiste chápavo povzdychnú: veď text dokumentov nie je predsa život. Život je komplexný, pluralitný a často aj ľudsky hlučný. Ak niekto v seminári bolestne prežíva svoju identitu ako otázku, odpoveďou predsa nemôže byť norma! Odpoveďou má byť vytvorenie bezpečného priestoru, dialógu duchovnej lásky v kruhu ekumenického morálneho konsenzu, a to aj za pomoci a prispenia externého psychológa z LGBTQ+ komunity. Inak podľa vnímania progresívcov a modernistov hrozí riziko, že sa kňazstvo zmení na opäť na elitársky klub disciplíny, kde sa cení ticho viac než autentické zdieľanie.

Po malom odbočení sa vráťme sa k načúvaniu a sprevádzaniu. Výzva arcibiskupa Johna Bonaventuru Kwofieho zaiste zraňuje inkluzívny proces synodality. Jeho slová znejú, akoby snáď Cirkev 21. storočia spiatočnícky bazírovala na štruktúre a hierarchii. To však v dnešnej modernej dobe nemôže byť pravdou. V dnešnej dobe výziev moderného sveta sú potrebné v prvom rade pružnosť, flexibilita, otvorenosť horizontom, v ktorých Duch môže prekvapiť aj tam, kde by to v minulosti necitlivo zakázali.

Ak niekto cíti povolanie a zároveň cíti napätie, odpoveďou voči nemu, podľa inkluzívne naladených cirkevných progresívcov nemôže byť predsa necitlivé a definitívne nie, ale odpoveďou musí byť pozvanie. Pozvanie k spoločnému kráčaniu v súzvuku, súlade a v láskavom duchovnom objatí. Veď ako vedia všetci synodálni pútnici: radostne kráčať spolu je možné aj bez podrobnej mapy alebo noriem, ktoré zbytočne zväzujú. Moderná Cirkev teda nesmie byť rýchla v súdoch a je potrebné mať na pamäti, že, žiaľ, normy často skôr rozdeľujú, pritom naši pastieri volajú po jednote, ale procesy spájajú.

A vrchol sprevádzajúceho poznania synodálnikov: ak sa niekto cíti niečím pohoršený, je to signál, že sa niečo dotklo jeho bolestivej rany. Nie je potrebné takéhoto človeka súdiť, naopak, je potrebné dať mu priestor, aby mohol slobodne vyjadriť svoje pocity. Každého, kto sa kriticky stavia k možnosti pôsobenia ľudí s homosexuálnymi sklonmi v seminároch, treba s láskou pozvať k synodálnemu stolu a ďalšiemu kolu rozlišovania.

Určite má každý pri synodálnom stole právo na 3 minútový prejav, aby predstavil svoj postoj, ktorý si je potrebné s úctou vypočuť a následne o ňom v synodálnom duchu demokraticky hlasovať a prijať demokratické rozhodnutie. Cieľom procesu nie je vylúčenie, cieľom je duchovne absorbovať a dospieť k zmysluplnému konsenzu typickému pre moderné a tolerantné kresťanstvo 3. tisícročia. Pokiaľ by však hlasovanie nedopadlo dobre, vždy je možné sa opraviť. Veď sme možno len zle načúvali vanutiu?

No a čo na slová arcibiskupa Kwofieho hovoria bežní katolíci?

Z pohľadu katolíkov môže byť reakcia prekvapivo pokojná a vecná. Žiadna hystéria, žiadne víťazné pokriky. Skôr pocit: konečne niekto hovorí nahlas to, čo Cirkev vždy učila. Dokladom je nakoniec aj citácia oficiálnych vatikánskych dokumentov (2005, 2016). Arcibiskup Kwofie nie je žiaden extrémista, ale hierarcha, ktorý berie formáciu katolíckych kňazov vážne.

Veľmi silným momentom je jazyk. Nie preto, že by si katolíci potrpeli na tvrdé slová, ale preto, že arcibiskup neutiekol do eufemizmov, nepoužil terapeutický slovník, nenahradil pravdu. Katolícky kňazský seminár nie je experimentálne laboratórium pohlavnej identity, ale miesto rozlišovania povolania pre konkrétnu službu.

Nedá sa nesúhlasiť s africkou priamočiarosťou. Afrika evidentne ešte neochorela na západnú teologickú neurózu. Veď povolanie ku kňazstvu musí mať objektívne požiadavky, celibát nie je psychologický workshop, kňaz nie je sociálny pracovník s kolárikom. Africký kontext tu nie je „tvrdší“, ale menej abstrahovaný.

Nejde o žiadnu špecifickú nenávisť voči sodomitom, ide o ochranu sviatosti. Je potrebné rozlišovať medzi osobou a povolaním a Cirkev má právo i povinnosť povedať jasné „nie“, ak ide o kňazstvo. Nemožno kritizovať arcibiskupa Kwofieho za jeho názory, pretože ak pre niekoho dnes znejú normálne zásady prirodzenej morálky a tradičné katolícke dokumenty ako šok, problém nie je v africkom biskupovi, ale v tom, že na Západe už vládne ideový chaos. Nie Afrika je príliš tvrdá, to Západ je hlboko v úpadku.

V očiach katolíkov nie sú slová afrického arcibiskupa radikálne, naopak, sú normálne. Nie sú útočné, ale zodpovedné a nie sú ideologické, ale verné učeniu Cirkvi.

A práve preto tak dráždia modernistov a progresívcov v Cirkvi. Nie preto, žeby boli kruté, ale preto, že sú jasné a v súlade s nemenným učením Cirkvi.

Branislav Krasnovský

Zdroj: LifeSite News, titulný obrázok, zdroj – snímka obrazovky, youtube.com

PDF (formát pre tlač)