Soros chce Afrike „prinavrátiť jej dedičstvo“. Znie to pekne, ale…
Bogdan Dobosz
25. novembra 2019
Politika
Heslo „navrátenie dedičstva Afrike“ znie pekne. Avšak, ako to so Sorosom a s jeho Nadáciou otvorenej spoločnosti obvykle býva, vec má druhé dno. Navrátenie dedičstva je spojené s odstraňovaním hodnôt západnej civilizácie súvisiacich s kresťanstvom z tohto kontinentu, kam boli prinesené v koloniálnom období. Západný kolonializmus nie je z historického hľadiska čiernobiely fenomén. Priniesol trápenie, ale aj civilizáciu a univerzálne hodnoty. Nemali by sme zabúdať ani na to, že na tomto kontinente pokračovala (a stále pokračuje) expanzia islamu spolu s otroctvom, o ktorom sa však nehovorí, a so zavádzaním zákonov šarie.
„Navrátenie afrického dedičstva“ neznamená nejaký čistý návrat k zdrojom napr. k animizmu, ale jednoducho zámer zbaviť africké krajiny ich kultúrnych väzieb so Západom, ktoré tam boli ustanovené v koloniálnych dobách a nahradiť ich ľavicovými ideami tej istej kultúry.
Nadácia otvorenej spoločnosti George Sorosa založená v roku 1993 počas Mierového fóra v Paríži (12. – 13. novembra 2019) vyhlásila, že v najbližších štyroch rokoch poskytne 15 miliónov dolárov na to, aby pomohla vrátiť Afrike jej „vyrabované kultúrne statky“. Na prvý pohľad to znie dobre. Nový nápad miliardára Georgesa Sorosa má však viesť k odsúdeniu celej koloniálnej éry. Vo vyhlásení nadácie vydanom v Paríži sa výslovne spomína „koloniálne násilie“ a podpora „sietí a organizácií, ktoré sa snažia prinavrátiť Afrike jej dedičstvo“.
Teraz už len treba čakať, až sa začnú sypať príslušné granty. Patrick Gaspard, prezident Sorosovej nadácie, hovorí, že je hrdý na to, že nadácia „podporuje hnutie zamerané na nápravu historických chýb“. Hovorí sa aj o „misii, ktorá má viesť k ozajstnej spravodlivosti“.
Zdá sa však, že ide len o ďalší súd nad misiou „bieleho človeka“ a jeho civilizáciou. Vo vyhlásení sa, samozrejme, nespomínajú školy, nemocnice, misie, cesty alebo železnice, ktoré v tom čase boli budované. Mýtus „zlého kolonializmu“ historicky omieľaný ľavicou prežíva aj napriek faktom a pravde.
Hoci sa zdá, že ide o vyzdvihnutie a ocenenie pôvodnej africkej kultúry, v ďalšom pláne to má byť „obžaloba“ predovšetkým Európy. Rashida Bumbray, riaditeľka pre oblasť kultúry a umenia Open Society Foundation, sa má zaoberať návratom „vyrabovaných diel“ a rokovať s múzeami, vládami a zberateľmi. Peňažné prostriedky nadácie pôjdu africkým právnikom, archivárom a riaditeľom múzeí na „podporu a rozvíjanie ich odborných znalostí“. V Európe sú však peniaze určené na „stimulovanie diskusie na túto tému“.
Ako je to u Sorosa zvykom, pod rúškom vyrovnania nespravodlivosti a dobročinnosti sa skrýva hlboko ideologický projekt, v tomto prípade ešte väčšia relativizácia hodnoty západnej civilizácie. Soros možno dúfa, že v Afrike nevedia dosť dobre latinsky a nerozumejú vete – „Timeo Danaos et dona ferentes“ („Obávam sa Grékov prinášajúcich dary“).
V skutočnosti ide o uznanie viny „bieleho muža“, za ktorou stojí tzv. „politická korektnosť“. Soros používa pri svojich akciách zhluk pejoratívnych asociácií spätých s kolonializmom. Sú to ošúchané schémy a historické mýty.
Navrátenie „afrického dedičstva“ nie je návratom kultúrnych diel, ale ideologickým projektom „obnovy pohanstva“ na tomto kontinente. Pomaly sa to deje napokon aj v samotnej Európe, kde sa sošky modiel začínajú uctievať dokonca aj vo Vatikáne…
