Cirkevné sviatky verzus ekonomika? Komu prospeje, keď uprednostníme štátnu kasu pred Bohom?

Branislav Michalka
6. septembra 2025   Cirkev Politika   Komentár

Od vzniku kresťanstva sa v jeho rámci stretávajú dva prúdy, ktoré komentujú hospodárenie, obživu a blahobyt človeka. Jeden apeluje na odovzdanie sa do Božej vôle, na uprednostnenie služby Bohu a podriadene ostatného tejto službe, oproti čomu druhý argumentuje: buďme rozumní, pomôžme si a aj Pán Boh nám pomôže – keď porobíme čo treba, potom sa aj pomodlíme, aj si zatancujeme…

Druhý argument má na svojej strane mocných garantov svojho úspechu: strach z hladu, z hospodárskeho úpadku, z poklesu životnej úrovne, radosť z blahobytu, z plného brucha. Prvý síce vie, že: všetko sa raz pominie, len sláva Božia nie. Avšak druhý zase vie, že Božia sláva je ďaleko a brucho blízko, ba priam najbližšie.

Je to konflikt sveta neviditeľného, ktorý riadi svet pozemský z úzadia pomalým tempom (postupne zoraďujúc jednotlivé kamene mozaiky do výsledku, ktorý uvidíme až omnoho neskôr), so svetom viditeľným, ktorý ukazuje kauzalitu a výsledok okamžite a nemá čas na vyčkávanie. Na každé: dôveruj v Boha, dobre mu slúž a počkaj trpezlivo na spásu a vykúpenie, ako aj na svetský blahobyt, odpovedá rukolapne: nemám čas – dobre sa potrebujem mať teraz, lenivci nech čakajú a modlia sa, Boh počká, času má dosť, veď je večný.

Asi netreba byť veľkým mysliteľom a pozorovateľom, aby sme postrehli, ktorý z trendov dominuje súčasnej dobe, a to už od 18. storočia. Prvé veľké rušenie cirkevných sviatkov, ktoré dovtedy predstavovali neviditeľnú kasičku na zhromažďovanie pokladu budúcej spásy jednotlivcov a celkovej (nie okamžitej) prosperity národov, sa začalo už za osvietenej panovníčky Márie Terézie. Jej osvietení (a slobodomurárski) ministri už vtedy vyhodnotili cirkevné sviatky ako brzdu pokroku.

Odvtedy všetky ideológie: od liberalizmu, cez medzinárodný socializmus, národný socializmus až po komunizmus, v duchu svojej ekonomickej idolatrie rušia s potešením cirkevné sviatky. Stoja nad kalendárom ako maršal na mapou, zhľadávajú prebytočné cirkevné sviatky ako maršal divízie a radostne vždy zvolajú: Aha, tu je ešte jeden!

Najnovšie sa pustila do „konsolidácie“ aj súčasná slovenská vláda. Nejde však konsolidovať to, čo by tento národ skutočne skonsolidovať potreboval prioritne: kresťanskú morálku a vieru, ale štátne financie, ktoré zrejme považuje za nezávislé na viere a morálke. Snáď v domnení, ktorému by v minulosti dosť dobre naši predkovia nerozumeli, že zhýralému nemravníkovi a poveternej ženuške sa povedie do budúcnosti najlepšie vtedy, keď majú načas zase plnú šrajtoflu.

Na ako dlho sa však asi dá zrušením aj všetkých cirkevných sviatkov zabezpečiť blahobyt národu, v ktorom je reálne 90 % ľudí súhlasne uzrozumených so zabíjaním nenarodených detí, ktorý sa odmieta sobášiť, zakladať funkčné rodiny, plodiť a rozmnožovať sa, ktorý myslí celé dni predovšetkým na zábavu, dovolenky, súťaže vo varení a ktorý neustále premýšľa, ako by ešte ulahodil nejakým špeciálnym spôsobom svojim pohlavným orgánom? Národu, ktorý sa rozvádza a anuluje, kradne a podvádza?

A ako asi tak ten národ o tie peniaze prišiel? Príliš veľa sa modlil a svätil sviatky? Príliš dôveroval v Boha? Príliš sa staral o Boha? Príliš mravne a cnostne žil? To spôsobilo jeho úpadok morálny aj finančný?

Na to, aby sa tento národ dostal do aspoň akej-takej morálnej formy, ktorá by mohla byť zárukou nejakého skutočného a Bohu milého blahobytu, by vláda naopak musela ešte ďalších dvadsať alebo tridsať cirkevných sviatkov zaviesť. To však nepochybne nemá v úmysle. Boh je predsa ďaleko a brucho blízko…

Žeby nakoniec Boh mohol skrze túto ignoranciu odňať národu aj to, čo mu ešte zostalo, taká myšlienka sa ani nepriblíži k ich dušiam. Veď Boh netrestá, nehnevá sa, On len synodálne načúva a sprevádza. Prípadne chystá pre každé odvetvie ľudskej činnosti a zhýralosti špeciálne nebo: spevácke, herecké, hokejistické, politické, úradnícke, potápačské, smetiarske alebo cyklistické. Politici to predsa dobre vedia: veď im to už prezradili po stáročiach tmárstva aj cirkevní predstavitelia. Tak načo sa furt modliť, Krista z kríža sťahovať: práca nech je našou modlitbou! A po práci zaslúžený plnohodnotný oddych: plnohodnotná strava, plnohodnotný sex, plnohodnotná zdravotná starostlivosť, plnohodnotné životné prostredie, skrátka plnohodnotný život.

A zrejme sa už aj blýska na „zdravý rozum“. Kým ešte v minulosti to vyzeralo tak, že z rušenia aspoň jedného cirkevného sviatku nič nebude:

https://domov.sme.sk/c/47731/kbs-nesuhlasi-so-zrusenim-niektoreho-z-cirkevnych-sviatkov-namiesto-17-novembra.html

a odborníci vysvetľovali, prečo by to aj tak kvôli zmluve Slovenskej republiky s Vatikánom bez Cirkvi nešlo:

https://hnonline.sk/finweb/ekonomika/840965-skrtanie-cirkevnych-sviatkov-musi-posvatit-i-vatikan

https://www.postoj.sk/176459/poslanci-nemaju-dosah-na-cirkevne-sviatky-chranene-zmluvou-so-svatou-stolicou

tak teraz už postupne začínajú skrze temné mraky vykúkať prvé lúče dialógu:

https://standard.sk/1020512/konferencia-biskupov-je-v-pripade-potreby-otvorena-dialogu-o-cirkevnych-sviatkoch

https://www.trend.sk/ekonomika/vvlada-nahana-kazde-euro-ktore-sviatky-moze-obetovat-aby-zvysila-pocet-pracovnych-dni

Hovorkyňa KBS Katarína Jančišinová už pred rokom uviedla:

„Katolícka cirkev zatiaľ nebola prizvaná k diskusii na túto tému. V prípade potreby je však otvorená dialógu.“

Takže, pokiaľ sa dialóg podarí a kompetentní budú správne načúvať, tak sa možno na Slovensku dočkáme zrušenia jedného štátno-cirkevného sviatku. Hospodárstvo si radostne poskočí, financie budú spokojne vrnieť a pokiaľ motyka vystrelí a hrom udrie z čistého neba, tak aj ľudia sa budú mať zase o čosi lepšie. Rozumej, budú mať viac peňazí…

A čo si kúpia? Niečo pekné: dovolenku v tureckom rezorte, 10 251 hračku pre malého širokorodinného jedináčika, nový byt pre novú manželku a novú rodinu (prípadne nový pre starú a starý pre novú), nového psíka do rodiny, novú tetovačku, vírivku, návštevu v masážnom salóne, nový mobil, značkové oblečenie pre deti, či ešte viac sladkostí a sladkých bublinkových vodičiek.

No a čo bude po smrti? A čo bude tu s deťmi bez morálky a s národom, ktorému bolo zaťažko kvôli Bohu obetovať jeden deň popri snívaní o trvalo udržateľnom raste? Nič. Bude ďalej chátrať, svoje chátranie ako tak udržiavať a pomaly, ale isto zabúdať na najdôležitejšiu poučku každého ekonomického rozvoja a blahobytu:

„Bez Božieho pomáhania, márne naše namáhania.“

PDF (formát pre tlač)