Kardinál Turkson prezradil, že niektorí kňazi aj biskupi sú popieračmi klimatických zmien. Tiež vie, že: „Globálna spotreba mäsa prispieva k ničeniu dažďových pralesov“
3. septembra 2025
Aktuality
Známy kardinál Peter Kodwo Turkson, súčasný kancelár Pápežských akadémií vied , bývalý prefekt Dikastéria pre ľudský rozvoj a viacnásobný účastník Svetového ekonomického fóra v Davose poskytol rozhovor viedenskému denníku Der Sontag, v ktorom sa aj posťažoval na kňazov a biskupov čo popierajú klimatické zmeny a ignorujú encykliku Laudato si’.
https://www.dersonntag.at/artikel/kardinal-turkson-alle-fuer-die-veraenderung
Vo Viedni sa kardinál Turkson ocitol ako prominentný hosť medzinárodnej environmentálnej konferencie bojovníkov za klímu, organizovanej Pápežskou akadémiou vied. O konferencii sme už na portáli Christianitas.sk informovali:
zdroj: wikimedia commons
V rozhovore kardinál uviedol, že konferencia vo Viedni je len začiatok veľkého turné klimatických konferencií Pápežskej akadémie vied a táto šnúra sa bude následne vinúť cez „Dakar, Senegal, potom do Austrálie, Indie a pravdepodobne na tichomorské ostrovy“. Toto turné má podľa kardinála Turksona aj „ústredné posolstvo“, ktoré znie:
„Ústredné posolstvo, ktoré šírime, je: Keď ľudia hovoria o globálnom otepľovaní a zmene klímy, často myslia len na lokálnu adaptáciu alebo obmedzenie škôd. Ale encyklika Laudato si‘ hovorí predovšetkým o zmene – o obrátení, o zmene srdca.“
Kardinál ďalej uviedol, že encyklika Laudato si’ nie je založená len na cirkevnom učení, ale aj na vedeckých zisteniach:
„Keď sme predstavili Laudato si‘ vo Vatikáne, vedci boli zámerne prítomní. To ukazuje, že tento dokument nie je čisto náboženským textom. Spája vedecké, ekonomické a sociálne perspektívy. Dôveryhodnosť dokumentu je nespochybniteľná.“
Nájdu sa však aj čierne ovce, a to aj vo vyšších cirkevných kruhoch, ktoré podobnú neoblomnú vieru v encykliku Laudato si’ akosi nezdieľajú. Kardinál Turkson sa trpko pýta:
„Robí to však dôveryhodnými aj tých, ktorí ho (dokument) podporujú? Čiastočne áno, čiastočne nie. Poznám biskupov a kňazov, ktorí popierajú klimatické zmeny a považujú túto problematiku za irelevantnú.“
– Hrôza pomyslieť… Našťastie je tu statočná mládež, vždy kráčajúca odvážne vpred. To ona ide príkladom zatuchnutým duchovným starcom navzdory. S plameňom v očiach, s čelom hrdo vztýčeným kráča proti vetru. Tentokrát klimatickému:
„Poznám však aj veľa mladých ľudí, ktorí sa vášnivo angažujú v ochrane klímy. Takže existuje ignorancia aj odhodlanie. Ale s Laudato si‘ Cirkev vytvorila dôveryhodný nástroj. A mnohí z nás, ktorí ho podporujeme, tak robíme s veľkým presvedčením.“
Kardinál Turkson tiež uviedol, že otázka ekológie má pre veriacich „ústredný význam“. Je pritom pozoruhodné, akým spôsobom dokázal v nasledujúcom teologickom zdôvodnení stotožniť bežnú povinnosť človeka danú mu od Boha – byť pánom a správcom prírody, s údajnou povinnosťou kresťana akceptovať podnety súčasných klimatických a environmentalistických hnutí, ktoré iniciovali a určovali environmentálnu agendu dávno pred Cirkvou a ktoré vyrástli na ľavicových politických nivách výrazne protikresťanského zamerania:
„Otázka ekológie má pre veriacich ústredný význam – a to z niekoľkých dôvodov. Po prvé, tí, ktorí veria v Boha, veria v Stvoriteľa. A tí, ktorí uctievajú Boha ako Stvoriteľa, nemôžu súčasne ignorovať alebo ničiť jeho stvorenie. To by bolo v rozpore s ich vlastnou vierou. Po druhé, Žalm 19 hovorí: „Nebesia spievajú chválu na slávu Božiu.“ Samotné stvorenie je teda chválou Boha. My veriaci používame tento jazyk na uctievanie Boha. Po tretie, celá naša liturgia je preniknutá prvkami stvorenia. Čím krstíme? Vodou – darom prírody. Z čoho pozostáva Eucharistia? Chlieb a víno – tiež plody zeme. Naše sviatosti sú hlboko spojené so stvorením. Ako by sme teda mohli tieto prvky použiť na uctievanie Boha a zároveň ignorovať stvorenie? Kresťan, ktorý nerešpektuje alebo dokonca zneužíva stvorenie, nežije v súlade so svojou vierou.“
– Problémom však nie je to „či“ ničiť stvorenstvo, to asi žiaden veriaci kresťan nemá v úmysle, ale to, „čo“ si pod tým „ničením“ environmentalisti a kardinál Turkson predstavujú. Pre väčšinu angažovaných environmentalistov, ktorí panikárili nad klímou a ekológiou už v 60. rokoch 20. storočia a ktorí duchovne a ideologicky určili podstatu a smerovanie klimatickej a environmentálnej ideológie je „ničením“ aj: údajné premnožovanie ľudstva, priemyselná výroba, automobilizmus, živočíšna výroba a potravinársky priemysel zameraný na produkciu mäsových výrobkov, či dokonca v extrémnych prípadoch veľká spotreba kojeneckých plienok.
Že nejde o konšpiračný hoax, to nám potvrdzuje v rozhovore sám kardinál, ktorého sa rakúsky novinár otvorene pýta: „Kedysi ste povedali, že globálna spotreba mäsa prispieva k ničeniu dažďových pralesov v Južnej Amerike. Mali by si teda ľudia na globálnom severe – teda my v Európe – byť viac vedomí svojej zodpovednosti za zmenu klímy?“
A kardinál Turkson odpovedá:
„Rozhodne. V tom čase som hovoril o Brazílii, ale to isté platí aj pre Argentínu a veľké časti USA. Chov dobytka si vyžaduje pasienky. Dochádza teda k odlesňovaniu.“
A tak pokiaľ by ste chceli byť hodní encykliky Laudato si’, a nebyť popieračmi a ignorantmi ako niektorí biskupi a kňazi, musíte si (okrem celkového obrátenia) zrejme aj trochu zmeniť jedálniček.
To už však nehovorí kardinál Turkson, ale logicky to vyplýva z jeho tvrdenia. A tak teda: buď mäso alebo dažďové pralesy. Verím, že si vyberiete správne. A pokiaľ by ste nevedeli čím nahradiť klobásu alebo „víneršnicel“, tak vás možno bude inšpirovať pekný príspevok Radovana Geista, poslanca za Progresívne Slovensko v Europarlamente o chrumkavom a chutnom hmyze:
Branislav Michalka
Zdroj: Der Sontag, Vatican News, Katholisch.de, titulný obrázok, zdroj – wikimedia commons
Najnovšie články
Na konzervatívnej strane internetu
