V Nemecku sa koná veľké čistenie kostolov: Umelecké diela, ktoré sú politicky nekorektné, musia preč. Urážlivé pre minority sú však aj niektoré nové diela!

5. augusta 2025   Aktuality

V západoeurópskych katolíckych kostoloch prebieha už niekoľko rokov hlboká ideovo-politická čistka, ktorá má z chrámov odstrániť všetko, čo nie je kompatibilné so súčasnou ľavicovo-liberálnou oficiálnou globalistickou ideológiou. Jedným z problematických prvkov, nachádzajúcich sa v kostoloch, sú aj umelecké diela „urážajúce“ Židov, moslimov, černochov, homosexuálov či iné minority, ktoré sa časom zmenili na mocenské majority.

V ultrapokrokovom Nemecku majú s vyhľadávaním a odstraňovaním politicky nekorektných artefaktov hlbokú skúsenosť. Ako sme viackrát písali aj na portáli Christianitas.sk, uvedomelí súdruhovia bdejú a aktívne na tieto tmárske prežitky upozorňujú:

https://christianitas.sk/nemecky-komisar-pre-boj-s-antisemitizmom-navrhol-aby-sa-upustilo-od-predstaveni-pasii-j-s-bacha-aj-dalsich-skladatelov-su-udajne-antisemitske/

https://christianitas.sk/katedrala-v-koline-bude-mat-novu-zidovsko-krestansku-ekumenicku-vyzdobu-aby-boli-potlacene-stredoveke-politicky-nekorektne-reliefy/

To však boli zatiaľ len čiastkové úpravy. Prišiel čas doviesť prácu do konca a preto sa portál Katholisch.de pýta historičky umenia, či sa ešte nachádza v inventároch chrámov nejaké umenie, ktoré by mohlo urážať horeuvedené minority:

https://katholisch.de/artikel/63010-kunsthistorikerin-finden-heute-noch-antijuedische-kunst-in-kirchen

Podľa informácie v článku môžeme usudzovať, že čistky už prebiehajú niekoľko desaťročí, ale bdelí súdruhovia stále dokážu nájsť niečo, čo je ideovo-politicky nevhodné. Problematická sféra sa totiž neustále rozširuje, podľa toho ako sa neomarxistické šialenstvo a jeho kritériá stále viac udomácňujú aj v Cirkvi. Čo bolo dostačujúce v roku 2000, to už dnes neplatí. Citlivosť minorít a ich protektorov vzrástla natoľko, že ich môže uraziť takmer čokoľvek:

„Od roku 2000 vykonáva Kolínska arcidiecéza rozsiahlu inventarizáciu umeleckého zariadenia všetkých kostolov diecézy. Nie je prekvapením, že v niektorých kostoloch sa nachádza problematické umenie. Toto umenie však pochádza nielen zo stredoveku, ale čiastočne aj z povojnového obdobia.“

– Čiže z obdobia keď už sa nad celou západnou Európu rozprestrela dúha liberálnej demokracie! Len si predstavte, akí boli ešte len pred niekoľkými desiatkami rokov občania neprebudení, keď im uniklo toľko politicky nekorektných artefaktov v kostoloch!

Kunsthistorička Anna Pawliková vykonáva už 25 rokov čistku v kostoloch a tak sa jej portál Katholisch.de pýta, aké odhalila pri „inventarizácii“ nevyhovujúce prvky. Čítajme a učme sa:

„V prvom rade ide o umenie zo stredoveku, v ktorom sú Židia predstavovaní ako súčasť kresťanského zobrazenia príbehu spásy.“

Avšak pozor! Predchádzajúci čističi zanedbali vo svojom zameraní sa na stredovek, súčasné umenie. Aj tu je napriek usilovnému osvetovému pôsobeniu liberálno-demokratického režimu množstvo nových odhalených prešľapov:

„Pre nás bolo nové, že sme sa s jasne protižidovskými zobrazeniami stretli aj v umeleckých dielach z obdobia po druhej svetovej vojne, a teda po holokauste. Ide o objekty, ktoré vznikli v 40. a 50. rokoch 20. storočia, ale aj v 60. rokoch 20. storočia a boli kúpené alebo objednané farnosťami.“

Na otázku, či môže uviesť nejaké konkrétne prípady modernej ideovo-politickej temnoty Pawliková odpovedá:

„V jednom prípade umelec niekoľkokrát vyrezal Krížovú cestu (pozri titulnú fotografiu v linku), pričom jednotlivé verzie sa líšia iba veľkosťou a farbou. Umelecky sú všetky tri identické. Štvrté dielo je krížová cesta od iného umelca. Počas trinástich zastavení je prvá Krížová cesta úplne neutrálna a umelecky veľmi príťažlivá. Ale v jednom zobrazení sa objavuje grimasa so židovskými konotáciami a celé klišé je doplnené o zahnutý nos. Druhá Krížová cesta, ktorá je v inventári trikrát, je podstatne drsnejšia: tu umelec aktívne zapája židovského veľkňaza do troch zastavení umučenia. Vo všetkých troch scénach, kde Kristus padá pod krížom, je veľkňaz prítomný, šúcha si ruky, usmieva sa a dokonca ho kope zozadu.“

– No to je strašné! Ako mohli katolícki súdruhovia tak ochabnúť v bdelosti, že si dovolili vôbec uvažovať, že židovský veľkňaz by mohol niečo mať proti Ježišovi Kristovi a tešiť sa z Jeho ukrižovania? No a ešte aj zahnutý nos!

Zhrozený redaktor portálu sa pýta odborníčky, ako vôbec mohlo dôjsť k takému „bezmyšlienkovitému“ nahromadeniu politicky nekorektných artefaktov v novej, pokrokovej dobe? Odborníčke je všetko jasné a odhaľuje skrytého triedneho nepriateľa:

„Umelci, ktorí tvorili v 40. rokoch 20. storočia, boli vyškolení v 30. rokoch 20. storočia a skôr a rozvíjali svoj profil. Pokračovali v tomto štýle. Už len fakt, že o tom nikto dodnes nepremýšľal, ukazuje, že tento typ obrazov má stále vplyv. Venujeme príliš málo pozornosti druhu obrazov, ktoré nás obklopujú, a príliš málo ich spochybňujeme.“

– Výborne, takže všetky tie doterajšie čistky, kajania, odprosovania a naprávania, to všetko bolo ešte „málo“. Revolúcia má skrátka svoju logiku a nezastaví sa, kým nebude Cirkev zničená úplne. Pokiaľ si niektorí mysleli, že jej trochu ustúpia a ona im dá pokoj, tak o nej mali veľmi detinské predstavy.

A ako pokračuje čistenie od týchto kedysi moderných, ale teraz už odhalených politicky nekorektných diel?

„Keď sa tieto prípady objavili, my sme spolu s arcidiecéznym Oddelením pre dialóg (!!!) poslali farnostiam hlásenie. V ňom sme vysvetlili protižidovský obsah a predložili odporúčanie – to je všetko, čo môžeme urobiť; miestne výbory musia rozhodnúť. Odporúčanie znelo: Tieto tri Krížové cesty by mali byť odstránené. Protižidovské predmety vytvorené po holokauste a používané v liturgii nemajú v našich kostoloch miesto.“

A aby náhodou súdruhovia netápali v neistote ako podobné nevhodné diela vyhľadávať, tak diecézy a regionálne cirkvi vypracovali „spoločné ekumenické usmernenie, ktoré vyslovene rieši, čo by sme mali s takýmito dielami robiť“:

„Pre nás je dôležité, z kresťanského chápania ekumenického a medzináboženského spolunažívania a vzájomnej podpory, povedať: Nehovoríme len, ale konáme a nebojíme sa čeliť týmto predmetom s postojom a v prípade potreby ich odstrániť.“

Lenže nejde len o Židov. Medzi artefaktami sú aj ďalší kandidáti na vyčistenie: iné rasy, nekorektne zobrazené ženy, minoritné skupiny:

„Náročnejšia je napríklad skutočnosť, že v niektorých farnostiach sa stále nachádzajú postavy černochov držiacich pokladničky na dary, takzvané misionárske pokladničky. Niektoré z týchto postáv sa vďaka mechanizmu uklonia, keď niekto do pokladničky vloží peniaze. Niektoré z nich sú stále umiestnené vedľa betlehemov, hoci Nemecká biskupská konferencia pred desaťročiami vyzvala na ich odstránenie.“

Aké ponižujúce v kresťanskom kostole, keď sa niekto musí, najmä malý černoško ukloniť a poďakovať za milodar. To, že je niekto vďačný za prejavenú dobrotu je také ponižujúce. Minority zrejme nemusia byť za nič vďačné, ich povinnosťou je len sa urážať. Čiže môžeme zavolať s klasikom: „Haló, haló, minority, ktoré ešte nie sú urazené, hláste sa u súdruha Žinčicu.“

Branislav Michalka

Zdroj: Katholisch.de, titulný ilustračný obrázok, zdroj – flickr.com

PDF (formát pre tlač)