Sviatok Corpus Christi a jeho dávne spektakulárne pápežské procesie

Karol Gazdík
25. júna 2025   Cirkev   Liturgia

V minulom článku som sa zamýšľal nad základnou faktografiou nádherného sviatku Corpus Christi, ku ktorému patria aj Eucharistické procesie. Počas nich veriaci ľud sprevádza Krista prítomného v Eucharistii, kráčajúc svorne po uliciach svojho mesta či dediny. Ide o svedectvo a demonštráciu toho, že Sviatostný Kristus kráča tými ulicami spolu s nami. Kristus totiž nie je darom len pre miestne chrámy, ale pre celý svet.

Tak, ako som už spomínal, v zakladacej bule Urbana IV. Transiturus de hoc mundo nie je o procesiách / sprievodoch ani zmienky. No napriek tomu už v období medzi rokmi 1247 a 1279 možno doložiť ich organizovanie u sv. Gereona v Kolíne nad Rýnom. V 14. storočí vo väčšine krajín bol sprievod Božieho Tela nadšene prijímaný. V barokovej dobe sa táto liturgická zvyklosť stala triumfálnym ťažením a vďačným „divadlom“, ako to zodpovedalo dobovej mentalite.

Vrcholom liturgických slávení v Cirkvi boli i sú, pochopiteľne, pápežské liturgie. Preto by bolo zaujímavé sa spoločne pozrieť na to, ako tieto dávne pápežské procesie na sviatok Corpus Christi vyzerali.

Pápežské Eucharistické procesie naprieč časom

Baroková veľkoleposť Ríma v 17. až 18. storočí

16. storočie bolo akousi štartovacou čiarou, kedy sa začali v Ríme konať oficiálne pápežské Eucharistické procesie. Táto ušľachtilá a zbožná tradícia vyvrcholila v storočí sedemnástom za pontifikátu Pavla V. a Urbana VIII. Procesie sa viedli hlavne v okolí Lateránskej arcibaziliky, teda katedrály pápeža ako rímskeho biskupa. V neskorších časoch sa procesie začínali v Bazilike sv. Petra.

V baroku sa tieto procesie stali veľkolepou manifestáciou viery a pápežskej autority – zúčastňovalo sa ich veľké množstvo duchovenstva, rehoľníkov i veriacich. Trasa bola bohatá na výzdobu – priechody lemované kvetmi a ozdobnými tapetami, kvetinovými girlandami ovešaná Berniniho kolonáda, hudobný sprievod, vôňa kadidla a veľa farieb. Niekedy sa konali aj nočné procesie so sviečkami.

19. storočie a zmeny po Napoleonovi

Počas napoleonských vojen boli procesie pochopiteľne prerušené. Sami dobre vieme, aké boli vyhrotené vzťahy medzi Napoleonom a pápežom Piom VII. Po obnovení pápežskej moci v Ríme v roku 1815 sa procesie obnovili, no v menšom rozsahu, keďže politická situácia bola napätá. Pápeži ako Pius IX. aj Lev XIII. taktiež zachovali túto tradíciu.

Pápežské Eucharistické procesie sa v každom prípade konali vo veľkom, teda kráčajúc ulicami Večného mesta, až do 20. septembra 1870, kedy talianske vojská obsadili Rím, čo znamenalo zánik Pápežského štátu a jeho viac ako 1100-ročnej existencie.

Od pompéznosti k jednoduchosti 20. storočia

Pápeži v tomto čase obnovili vážnosť slávenia tohto sviatku, avšak procesií sa osobne nie vždy zúčastňovali. Sv. Pius X. podporoval eucharistickú úctu, ale procesie boli viac záležitosťou diecéz než centrálneho Ríma. Posledné okázalejšie pápežské Eucharistické procesie boli vedené pápežom Piom XII. a Jánom XXIII.

Po II. vatikánskom koncile sa pápež Pavol VI. rozhodol opätovne posilniť tradíciu Eucharistických procesií – obnovil pápežskú procesiu z Lateránskej arcibaziliky do Baziliky Santa Maria Maggiore. Procesia bola síce menej pompézna, ale zachovávala si dôstojnosť a eucharistický význam.

Obdobie posledných pontifikátov – Ján Pavol II., Benedikt XVI. a František

Ján Pavol II. pokračoval v procesiách z Lateránu do Baziliky Santa Maria Maggiore. Niekedy niesol Eucharistiu v monštrancii osobne, inokedy sedel či kľačal pred monštranciou na modliacej plošine upraveného vozidla. Benedikt XVI. kládol veľký dôraz na liturgickú úctu – procesiu obnovil v jej plnej forme a často sa jej osobne zúčastňoval.

Pápež František pozmenil niektoré zvyklosti. Niektoré roky sa procesia konala v inom rímskom prostredí, napríklad Trastevere a Ostia. Dôvodom bolo priblíženie sviatku aj chudobným a okrajovým komunitám. Počas a po pandémii COVID-19 boli tieto Eucharistické procesie na istý čas zrušené alebo zredukované.

Opis tradičných pápežských Eucharistických procesií spred zániku Pápežského štátu

Salvatore Busuttil vytvoril nádherné a veľmi hodnotné zobrazenie pápežských Eucharistických procesií, veľkolepých to paraliturgických udalostí medzi rokmi 1837 až 1839, čím prakticky zvečnil tento opulentný obraz a pomohol nám ho zachovať pre naše vlastné chápanie a vnímanie. Tento fakt umocňuje skutočnosť, že to bolo len niekoľko desaťročí predtým, ako bol tento skvostný zvyk stratený. Dielo bolo vytvorené vo forme zvitku, ktorý sa dal odvíjať bez prerušenia zalomením strán.

Nasledujúce obrázky budú teda z tohto diela, pokiaľ v popise neuvediem inak. Publikované boli v knihe La Processione del Corpus Domini Nelle Tavole Di Salvatore Busuttil, vydanej v roku 2008 nadáciou Fondazione Marco Besso. Významný zdroj, z ktorého tieto obrázky (i popisné informácie) čerpám je už tradične liturgicalartsjournal.com.

Procesia začína tým, že niektorí záhradníci Pápežského paláca rozhadzujú malé vetvičky myrty obyčajnej pozdĺž cesty procesie. Na samom začiatku procesie teda vidíme dvoch záhradníkov, ktorí nesú košíky s touto rastlinou. Za nimi nasledujú tri čaty vojakov v plnej uniforme: Granatieri, Carabinieri a Scelta Civica. Za vojakmi je nesený procesiový kríž, po ktorého stranách stoja dvaja akolyti, kantori a lektori. Za nimi nasledujú členovia rádu bosých augustiniánov, pričom každý nesie kríž. Na procesiu dohliada pápežský ceremoniár v purpurovej sutane a rochete.

V sprievode ďalej nachádzame rôznych zástupcov rehoľných rádov, samozrejme v poradí podľa priority. Medzi týmito rôznymi rehoľnými rádmi sú nesené rôzne procesiové zástavy.

V procesii pokračujú ďalšie rehoľné rády vrátane benediktínov, po ktorých nasledujú kanonici z Lateránu v superpelíciách oblečených na rochetách. Ďalej to sú kantori v plášťoch, za nimi päť študentov rímskeho seminára, potom 54 farárov mesta Rím, ktorí majú na superpelícii oblečenú štólu, a za nimi farári troch patriarchálnych bazilík: S. Maria Maggiore, sv. Petra a sv. Jána v Lateráne. Za nimi kráčajú rôzni kanonici.

Ako pokračuje sprievod kanonikov, môžeme si začať všímať symboly menších bazilík (basilica minor) v Ríme – tintinnabulum a umbraculum, za ktorými nasleduje krucifer s krížom a dvaja akolyti so sviečkami. Pre vysvetlenie, tintinnabulum je malý zvonček v pozlátenom ráme upevnenom na bidle; umbraculum je zas akýsi dáždnikovitý baldachýn – historický kus pápežských regálií a insígnií, kedysi používaný denne na poskytovanie tieňa pápežovi. Ide o symbol katolíckej Cirkvi a autority pápeža nad ňou. Farebne sa na ňom striedajú zlaté a červené pruhy – tradičné farby pontifikátu spájané s tzv. byzantským pápežstvom (roky 537 až 752, kedy pápeži potrebovali na svoje biskupské vysvätenie súhlas byzantského cisára). Ako symbol pápežskej autority je umbraculum dodnes udeľované menším bazilikám, ktoré keď pápež navštívi, miestne umbraculum sa otvorí.

Pokračujúc v procesii nasledujú symboly a predstavitelia (akolyti, kantori, kanonici atď.) patriarchálnej baziliky Santa Maria Maggiore, za nimi nasleduje rovnaké osadenstvo Baziliky sv. Petra, vrátane študentov seminára sv. Petra. Za nimi idú kanonici kapituly sv. Petra, za nimi kanonik arcibiskup a vikár vatikánskej kapituly, obaja v mantelete, a kanonik patriarcha v mantelete a mozete – všetci nesú horiace pochodne. Za nimi sú postupne nesené symboly Lateránskej arcibaziliky.

Nasledujú vikár a kanonici Lateránskej arcibaziliky, pápežský ceremoniár, spovedník Familia Pontificia, apoštolský kazateľ, štyria bussolanti (pápežskí sprievodcovia) a tak ďalej. Pokračujú generálni prokurátori rôznych rehoľných rádov a camerieri. Cappellani Comuni nesú mitru pretiosa a pápežskú tiaru.

Ďalej pokračujú kantori pápežskej kaplnky, študenti anglického kolégia, ktorí budú niesť baldachýn, majster Apoštolského paláca, audítor Roty oblečený v dalmatike a nesúci pápežský kríž, obklopení siedmimi akolytmi zloženými z Votanti de Segnatura. Rozložení sú tak, že po pravej strane kríža kráčajú traja akolyti s vysokými sviecami, po ľavej strane kríža štyria.

V tomto bode sa dostávame do srdca procesie. Úplne vľavo vidíme dvoch klerikov nesúcich kytice kvetov, za nimi nasledujú penitenciári patriarchálnych bazilík oblečení v ornátoch. Za penitenciármi nasledujú opáti v chórových odevoch s pluviálom a s mitrou na hlave. Pozornosť vzbudzuje kolorit východných patriarchov Arménska, Grécka, Sýrie, Konštantínopolu, Antiochie a Jeruzalema oblečených vo svojich rúchach, za nimi nasledujú rôzni arcibiskupi v rúchach.

Nasledujú kardináli-diakoni, oblečení v mitre, dalmatike a chórovej sutane, s ich kaplánmi a sprievodnými džentlmenmi, ktorí im pomáhajú; nasledovaní kardinálmi-kňazmi, oblečenými podobne ako kardináli-diakoni, avšak namiesto dalmatiky v ornátoch. Shawn Tribe upozorňuje aj na dvoch jezuitov oblečených v čiernom rúchu, ktorí sa medzi sebou rozprávajú a v podstate tým sprievod ignorujú. Shawn Tribe to považuje za interný vtip umelca. V sprievode pokračujú kardináli-biskupi, oblečení v mitre, pluviáli a chórovej sutane, sprevádzaní svojimi kaplánmi a opäť džentlmenmi.

V tejto, pápežovi najbližšej časti môžeme vidieť aj nosičov kardinálskych vlečiek (caudatario), ďalej rôznych predstaviteľov Ríma, vrátane rímskych senátorov v žltočervených rúchach či monsignora guvernéra Ríma. Za touto mestskou honoráciou kráčajú kardináli diakoni trónu, oblečení v mitrách, dalmatikách a chórových sutanách. Dvaja z Votanti de Segnaturi, oblečení v superpelícii na rochete, nesú kadidelnice a nádobky s tymianom. Za nimi kráčajú pápežskí ceremoniári, nasledovaní Mazzieri Pontifici (nesú strieborné palcáty), Švajčiarskou gardou a Šľachtickou gardou. Prúty baldachýnu zakrývajúceho Najsvätejšiu Sviatosť a pápeža nesie osem prelátov pápežskej signatúry. Sám pápež kľačí pred Sviatosťou, ktorú drží v monštrancii. Oblečený je do veľkého pápežského pluviálu zvaného mantum, ktoré je tak veľké, že zahaľuje okrem neho aj kľačadlo a pulpit na monštranciu. Dvaja tzv. nadpočetní tajní čašníci nesú veľké vejáre zo pštrosích pier (flabellum). Pápež je spolu so Sviatosťou nesený dvanástimi nosičmi – sediari pontifici. V okolí pápeža so Sviatosťou vidíme aj lampáše.

Za pápežom nasledujú apoštolskí protonotári, rôzni členovia pápežskej domácnosti, rehoľné rády a Švajčiarska garda. Na koňoch idú rôzni členovia Šľachtickej gardy. Procesiu ukončujú rôzni vysokopostavení dôstojníci pápežských armád.

Pre plynulú ukážku prikladám namiesto záveru video. Niekedy napovie vizuálny vnem ďaleko viac, ako slová…

PDF (formát pre tlač)