Vatikán: Predkonklávne súboje už začali

2. mája 2025   Krátke správy

Podľa Taylora Marshalla sú z kardinálov voliteľov iba 18 kardináli konzervatívni. Ale ani liberálnemu krídlu sa veľmi nedarí – jeho hlavný kandidát, kardinál Pietro Parolin, zažil za posledných 48 hodín hneď niekoľko faux-pas, ktoré ho môžu šokujúco vyradiť z postu najnádejnejšieho kandidáta na pápeža. Medzitým prebiehajú predkonklávne prezentácie jednotlivých kardinálov…

Známy texaský teológ, bývalý protestantský pastor a konvertita na katolicizmus, Taylor Marshall vo svojom novom videu uviedol, že podľa jeho prepočtov sa na konkláve zúčastňuje iba 18 (!) konzervatívnych kardinálov z celkového počtu 135 kardinálov voliteľov. Na zvolenie nového pápeža pritom treba 2/3 hlasov – čo predstavuje presne 89 hlasov.

„Prechádzal som si všetkých kardinálov voliteľov, jedného po druhom a dostal som sa k číslu osemnásť. Mohlo by ich byť viac, mohlo by ich byť menej, ale je osemnásť kardinálov, ktorí by sa postavili Františkovej agende. To sú tí, ktorí by sa postavili proti Fiducia supplicans, zabránili by zrušeniu tradičnej latinskej omše, boli by proti požehnávaniu homosexuálnych párov…, takže osemnásť,“ uviedol Marshall vo svojom programe.

Teológ uznáva, že na to, aby bol zvolený konzervatívny kardinál „budeme potrebovať zázrak“ a „zásah Panny Márie z Neba“. Treba sa však podľa neho modliť ruženec i novénu kardinála Burkea, postiť sa a nestrácať nádej. Ten zázrak by napríklad mohol vyzerať takto: i liberálni kandidáti si uvedomujú, že vnímanie katolicizmu vo svete je negatívne. Cirkvi nesmierne uškodili škandály, svoje urobila sekularizácia a zatváranie kostolov za covidu.

„Myslím, že i liberálni kardináli vedia, že stále nemáme tú dôstojnosť, tú gravitas, ten rešpekt, ktorý sme kedysi mali,“ pokračuje Marshall. „Čo môžeme urobiť, aby sme dali najavo, že dochádza k zmene k lepšiemu? Ak sú k sebe úprimní, myslím, že sú si vedomí toho, že opätovný rešpekt katolicizmu by prinieslo zvolenie kardinála Saraha.“

Kardinál Sarah by mal z pohľadu liberálnejšieho krídla aj ďalšie výhody: nemá žiadne škandály, je vnímaný ako naozaj dôstojná osoba, má čiernu pokožku a je z Afriky. To by navonok signalizovalo, že sa Cirkev skutočne stáva globálnejšou a univerzálnejšou, že sa „mení k lepšiemu“. Kardinál Sarah teda môže byť vnímaný ako návrat k niečomu dôstojnému a starobylému, no zároveň ako krok k niečomu globálnemu a novému.

Oficiálne v týchto dňoch prebiehajú takzvané predkonklávne prezentácie jednotlivých kardinálov. Nejde o nejakú „kampaň o zvolenie“ (to by záujemcu o post najvyšší ihneď diskvalifikovalo, keďže by bol vnímaný ako „málo pokorný“), len o prezentáciu každého kardinála a krátke zhrnutie stavu Cirkvi v jeho krajine i vo všeobecnosti. Kardinál tiež vyjadruje názor, čo podľa neho „Cirkev potrebuje“ a niektorí môžu opatrne načrtnúť svoju „agendu“. Otec Charles Murr, ktorý pôsobil priamo vo Vatikáne uviedol, že si podľa jeho názoru „väčšina z nich myslí, že Cirkev je v zúfalom stave“ – čo by opäť mohlo favorizovať skôr neliberálneho kandidáta.

Zdá sa pritom, že hlavný kandidát liberálneho krídla (niekedy označovaného ako santgalenská skupina, či dokonca mafia), kardinál Pietro Parolin – vatikánsky štátny sekretár a pravá ruka pápeža Františka – má nečakané problémy. Správu priniesol proliberálny portál National Catholic Reporter vo svojom článku „Parolinova hviezda padá“.

V prvom rade, deň po pohrebe pápeža Františka celebroval kardinál Parolin omšu na Svätopeterskom námestí pred asi 200-tisíc mladými veriacimi. Počas kázne uviedol, že „musíme prijať Františkov odkaz“ a „urobiť ho súčasťou našich životov“. Podľa vatikánskych pozorovateľov však veľký dojem neurobil ani na dav, ani na kardinálov voliteľov. Tých vydesilo, že „sklamal obecenstvo“, podľa viacerých nemenovaných zdrojov. Známa vatikanistka Diane Montagnaová tiež uviedla, že podľa jej zdrojov mal Parolin v stredu závažné zdravotné problémy súvisiace s tlakom a hodinu sa o neho musel starať zdravotnícky tým – čo tiež nie je dobrá vizitka pre kandidáta na pápeža. Kardinálovi taktiež nepomohlo ani zverejnenie videa Rabbiho Shmuleya, v ktorom ho označil za „fenomenálneho priateľa svetovej židovskej komunity“. Ide o to, že mnoho kardinálov zvlásť z Ázie a Afriky vníma politiku a prebiehajúcu vojnu štátu Izrael nie veľmi pozitívne…

O tom, čo sa azda deje za zatvorenými dverami, napísal zaujímavý článok portál The Remnant Michaela Matta. Podľa jeho zdrojov sa v skutočnosti vedie boj medzi dvoma frakciami – liberálnou (stojacou za Parolinom) a… ultraliberálnou (stojacou za kardinálom José Tolentino de Mendonçom). Šance údajne má aj ďalší ultraliberálny kandidát, kardinál Jean-Marc Aveline. The Remnant:

„(Avelina) by podporovali tí najhorlivejší „synodalisti“ vrátane kardinálov Hollericha, Grecha a Marxa. Avelinovo meno by sa mohlo ponechať v rezerve, ak by sa počas konkláve Tolentino považoval za príliš úzko spätého s Bergogliovou agendou – ktorá je teraz u mnohých nepopulárna. Aveline by už mal pripravené svoje pápežské meno: Ján XXIV.“

Rovnaké meno – teda Ján XXIV. – by si pritom vybral aj kandidát Parolin… Naopak, kandidatúra kardinála Zuppiho sa zdá byť v túto chvíľu prakticky beznádejná.

Ako povedal T. Marshall: Treba sa modliť, postiť a dúfať v zásah z Neba.

Matej Gavlák

Zdroj: youtube Taylor Marshall, National Catholic Reporter, The Remnant, titulný ilustračný obrázok, zdroj – fb Edward Pentin

PDF (formát pre tlač)