Nový vzor: Vyskočený kňaz s manželkou jasá – „Naša láska zvíťazila!“ Prišli sankcie? Naopak. Je pastoračným asistentom, formuje veriacich a pomáha s bohoslužbami

31. marca 2025   Aktuality

Útek kňazov od kňazského povolania k ženám (ešte v tom „lepšom“ prípade), sa stáva (aj na Slovensku) čoraz častejšou radovánkou našich liberalizmom a progresivizmom nasiaknutých pastierov. Masovo sa tento jav začal vyskytovať v 60. rokoch minulého storočia, počas prvej fázy tzv. „nových Turíc“, ktoré nám sľubovali otcovia koncilu. Kým na Slovensku sa podobné prípady (a je ich požehnane) ešte rôznymi spôsobmi pred veriacimi kamuflujú (zatiaľ), tak v Nemecku – najpreťaženejšej cirkevnej psychiatrickej liečebni na svete, sú podobní odpadlíci nielen oslavovaní, ale aj zaraďovaní späť do pastorácie pod rôznymi náhradnými pomenovaniami. Zrejme ako prechodná fáza a príprava na nový pastoračno-pokrokový mix jednoty v rozmanitosti: kňazstvo laikov, ženatí kňazi, vydaté diakonky (kňažky?), slobodní (dočasne) kňazi/kňažky.

A pravdepodobne s výhľadom na možné ďalšie bizarné kombinácie vyplývajúce z doposiaľ síce nekodifikovanej, ale zato hojne na Západe praktizovanej varianty – kňaz v konkubináte (heterosexuálnom či homosexuálnom), následne diakonka/kňažka v konkubináte (heterosexuálnom/homosexuálnom). Ešte prichádzajú do úvahy aj tieto možnosti: rozvedený kňaz v konkubináte (hetero/homo), rozvedená diakonka/kňažka v konkubináte (hetero/homo), znovu zosobášený kňaz (dúfajme, že len hetero), znovu zosobášená diakonka/kňažka, no a v krajnom, tom najpokrokovejšom prípade – pastoračná polyamória, polyandria a polygamia. Ako vidno, rozmanitosť môže byť skutočne pestrá.

Radosť nad pestrosťou, ktorá dosadla na Cirkev, neskrýva ani nemecký portál Katholisch.de. Ten prináša nadšený článok o bývalom (?) kňazovi, ktorý sa stal pastoračným asistentom:

https://katholisch.de/artikel/60370-wenn-die-liebe-staerker-ist-erst-pfarrer-dann-pastoralreferent

Už názov článku – „Keď je láska silnejšia“, je dôkazom toho, že niektorí katolíci majú problém rozlíšiť lásku kresťanskú – caritas, o ktorej hovoril Ježiš Kristus a apoštoli, od lásky telesnej – eros, keďže oslavujú pošliapanie vyššej, kresťanskej lásky a triumf telesnej lásky nad ňou, ako dôkaz toho, že láska zvíťazila!

Vyskočený kňaz Karl-Martin Steinhauser, ktorý sa na fotografii v článku objíma pred obetným stolom (!) spolu s manželkou a synom, za asistencie a potlesku (!!!) svojho bývalého (?) kolegu – kňaza, pod sochou Panny Márie Sedembolestnej (!), sa netají svojím triumfalizmom a do celého sveta hlása: „Naša láska zvíťazila.“

Tým sme sa dostali od údajného cirkevného barokového „triumfalizmu“, proti ktorému bojovali a ďalej neochvejne bojujú cirkevní progresívci, k triumfalizmu pastoračnej arogancie vyskočených kňazov. Úžasné „nové Turíce“…

Avšak nielen láska zvíťazila, ale aj odbornosť a profesionalita, ktorú nám neustále odporúčajú poslúchať naši politici aj pastieri. Pozor na dezinformátorov a konšpirátorov! Veď kto už by mal v novej, synodálnej Cirkvi poriadne vyškoliť veriacich v morálke a viere, ak nie práve vyskočený kňaz, ktorý porušil večné sľuby? S takýmto pastierom sa zbavia veriaci určite všetkých rigidných prežitkov a zbytočných škrupúľ, ktoré dusia ich citový a osobnostný rozvoj i rozlet.

A preto nám Katholisch.de oznamuje, že sa bývalý kňaz Steinhauser stáva novým pastoračným asistentom vo farnosti Riedlingen pri Biberachu. Fotografia bola urobená, ako píše portál, pri príležitosti jeho „uvedenia do cirkevnej služby“. Zrejme pozabudli, že už bol raz do cirkevnej služby uvedený. A to napriek tomu, že o tom o pár riadkov nižšie takto pekne píšu:

„Vyštudoval teológiu a filozofiu na saleziánskom kolégiu dona Bosca v Benediktbeuerne a rozhodol sa stať kňazom. Za kňaza bol vysvätený v roku 2003. Bola to veľká slávnosť, spomína Steinhauser. Boli tam aj jeho rodičia. Vedome prijal celibát, t. j. povinnosť viesť celibátny život ako kňaz, uvádza Steinhauser. V tom čase mal 36 rokov. Po diakonáte v Schrambergu a štyroch rokoch ako vikár v Rechberghausene a Schwenningene prevzal pastoráciu v St. John’s v Dürmentingene pri Riedlingene a presťahoval sa na faru. Pracoval tam tri roky. „Svoju prácu som mal veľmi rád,“ hovorí bývalý farár.“

V saleziánskej reholi je vôbec v poslednom čase (aj na Slovensku) veľa podobne osvietených a pokrokových duší. Kňazi si tam pletú večnosť s dočasnosťou a mládežníci pastoráciu s politikou:

https://christianitas.sk/bratstvo-vyskocenych-knazov-alebo-aky-je-skryty-vplyv-byvalych-knazov-na-cirkev-a-spolocensku-atmosferu/

https://christianitas.sk/domka-zdruzenie-salezianskej-mladeze-sa-zucastnilo-na-protivladnej-demonstracii-uz-neprekaza-miesanie-sa-nabozenstva-do-politiky-a-co-antiliberalne-nazory-dona-bosca/

Celý príbeh kňaza Steinhausera má však navyše politicko-korektnú pridanú hodnotu: jeho manželka pochádza z Egypta a je koptka. Skrátka sa do nej zamiloval a Katholisch.de to komentuje s príslovečnou nevinnosťou pokrokového infantilizmu:

„Čoskoro si však uvedomil, že celibát už u neho ako kňaza nie je životaschopný.“

Preto oznámil svoj citový a mentálny posun nadriadeným. Ich reakcia, opísaná portálom Katholisch.de, môže poslúžiť ako dadaistická koláž cirkevného rozkladu:

„Reagovali s porozumením a zaľúbenému kňazovi odporučili, aby si najskôr urobil čas na rozmyslenie… S vtedajším riaditeľom zariadenia Wunibaldom Müllerom viedol povzbudzujúce a objasňujúce diskusie… Zbor veľmi ľutoval, že ho stratil ako pastiera, ale neobviňoval ani jeho, ani jeho manželku… V diskusiách s manažérmi ľudských zdrojov svojej diecézy Rottenburg-Stuttgart bol Steinhauser povzbudený, aby pokračoval vo svojej ceste…“

Avšak ouvej, ouvej, diecéza spočiatku nechcela napriek všetkej láske a tolerancii posielať ďalej na účet vyskočeného pána farára peniaze. Tak to teda nie! Ako k tomu prídu vyskočení kňazi, žeby mali ísť pracovať do nejakej automobilky:

„Predtým som všetko (?) odovzdal cirkvi, ale potom som bol vonku a musel som vymyslieť, ako vyžiť a nájsť si prácu. Diecéza by mala v takýchto prípadoch prevziať väčšiu zodpovednosť alebo aspoň ponúknuť tým, ktorých sa to týka, perspektívu.“

– Správne, o zradcu sa treba ešte riadne postarať. Ako by k tomu vyskočení kňazi prišli, aby za víťazstvo lásky nedostali ešte aj odmenu. Lež stalo sa, a tak sa musel bývalý pán farár znovu ťažko „prepracovať nahor“. Pokiaľ si však myslíte, že išiel pracovať do nejakej firmy, tak ste na omyle. Napriek svojmu úteku z povolania išiel pracovať ako – učiteľ náboženskej výchovy. Trinásť rokov školil mladých katolíckych študentov. Kto by sa potom čudoval, že nemecká cirkev vyzerá tak ako vyzerá. Stále však cítil, že mu niečo chýba:

„Chcel som sa vrátiť k pastorácii, stále som bol zapálený pre Cirkev a vieru. … A potom mi dal biskup zelenú.“

Ďalší text z Katholisch.de je už post-dadaistický:

„Preto sa Karl-Martin Steinhauser mohol uchádzať o miesto farára vo farskej pastorácii diecézy a napokon bol v roku 2024 vymenovaný za pastoračného asistenta. Ako bývalý farár už nemusel absolvovať trojročné školenie, ktoré si to vyžadovalo. … A kňaz Walter Stegmann je jeho šéf. „Bol to náš svadobný kňaz a pokrstil aj nášho syna,“ hovorí šťastne Steinhauser. Stále je vďačný kňazovi Stegmannovi za to, že ho povzbudil, aby opäť pracoval ako pastier. … Od svojho vymenovania za pastoračného asistenta opäť asistoval pri bohoslužbách a vybavoval pohreby. Naďalej tiež vyučuje náboženskú výchovu. „Ako predtým,“ raduje sa teológ. A predsa je to iné, pretože jeho liturgická služba je ako u laika obmedzená.“

Ale on chce aj tak slúžiť omšu:

„Jedného dňa by predsa len rád opäť slávil omšu a vyriekol konsekračné slová, priznáva. To mu však nie je dovolené, aj keď kňazská vysviacka, ktorú prijal, zostáva v platnosti a sviatosti by mohol ďalej platne vysluhovať. … Bývalý kňaz a súčasný pastoračný asistent si je istý, že v Cirkvi robí priekopnícku prácu a môže byť zdrojom nádeje pre ostatných. … 57-ročný muž sa stále pravidelne stretáva so svojimi bývalými vysvätenými kolegami zo seminára. Niektorí z nich hovoria, že by bolo dobré, keby sa kňazi jedného dňa mohli oženiť, pretože už existujú výnimky pre konvertovaných kňazov, ktorí majú vlastné rodiny. Niektorí z jeho kolegov kňazov si želajú, aby bol povinný celibát zrušený. Alebo, aby ženatí kňazi boli rehabilitovaní a privedení späť do pastoračnej služby. Rovnako, ako to bolo s Karlom-Martinom Steinhauserom.“

Vyčkajte len diskriminovaní, trpezlivosť „priekopníci“. Ako hovoril už súdruh Nejedlý: „Všetko bude, aj maslo bude, aj chleba bude…“

BM

Zdroj: Katholisch.de, sprievodný ilustračný obrazový materiál, zdroj – Collection Get Archive, Picryl, Stock Vault

PDF (formát pre tlač)