Ako vznikla pieseň „Tichá noc“

Matej Gavlák
18. decembra 2024   História Spoločnosť

Vianočná pieseň „Tichá noc“ patrí medzi vôbec najkrajšie skladby. Poznáte však jej príbeh?

Stvorená z bolesti

Kto by sa netešil na tú chvíľu, keď sa na konci polnočnej svätej omše rozozvučí nadránom organ a ľud začne jednohlasne spievať čarovné tóny piesne „Tichá noc“. Málo je známe, že táto pieseň – tak ako mnohé iné skvostné umelecké diela – vznikla z bolesti a utrpenia autora. Jej nádhera tkvie v tom, že kňaz, ktorý ju napísal, do nej premietol nielen tragédie tých dní, ale aj nádej v to, že malý Ježiško všetko zlo a nešťastia nakoniec porazí a zaženie.

Text piesne napísal v roku 1816 katolícky kňaz z horskej dedinky Oberndorf pri Salzburgu, otec Joseph Mohr. Ako je známe, rok predtým skončili viac ako desať rokov trvajúce napoleonské vojny. Hoci bol sám francúzsky diktátor prevezený na ostrov Sv. Heleny, Európa bola úplne zdevastovaná a to fyzicky, duševne i finančne. Ľudí stále trápil hlad, neúroda, nedostatok peňazí. Desivé spomienky na najstrašnejšiu vojnu v dovtedajších dejinách boli stále veľmi živé. Všetko toto na svojej koži zažíval aj otec Mohr.

Rakúska ríša, ktorej súčasťou bolo v tom čase aj územie Slovenska, patrila k najvytrvalejším Napoleonovým nepriateľom, za čo strašne trpela. A hoci ju postihlo niekoľko ťažkých porážok, najťažšia bola tá pri Slavkove pri Brne, nakoniec bola jednou z vedúcich mocností protinapoleonskej koalície a v bitke národov pri Lipsku mala dokonca hlavné slovo. Rakúsko samotné však zostalo zdevastované.

A práve v tejto atmosfére utrpenia, ale tiež nádeje vznikol text piesne pod originálnym názvom „Stille Nacht! Heilige Nacht!“ Noc ticha, kedy sa narodil Pán, ktorá je ústrednou témou skladby, akoby skutočne bola opakom vojnového lomozu spred pár mesiacov. Otec Mohr však text nezhudobnil hneď – odložil ho do šuplíka a možno naň aj pozabudol.

Štedrý večer 1818

O dva roky neskôr v miestnom kostolíku sv. Mikuláša zistili, že ich organ je poškodený a nebude sa dať opraviť až kým sa neroztopí sneh. Hrozba polnočnej svätej omše bez kolied zmobilizovala otca Mohra, ktorý s organistom Franzom Xaverom Gruberom vymysleli náhradný program: kňaz dal organistovi svoj dva roky odložený text a ten ho zhudobnil. Namiesto organa sa rozhodli pieseň zahrať na gitare, ktorú Gruber ovládal. Keďže však gitara nebola Cirkvou schváleným hudobným nástrojom, rozhodli sa, že pieseň zahrajú a zaspievajú až na konci omše, v podstate po jej skončení.

Veriaci ľud dedinky Oberndorf, ktorý tvorili prevažne jednoduchí robotníci a ich rodiny, čakalo na Štedrý večer roku 1818 skutočne veľké prekvapenie: nová lahodne znejúca pieseň zložená, zahratá a zaspievaná ich farárom otcom Mohrom (ktorý mal údajne dobrý hudobný sluch aj hlas) a organistom Gruberom. Melódia novej piesne pripomínala uspávanku, rovnako ako slová opisujúce pokojne spiaceho Ježiška. A tak návštevníci kostola v ten večer po prvýkrát počuli jemné tóny vianočnej koledy „Tichá noc, svätá noc“. Netušili, aký úspech bude mať táto pieseň v nasledujúcich dvoch storočiach.

Až v New Yorku!

História „Tichej noci“ by sa azda skončila v onom roku 1818, avšak keď do zapadnutej dedinky dorazil opravár organov menom Karl Mauracher, ihneď ho zaujali zvesti o nádhernej skladbe, ktorá v kostolíku po polnočnej svätej omši zaznela.

Lenže Karl Mauracher nebol len tak hocikto – bol to prominentný opravár organov, ktorý mal dobré kontakty aj na, ako sa hovorí, „vyšších miestach“. Bol to on, kto priniesol pieseň do Tirolska a hlavne do svojho rodného mestečka, ktoré bolo známe svojím slávnym orchestrom. A tamojší znalci ihneď pochopili, akýže to poklad v rukách vlastne držia.

Koledu do svojich repertoárov zaradili slávne horalské spevácke rodiny tých čias ako boli Strasserovci a Rainerovci, ktoré chodievali nielen po rakúskych slávnostiach, ale dostali sa aj do zahraničia. Za necelých 30 rokov sa už „Tichá noc“ každoročne hrávala v berlínskej kráľovskej opere Königliche Hofkapelle a v roku 1839 ju Rainerovci po prvýkrát zaspievali aj na Wall Street v New Yorku. Tak sa skromná pieseň z malej snehom zapadnutej rakúskej dedinky dostala až za more.

„Tichá noc“ sa dostala do celého sveta doslova zázračným spôsobom: nemecky hovoriaci mnísi ju rozširovali „od Tibetu po Aljašku a prekladali ju do miestnych jazykov“, ako píše novinárka Tracy Walshová vo svojom článku Skromný pôvod piesne „Tichá noc“. V polovici 19. storočia sa koleda dostala až ku subantarktickému národu Inuitov a taktiež bola preložená do ich jazyka. Dnes sa „Tichá noc“ spieva v 300 jazykoch po celom svete. Spieva sa v kostoloch na konci polnočnej omše tak ako aj po prvýkrát v roku 1818, ako aj na rôznych vianočných akciách a podujatiach.

Kolede sa dostalo dokonca aj zvláštneho ochranného statusu od organizácie UNESCO, ako kultúrneho dedičstva ľudstva.

Spája kultúry i generácie

Avšak najpamätnejšia chvíľa piesne prišla zrejme počas I. svetovej vojny. Vtedy, na Štedrý deň roka 1914, začali koledu spievať vojaci v zákopoch tak hlasno, že ich začuli až nepriateľskí vojaci v zákopoch naproti. Mladí nemeckí i britskí chlapci opatrne vyšli zo svojich zákopov práve za spevu „Tichej noci“ a niekoľko hodín sa spoločne zabávali, fotili, vymieňali si predmety, ba na snehu si zahrali spoločne aj futbal. Ich spoločný vianočný večer prerušili až ich velitelia, ktorí ich nahnali späť do zákopov. Vianoce roku 1914 sa však stali legendárnymi a o celej udalosti bol aj nakrútený film. Na počiatku všetkého pritom bola „Tichá noc“.

Text piesne „Tichá noc“ vždy niesol dôležité posolstvo pre slávenie Štedrého večera v kostoloch na celom svete. Ale ľúbezná melódia a pokojný text piesne nám pripomína aj univerzálny zmysel pre milosť, spájajúci ľudí naprieč kultúrami.

„Základné posolstvo piesne o pokoji aj uprostred utrpenia spája kultúry a generácie. Veľké piesne to dokážu. Hovoria o nádeji v ťažkých časoch a o kráse, ktorá vzniká z bolesti; ponúkajú útechu; sú vo svojej podstate ľudské a nekonečne prispôsobivé,“ zakončuje Tracy Walshová svoj článok.

Príbeh je tiež veľmi pekne zobrazený v tejto vianočnej reklame:

PDF (formát pre tlač)