Liberálny časopis o končiacej Františkovej ére v Cirkvi: „Konzervatívci sú už pred bránami!“

24. mája 2024   Krátke správy

Mimoriadne zaujímavý pohľad na už viac ako 10-ročný pontifikát pápeža Františka priniesol tento týždeň britský ľavicovo-liberálny časopis New Statesman. Autorka článku sa obáva, že Františkove liberálne reformy boli „postavené na piesku“ a že „konzervatívci sú už pred bránami“, aby ich čochvíľa zvrátili.

„Keď sa pápež František v roku 2013 prvýkrát objavil na balkóne svätopeterskej baziliky, bolo to symbolické víťazstvo pre liberálne krídlo Cirkvi, ktorá sa nachádzala pod silným tlakom. Novozvolený Svätý Otec mal Cirkev vytiahnuť zo škandálov, ktoré po sebe zanechal Benedikt XVI., a vtiahnuť pápežstvo do 21. storočia,“ začína Finn McRedmondová svoj článok „Mýtus o liberálnom katolicizme“.

A vskutku, prvé „reformy“ uvítala s nadšením: nový pápež podľa nej „odsúdil kriminalizáciu homosexuality“, „navrhol, že odpustenie by malo byť garantované aj ženám, ktoré boli na potrate,“ a dokonca vyhlásil, že „áno, aj ateisti môžu ísť do neba“.

Tento „veľký katolícky reformátor“ podľa McRedmondovej pomohol znova naštartovať „progresívny pochod“, ktorý bol v ťažkej defenzíve po „ústupe spôsobenom zvolením Donalda Trumpa a referendom o Brexite“. Okrem týchto „zakopnutí“ však dekáda po roku 2010 išla, ako mala: boli uzákonené manželstvá homosexuálov, potraty v Írsku, hnutie MeToo sa postavilo „mizogýnom“, hnutie Black Lives Matter sa postaralo o „rasové zúčtovanie“. Bola to doba, „keď aj pápež bol woke,“ uvádza neuveriteľne McRedmondová. Avšak doba sa mení a vláda pápeža Františka sa pomaly chýli k svojmu konci. „Čo to však znamená pre osud takzvaných liberálnych katolíkov?“ desí sa McRedmondová. A svoju myšlienku rozvádza ďalej:

„Povstáva konzervatívne uchvátenie (Cirkvi). Spolu s ním sa zmiernili obavy prudkých tradicionalistov, že príde niekto ešte radikálnejší. Možno František a jeho spojenci zistia, že namiesto na skale, postavili svoju revolúciu na piesku.“

New Statesman ďalej svojim čitateľom vysvetľuje, že tradicionalisti – „spolu s kardinálom Raymondom Burkom ako ich duchovným vodcom“ – sa obávajú toho, že súčasný pápež „podkopáva doktrínu“, „nerešpektuje prísne pravidlá viery“, či „neúnavne sleduje politickú agendu, ktorú vydáva za božskú“. Spomína však tiež Františkovu „obranu“ v nedávnom programe 60 minutes, že jeho „konzervatívni kritici“ majú „samovražedný postoj“ a že sa uzatvárajú do „dogmatickej škatuľky“. Podľa autorky to vyzerá tak, že Cirkev akoby kopírovala okolitý svet: „Po dekáde nadvlády woke krídla prichádza neodvratný konzervatívny protiútok.“

McRedmondová tiež správne pripomína, že kým okolitému svetu sa František javí ako „milý liberál“, ktorý sa napríklad modlí za pokoj vo svete, niektorí ľudia, ktorí vidia aj za zatvorené dvere Vatikánu, ako napríklad bývalý šéfredaktor časopisu Catholic Herald Damian Thompson, ho označujú za „autokrata, ktorý si vynucuje moc“ a ktorý je „motivovaný viac zášťou ako teológiou“. McRedmondová trefne (až vtipne) pokračuje:

„Pre okolitý svet však zostáva ťažko kritizovateľný: František je pápežom pre čitateľov (liberálneho) Guardianu, ktorí považujú mravy zavedené v roku 2010 za svoje evanjelium. Ale napriek tomu, že vymenil pápežskú noblesu za skromnú sutanu, s narastajúcou konzervatívnou dynamikou sa zdá, že teraz pápež nemá šaty vôbec žiadne.“

Článok ďalej ozrejmuje, že liberálne krídlo svoje „reformy“ predáva zvyšku veriacich ako „mechanizmus prežitia pre Cirkev v úpadku“, ktorej povesť je tak silne pošramotená škandálmi, „že sa z nich pravdepodobne už nikdy nezotaví“. „ Ak je toto cieľom, výsledok je bezútešný: za Františka sa do Cirkvi nevrátili žiadni odpadlíci,“ dočítame sa (opäť trefne) ďalej.

Finn McRedmondová však skúma aj argumentáciu protistrany. Všíma si varovania kardinála Burka, podľa ktorého „pápež nemá moc meniť učenie, či doktrínu“ Cirkvi. Autorka s tým – prekvapivo – súhlasí:

„Vskutku, František si uvedomil, že nemôže vyprať katolicizmus od jeho zdedeného konzervativizmu bez toho, aby úplne nenarušil jeho podstatu. Jeho pontifikát ukázal, že liberálny katolicizmus je teologicky nekonzistentným postojom. A popularita Františka medzi progresívnym krídlom toho zmôže len veľmi málo.“

Autorka svoj (inak veľmi podnetný) článok zakončuje myšlienkou, že kým sa liberálne krídlo Cirkvi pokúša vtlačiť do „liberálneho patvaru“ aj to, čo má konzervatívnu povahu, vôbec neregistruje, že „konzervatívci sú už pred bránami“.

MG

Zdroj: New Statesman, titul ý ilustračný obrázok, zdroj – fb Latin Mass Society

PDF (formát pre tlač)