Úchylným progresívcom v talianskom Miláne prekáža už aj socha dojčiacej matky! Nezodpovedá vraj hodnotám všetkých občanov!!!
16. apríla 2024
Krátke správy
Pokrok úspešne napreduje – po európskych mestách sa radostne natriasajú LGBT pochody, deťom číta rozprávky v škôlke teta transsexuál, v parku kočíkujú dvaja oteckovia adoptovaného surogátneho bumbrlíčka a všetko je dovolené, všetko má svoju hodnotu na pluralitnom trhu postojov v liberálnej demokracii. Avšak, skutočne všetko?
Všetko – okrem prirodzenosti. Je to logické. Diablovi prekáža práve tá, Bohom stvorená ľudská prirodzenosť, ktorú na seba vzal aj Boží Syn, ktorej nositeľkou je aj Jeho Matka, prirodzenosť, ktorá diabla ponižuje. Ergo, všetko čo prirodzenosti odporuje bude diabol podporovať a naopak, všetko čo ju potvrdzuje a dokladá, sa pokúsi sabotovať a zničiť.
Najnovšia ukážka tejto čiernej diery v pestrej pluralitnej spoločnosti sa dá pozorovať v talianskom Miláne. Dcéra tamojšej významnej umelkyne Very Omodeovej (tá umrela nedávno v požehnanom veku 100 rokov), sa rozhodla venovať rodnému mestu sochu vytvorenú jej mamou. Socha predstavuje ženu dojčiacu svoje dieťa. Jej oficiálny názov znie: Z mlieka našich matiek žijeme. Téma materstva bola v tvorbe Very Omodeovej jednou z dominantných, vzhľadom na to, že v mladosti ju lekári utvrdzovali v tom, že nebude môcť mať deti (čo sa nakoniec v praxi nepotvrdilo) a tak svoju bolesť, ako aj neskoršiu radosť transformovala do mnohých zo svojich artefaktov.
Členovia Technickej komisie magistrátu však dar odmietli. Socha podľa nich nie je kompatibilná s hodnotami všetkých občanov:
„Socha síce predstavuje úctyhodné hodnoty, ale tie nie sú všeobecne zdieľané všetkými občanmi. Preto nesúhlasíme s jej inštaláciou vo verejnom priestore.“
Komu by mohla socha prekážať? Posúďte sami – nie je v Taliansku dosť homo-otecko-mamičiek, ktoré nemôžu kojiť svoje adoptívne dieťa, ale cítia sa byť matkami? Alebo klimatických aktivistov, ktorí usilujú o zníženie stavu populácie, odmietajú mať potomkov a prekáža im symbolika plodnosti a materstva? Alebo feministiek, ktoré považujú materstvo a starosť o rodinu za spermofašisticko-falokratický a patricharchálno-stredoveký vynález?
Týchto a ešte zaiste mnoho ďalších minorít, ktoré už však dokopy asi začínajú tvoriť majoritu, by mohla táto socha urážať a ponižovať. Byť normálnym a prirodzeným je v sladkej demokracii na obtiaž a vyvoláva to pohoršenie!
Historik umenia, spisovateľ a poslanec parlamentu Vittorio Sgarbi s komisiou nesúhlasí a jasne vo svojom komentári k najnovšiemu škandálu so sochou rozpoznal odkiaľ vietor vanie:
„Stanovisko komisie je nejasné a snaží sa zohľadňovať témy LGBTQ+, ktoré nemajú nič spoločné s umením. Téma materstva je univerzálna a v každom prípade ikonografia dojčiacej matky je prierezová v celých dejinách umenia, stačí si spomenúť na Madonu s dieťaťom.“
Tak neviem, či Sgarbi nakoniec úplne pochopil s kým má do činenia, keď ako argument pre inštaláciu sochy uviedol archetyp Madony s dieťaťom. To je pre neomarxistických liberálov presne ten vzor, ktorý im prekáža. A uviedol to práve vtedy, keď tiež nechápajúca dcéra zosnulej sochárky Serena Omodeo-Saleová, v údive naivne vytiahla práve tému náboženskej neutrality danej sochy, neuvedomujúc si zrejme, že diapazón politicky nekorektných tém sa nám značne rozšíril:
„Aké sú na soche posolstvá a hodnoty, ktoré nemožno zdieľať, keď je úplne bez náboženských odkazov?“
V každom prípade sa rozhodla, že už žiadnu sochu mestu nevenuje. Sgabri chce tiež ešte pomôcť a argumentuje:
„Všetci pochádzame z matky a myšlienka, že túto hodnotu treba odmietnuť, je len prejavom necitlivosti zo strany tých, čo rozhodujú v Miláne o tejto otázke.“
Ale súdruh sa mýli! Veď to, že má niekto maternicu ešte neznamená, že je to žena! Môže to byť otec. A naopak. Navyše, ako k tomu prídu súdružky, ktoré majú prsia a cítia sa ako muži, že im mestská rada pchá pod nos zvrátenú sochu rovnakého muža, ako sú ony a pritom dojčiaceho?
Celú ťahanicu na milánskom magistráte najlepšie zhodnotil poľský novinár Piotr Kowalczuk v týždenníku Do Rzeczy:
„Ukázalo sa, že komisia je banda štyroch ideologických idiotov… Ostáva len dúfať, že táto pandémia progresívneho kreténizmu, ktorá nakazila milánsku komisiu, nespôsobí trvalé zmeny na mozgu. Ľavicový starosta Milána Beppe Sala oznámil, že prípad sa bude prehodnocovať. A keďže debilizmus je veľmi nákazlivý a nerešpektuje hranice, nebolo by možno lepšie postaviť stráže aj pred Wyspiańskeho obraz v Národnom múzeu v Krakove?“
A práve tak pred obrazy a sochy s podobnou tematikou v Slovenskej národnej galérii. Nech žije progresívny európsky raj! Nech žije celosvetový slniečkársky kreténizmus bez hraníc!
BM
Zdroj: La Nuova Bussola Quotidiana, PCH24, Do rzeczy, titulný ilustračný obrázok, zdroj – flickr.com
PODPORTE PORTÁL CHRISTIANITAS
Váš príspevok je životne dôležitý pre udržanie a ďalší rozvoj portálu.
Prosíme Vás, podporte nás sumou:
Bráňme spolu vieru, rodinu a vlasť!