Veteránka Talianskej komunistickej strany: Pápež je dnes najdôležitejším súdruhom!

30. augusta 2023   Aktuality

Lucia Castellinová je veteránkou talianskej ľavice a bola členkou Talianskej komunistickej strany od roku 1947 (takže ešte pamätá aj Dona Camilla) až do roku 1969, keď konvertovala zo stalinizmu na neomarxizmus. Stále sa však hrdo označuje za komunistku. Novinárka a feministka, poslankyňa za rodnú stranu, dvadsať rokov poslankyňa Európskeho parlamentu (pôsobila ako predsedníčka Výboru pre kultúru, mládež, vzdelávanie a médiá!), redaktorka komunistického časopisu pre mládež Nuova Generazione a novín Il Manifesto a manželka Alfreda Reichlina, vedúceho činiteľa Talianskej komunistickej strany.

Aký to krásny kádrový životopis! Ktoré oko zapáleného marxistu a neomarxistu by nezvlhlo.

Teraz sa Lucia Castellinová dožíva požehnaného veku 94 rokov a poskytuje rozhovory, pri ktorých si možno neuvedomuje, aké sú odhaľujúce, alebo je to jej (aj jej katolíckym súdruhom) už jedno. V každom prípade včera v rozhovore pre nemecké noviny Tagesspiegel v článku, ktorý nesie podnetný názov Revolúcia je nevyhnutná uviedla zaujímavú informáciu:

„Pápež je dnes najdôležitejším súdruhom.“

Castellinová v rozhovore prináša okrem klasických neomarxistických legiend o skvelých migrantoch a zlých „fašistoch“, ktorí chcú, aby talianske ženy rodili viac detí, aj značnú dávku sympatií voči pápežovi Františkovi, ktorého považuje za svojho „súdruha“.

Komunistka, ktorá celý život nemohla katolícku Cirkev ani cítiť, sa odrazu rozplýva:

„Z katolicizmu pochádza toľko energie. Ak chcete pochopiť, čo sa deje v Taliansku a vo svete, musíte si prečítať katolícky denník Avvenire.“

Predtým ju však táto energia katolicizmu dosť ubíjala, minimálne od roku 1947, takže ako je to možné, že odrazu spieva také nadšené ódy na katolicizmus? Jej marxistické a neomarxistické idey sa očividne nezmenili, takže čo sa teda zmenilo?

Stačí nahliadnuť spolu s Castellinovou do novín s názvom Avvenire, ktoré vznikli v roku 1968 sťa „orgán progresívneho krídla II. vatikánskeho koncilu“, ako nás poučí Wikipédia. Ten, zdá sa, dospel vo svojej progresívnosti do štádia, v ktorom sa s ním úctyhodná matróna talianskej ľavice nemá problém stotožniť. A rovnaké myšlienkové pochody ju zrejme doviedli aj k horeuvedenému hodnoteniu pápeža Františka.

Ideové súznenie Castellinovej s vynoveným katolicizmom sa však neobmedzuje len na pápeža Františka. Jej dobrým priateľom je aj predseda Talianskej biskupskej konferencie, kardinál Matteo Zuppi, ktorý sa okrem diplomacie venuje aj obhajobe LGBT komunity a napísal úvod do knihy s názvom Cirkev a homosexualita.

Ako uviedla Castellinová pre Tagesspiegel: „S kardinálom Zuppim si často telefonujeme.“

O čom sa asi tak spolu rozprávajú? Vzhľadom na to, že súdružka Castellinová bola v roku 2015 kandidátkou na taliansku prezidentku za stranu Ľavicová ekologická sloboda, ktorej členskú základňu tvoria bývalí členovia KST, ako nás znovu poučí Wikipédia, tak sa možno spolu zamýšľajú nad klimatickou krízou a zlými reakcionármi, ktorí ju ignorujú, alebo možno nad tým, ako dostať do Talianska viac skvelých migrantov, či ako čo najlepšie skomponovať obrad požehnávania homosexuálnych párov (či je lepší belgický, nemecký alebo bolonský, kde je kardinál Zuppi arcibiskupom a kde sa už aj požehnávalo? Viď: https://christianitas.sk/za-hriech-sa-nedakuje-pohorsenie-v-dieceze-kardinala-zuppiho/)

Ešte v roku 2013 publikoval Tagesspiel s Castellinovou iný rozhovor, v ktorom na začiatku cituje dialóg medzi Castelinovou a jej vnúčikom, tak ako ho ona sama prezentovala na ľavicovom zhromaždení:

„Babka, je pravda, že si komunistka?“
„Áno, samozrejme Vito. Aj tvoj dedko je komunista.“
„Dedko? Nie babka, to nie je možné! Veď dedko je taký milý!“

K tomu my môžeme len dodať, že všetci komunisti sú „takí milí“.

Malý reakcionár však neprestáva do babičky rýpať a vypýta si od babky malé PŠM – Politické školenie mužstva:

„A čo tým dospelí myslia, keď hovoria o ľavici a pravici?“
„Pravica chce, aby všetko zostalo tak, ako to je a ľavica chce, aby sa svet zmenil, aby sa napríklad deťom, ktorým sa dobre nedarí, žilo lepšie.“

„Tak to chcem radšej pravicu,“ kontroval malý reakcionár a babička zalapala po dychu. Následne vysvetľuje publiku reakcionárske správanie svojho vnúčika:

„Rozumiete mu? Teraz sa má dobre a ak sa veci zmenia, tak skončí na zlej strane! Toto je čistý pravicový populizmus.“ (V origináli – berlusconizmus, pozn. red.)

No povedzte, čo s takýmto vnúčikom? Nie je lepšie zatelefonovať si s kardinálom Zuppim, prečítať si Avvenire alebo najnovší rozhovor s pápežom Františkom v Corriere della Sera?

BM

Zdroj: Tagesspiegel, Katholisch.de, titulný ilustračný obrázok, zdroj – wikimedia commons

PDF (formát pre tlač)