The Guardian: „Izraelskí osadníci sa snažia vymazať kresťanský charakter Svätého mesta“

4. apríla 2023   Krátke správy

Britský denník The Guardian priniesol zaujímavú reportáž z dnešného Jeruzalema, kde izraelskí osadníci skupujú kresťanskú pôdu v okolí Olivovej hory, pričom na získaných územiach sa „snažia vymazávať kresťanský charakter Svätého mesta“.

Okolie Olivovej hory je posledným územím v Jeruzaleme a okolí, ktoré doposiaľ nezasiahlo izraelské osadnícke hnutie, ktoré sa snaží robiť mesto „viac židovským“. Ide o plánovaný postup osadníkov, vlády a miestnych židovských organizácií, ktorý podľa denníka môže „zásadne zmeniť duchovný charakter Svätého mesta“, čo už začali registrovať vo Vatikáne i v Bielom dome.

O Jeruzalem sa už desaťročia preťahujú Židia s Palestíncami, pričom oba národy ho považujú za svoje hlavné mesto. Kým Židia v drvivej väčšine vyznávajú judaizmus, Palestínčania sú historicky nielen moslimovia, ale aj kresťanského vierovyznania. A kresťania v meste postupne vymierajú.

„I keď tu ročne zavítajú milióny pútnikov, dnes žije vo Svätej zemi len veľmi málo kresťanov. Pred storočím tvorili štvrtinu populácie Jeruzalema; dnes tvoria menej ako 2 %. Komunita má problém dovoliť si bývanie a bezpečnostný múr na Západnom brehu ich izoloval od ich bratov v Betleheme, hoci sú mestá od seba vzdialené len šesť míľ.“

Palestínčania – moslimovia i kresťania – hovoria, že sú pod útokom zo všetkých strán. Vláda i osadníci totiž systematicky pracujú na búraní palestínskych domov v Jeruzaleme, čím toto obyvateľstvo de facto vyháňajú z mesta. Dnes už je celý proces v natoľko pokročilom stave, že pomaly začína zasahovať aj Olivovú horu – najposvätnejšie zo svätých miest v Jeruzaleme, odkiaľ Kristus podľa Biblie vystúpil do Neba.

Židovské organizácie však pracujú aj na propagande v týchto častiach mesta. Financujú tu rozsiahle archeologické vykopávky, ktoré majú „posilniť židovské spojenie s Jeruzalemom“. Miestni patriarchovia sa už začínajú obávať, že budú čeliť obmedzeniam vstupov do kostolov na Olivovej hore a objavili sa tiež obavy, že by tohtoročná procesia na Kvetnú nedeľu mohla byť už taktiež obmedzená. S tlakom štátu a organizácií prichádza i hnev obyčajných ľudí. The Guardian uvádza:

„Útoky židovských extrémistov na kresťanských hodnostárov a sväté miesta nie sú ničím novým, ale teraz sú na vzostupe: len v priebehu roka 2023 bol vandalsky zničený cintorín a socha Ježiša, a mladí muži napadli kresťanskú reštauráciu v Starom meste.“

Otec Pierbattista Pizzaballa, rešpektovaný latinský patriarcha a de facto Vatikánsky veľvyslanec v Jeruzaleme, pre noviny uviedol, že kresťania sú dnes v Jeruzaleme braní skôr „ako hostia, namiesto toho, aby mali nejaké práva a status komunity“. „Musí byť chápané,“ uviedol ďalej otec Pizzaballa, ktorý v Jeruzaleme žije už 30 rokov, že „my nie sme žiadni hostia.“

Aj vďaka sťažnostiam kňaza a ďalších kresťanských predstaviteľov, Jeruzalemská samospráva rýchlo stiahla tieto svoje plány a uviedla, že sa bude v budúcnosti radiť s cirkvami a ďalšími zainteresovanými stranami. Avšak jej oficiálna webová stránka už informuje, že program nových židovských osád na kresťanskom území sa opätovne rozbehne v priebehu roka.

Kresťanom nepraje ani politická situácia v Izraeli. Dnes vládne v krajine zrejme najkonzervatívnejšia vláda v jeho dejinách – podľa Guardianu, „niekoľko členov kabinetu sú extrémistickí osadníci, ktorí dali jasne najavo, že majú v úmysle spochybniť citlivý status quo Svätého mesta“.

Zostane Kristovo mesto bez Kristových nasledovníkov? Jeruzalem bol vždy katolíkom drahý a ešte v 15. a 16. storočí snívali o jeho oslobodení spod moslimskej nadvlády a opätovnom pokresťančení. Ani nám by osud kresťanov a kresťanstva vo Svätom meste nemal byť ľahostajný.

MG

Zdroj: The Guardian, ilustračný obrázok, zdroj – middleeastmonitor.com / Saeed Qaq/Apaimages

PDF (formát pre tlač)