Čo hovoria mystici o prijímaní Eucharistie? Pán Ježiš dával posvätený chlieb apoštolom priamo do úst

Anna Kulanová
16. februára 2023   Cirkev Spoločnosť   Fatima TV

Videla som video, kde nekonsekrované hostie kládli na čiernu rukavicu. Na rukavici zostávali malé nepatrné čiastočky. Práve preto bola v minulosti zaužívaná paténa. V inštrukcii Jána Pavla II. Redemptionis sacramentum sa v čl. 93 uvádza: „Pri prijímaní veriacich treba držať paténu, aby sa vyhlo nebezpečenstvu, že svätá hostia alebo nejaký jej úlomok padne na zem.“ Pápež svätý Ján Pavol II. v tejto encyklike o Eucharistii v čl. 61 učí: „Eucharistické tajomstvo nepripúšťa redukcie a manipulácie. … Nehrozí, žeby sme v starostlivosti o toto tajomstvo preháňali, lebo „v tejto sviatosti je zahrnuté celé tajomstvo našej spásy“.“

Kam zmizli patény?

V minulosti sme starostlivo používali paténu. Zdôvodňovali sme to tým, že Ježiš je prítomný aj v omrvinkách. Ale – vtedy to bol Ježiš, teraz to už nie je Ježiš? Čo sa stalo, že zrazu nepotrebujeme zbierať do kalicha čiastočky zachytené na paténe počas rozdávania sv. prijímania? To, že sa paténa prestala používať, je neklamným dôkazom, že čiastočky Eucharistie sa podceňujú – padajú na zem a po Ježišovi, ak veríme, že je v každej prítomný, sa šliape.

Nepodstatné omrvinky?

Akékoľvek podcenenie Ježiša – hoci v maličkosti, hoci v omrvinkách – je naším zrádzaním Vykupiteľa. To, že sa nepoužíva paténa, sa nedá nijako inak nazvať, než opovážlivým a neúctivým zaobchádzaním voči Ježišovi v čiastočkách Eucharistie, a to bol vždy hriech. A dnes nie malý, lebo ide o úradné a systematicky zavedené neúctivé zaobchádzanie s Kristom v eucharistických omrvinkách, a to: vedome, dobrovoľne a vo veľkej veci. To sú ako vieme „atribúty“ ťažkého hriechu. Z toho vyplýva, že samotným podávaním Eucharistie na ruku sa potenciálne ťažko hreší, lebo pri týchto eucharistických omrvinkách sa vopred pripúšťa možnosť, že Ježiš môže byť vydaný napospas svojvôli ľudí v omrvinkách na ich prstoch a dlaniach.

Čo si to dovoľujem?

Možno si naši pastieri a otcovia povedia: Ako to, že táto maličká, bez teologického vzdelania, nás takto poúča? Nie je to opovážlivé? Čo na to povedať? Na um prichádza len úprimné: Nie je opovážlivejšie správanie kléru, ktorý v tejto praxi pokračuje a že aj maličkí vidia jeho pochybenie? To nie je z mojej strany neposlušnosť, lebo v Cirkvi nemáme diktatúru ale hierarchiu s právom upozorňovať na chyby protiviace sa tradícii, aby sa odstránili. Biskup Schneider hovorí: Musíme zastaviť podávanie na ruku. A kňaz má právo ho odmietnuť z obavy o zneuctenie. Tým je aj šliapanie po Kristovi, lebo nepatrné čiastočky sa zachytávajú na prstoch ľudí manipulujúcich s Eucharistiou a padajú na zem. Aj sám Benedikt XVI. podával na ruku, no potom, čo sa s ním biskup Schneider zhováral, už vždy podával po kľačiačky a do úst.

Nebezpečenstvo prijímania do rúk

Je známa skutočnosť, že od zavedenia podávania Eucharistie do rúk enormne narástol počet spadnutých Hostií na zem, ako aj drobných omrviniek Eucharistie. Niekto povie, že je to jedno, lebo je rovnako dôstojné prijať tak či onak – na ruku alebo na jazyk – a že sa tak prijímalo už v kresťanskom staroveku. Správy o takomto prijímaní sú však veľmi kusé, mohlo ísť o ústupok miestnym zvykom, či zľahostajneniu kvôli pokoju (ako aj dnes) a sú spomínané v textoch, ktoré nabádajú k väčšej úcte k Eucharistii, čiže je skôr predpoklad, že neslúžili ako opis ideálu, ale ako opis tvrdej reality. Navyše, aj bl. Katarína Emmerichová, ako aj ctih. Tereza Neumanová, dve veľké mystičky, ktorým bolo umožnené vidieť Poslednú večeru, vyhlásili: „Pri poslednej večeri Pán Ježiš podával posvätený chlieb apoštolom priamo do úst.“

Na spôsobe záleží

Môže sa azda Bohu rovnako páčiť taký spôsob, pri ktorom eucharistické omrvinky zostávajú roztrúsené po zemi, a zlomyseľní ľudia sa ľahšie dostanú ku krádeži Sviatosti oltárnej? „Skúmajte, čo sa páči Pánovi!“ (Ef 5,10). Kto to skúmal? Mnohým ľuďom sa môže páčiť prijímať na ruku. Ale či sa to Bohu môže rovnako páčiť a môže mu to byť azda jedno, ako sa Eucharistia podáva, keď od čias zavedenia sv. prijímania na ruku kňazi alebo kostolníci nachádzajú pošliapané hostie v kostole pod lavicami? To v žiadnom prípade nemôže byť ani Bohu, ani nám jedno. Prijímaním na ruku sa tiež udržiava možnosť ľahkého ukradnutia Hostií, a teda hrozba zhanobenia Pánovho Tela.

„Syna človeka už vydávajú do rúk hriešnikov… Pozrite, môj zradca sa priblížil.“ (Mt 26,45–46)

„Preto má väčší hriech ten, čo ma vydal tebe.“ (Jn 19,11)

V porovnaní s prijímaním na jazyk sa zlodeji hostií oveľa ľahšie skryjú medzi mnohých prijímateľov na ruku, aby bez problémov odniesli „suchú“ Sviatosť. A zaiste to bude pre nich technicky aj duchovne vysoko problematické, ba až nemožné, ak by sa mali zaradiť medzi tých, čo si v pokore pred Bohom vo Sviatosti kľakajú a s úctou prijímajú Ježiša na kolenách a na jazyk. Táto prax je potvrdená medzi satanistami celej Európy, najmä v Taliansku.

Povzbudenie kňazom

Inštrukcia Redemptionis sacramentum v čl. 92 uvádza: „… Ak by hrozilo nebezpečenstvo znesvätenia, sväté prijímanie sa veriacim na ruku nemá podávať.“ Toto je pozoruhodná varovná poznámka. Čiže – v protiklade k tradičnému podávaniu do úst – pri podávaní do rúk tu vždy vzniká nebezpečenstvo znesvätenia. A presne toto je dôležité pre kňazov.

Kardinál Sarah v predhovore knihy F. Bortoliho napísal: „Prečo trváme na tom, aby sme dostávali prijímanie postojačky a do ruky? Prečo tento postoj nedostatku podriadenosti voči Božím znameniam? Nech sa žiaden kňaz neopováži vložiť svoju autoritu do tejto záležitosti tak, žeby odmietol alebo zle zaobchádzal s tými, ktorí si želajú dostávať sv. prijímanie pokľačiačky a na jazyk.“

Bližšie o tejto problematike sa dozviete v rozhovore s vdp. Štefanom Mordelom, ktorého odpovede si budete môcť vypočuť už v najbližšom čase na našom kanáli Fatima TV.

Autorka pri písaní článku čerpala aj zo stránky www.nakolenach.sk

PDF (formát pre tlač)