Svätý Servul, žobrák a vyznávač

22. decembra 2024   Cirkev

Pápež sv. Gregor Veľký rozpráva ako očitý svedok v jednej svojej homílii o žobrákovi menom Servulus (Servul), ktorý žil toho času v Ríme, takto:

«Dobrá zem prináša skrze mnohú trpezlivosť bohaté ovocie. A skutky naše nie sú dobré, keď odovzdane neznášame chyby blížneho. Čím väčšie sú pokroky, ktoré niekto učinil, tým väčšie príkrosti nachádza v živote, ktoré treba mu trpieť, lebo čím viac vzďaľujeme od sveta, tým viac vzrastá i nenávisť sveta proti nám. Preto stáva sa, že najviac z tých ľudí, ktorých vidíme činiť dobré, namáhajú sa pod ťarchou utrpenia; lebo veď oni vzďaľujú sa od žiadostí pozemských, a predsa bývajú trýznení tvrdými bičmi.

Ale oni prinášajú podľa slov Pánových hojné ovocie vo všetkej trpezlivosti, a keď znášajú utrpenie, dosahujú skrze utrpenie svätý pokoj a následkom toho bohaté uspokojenie. Tak tlačené býva hrozno a premenené na oduševňujúce víno. Tak dáva vytláčaná oliva šťavou svojou mastné oleje. Tak nadobudne sa raž na humne. A tak, kto chce byť oslobodený celkom od chýb svojich a víťaziť nad nimi, ten nech sa usiluje znášať v pokore bič očisťovania, aby mohol dostať sa čistejší a posvätenejší ku sudcovi, keď očistil ho oheň utrpenia.»

A sv. Gregor Veľký pokračuje v životopise sv. Servula: «Pri krytej chodbe, ktorá vedie do chrámu svätého Klementa, žil istý muž, ktorému meno bolo Servulus. Mnohí z vás ho poznali, ako tiež i ja ja som ho poznal. On bol chudobným na statky časné, ale bohatým na zásluhy. Dlhá nemoc sužovala ho, keď od narodenia až do konca života svojho, lámkou trápený líhaval. Nemohol ani stáť, ani sa posadiť na lôžku, ba ani ruku povzniesť k ústam, áno ani len obrátiť sa z jednej strany na druhú. Obsluhovali ho matka a bratia jeho. A čo dostal ako almužnu od dobrých ľudí, to rozdával rukami matkinými druhým chudobným ľuďom.»

«On nepoznal ani písmená, a predsa kúpil si Sv. písmo. A keď ho niekto navštívil, prosil, aby mu z neho niečo prečítal. Takýmto spôsobom naučil sa naspamäť celé Písmo sväté, a tak poznával vždy dôkladnejšie milosti Božie. Za bolestné trápenie ďakoval vrúcne Bohu a neprestával vo dne i v noci chválospevmi oslavovať Boha.»

«Keď sa blížil čas, že veľká a nepremožiteľná trpezlivosť jeho mala dostať odmenu, zväčšovala sa bolesť jeho zo stupňa na stupeň.»

«Teraz blížila sa smrť so svojimi predznakmi a zjavovala sa posvätenej duši jeho. O pol noci dal zobudiť cudzincov, ktorých podporoval almužnou svojou a prosil ich, aby s ním prespevovali žalmy za blahoslavený odchod z tohto sveta. I spieval s nimi, hoci už zomieral. Naraz prestal, načúval a potom zvolal s veľkým namáhaním: «Ticho, ticho! Či nepočujete chválospevy nebeské?» A keď tak hlasno zvestoval chválu Božiu, počula čistá, všetkých pút zemských pozbavená duša jeho plesanie nebeské nadzemskej rozkoše Božej, a pohrúžený do tohto spevu nebeského, ktorý vnímal vnútorným zmyslom, vypustil dušu svoju.»

«Odrazu naplnila sa izba takou ľúbeznou vôňou, že tu prítomní občerstvili sa neobyčajným spôsobom a naplnení boli potešujúcou nádejou, že odletivšia duša vošla do blaholavenstva. Medzi prítomnými bol jeden z našich bratov, ktorý ešte dnes žije, a ktorý nie inak, než s radostnými slzami dosvedčuje, že tá ľúbezná vôňa tak dlho občerstvovala ich, dokiaľ mŕtvola pochovaná nebola.» To stalo sa ku koncu 6. storočia.

A sv. Gregor Veľký dokončuje tento životopis sv. Servula takto: „Pohliadnite, akou krásnou smrťou zišiel Servulus z tohto sveta, ktorý tu na zemi znášal bič skúšky s dobrou vôľou! On bol podľa slov Pánových dobrou zemou, ktorá vydávala úžitok v trpezlivosti a ktorý zbrázdený bol pluhom súženia i dostal sa k bohatej žatve odmeny. Rozvažujte, najmilší bratia, aké výhovorky budeme môcť predniesť pred prísnym súdom Božím my, ktorí sme dosiahli ako časné majetky tak zdravé ruky, a predsa nedbalí sme vo vykonávaní dobrých skutkov, keď tento chudobný, rukami hýbať nemohúci muž, vykonávať mohol prikázania Božie? Nebude treba, aby Boh postavil k zahanbeniu nás, a to proti nám, svätých apoštolov, ktorí kázaním uviedli do neba so sebou celé zástupy kresťanov; ani to, aby postavil proti nám svätých mučeníkov, ktorí vycedili krv svoju… Napokon vidíme tiež, že súženia nemocí, keď trpezlivo ich znášame z lásky k Ježišovi, ktorý znášal na kríži bolesti hriechov našich, sú dostatočné, aby mohli učiniť nás blahoslavenými. Svätý Servulus bol žobrákom a nemocným podľa tela, ale boháčom a zdravým na duši svojej; ale ja poznám boháčov, ktorí obťažení sú zlou chorobou na duši, ktorí majú mnoho statkov, ale zle užívajú ich: sú to lakomci.“

Sv. Servulus sa vyobrazuje v rúchu žobráka, ako leží so zopätými rukami na zemi v sieni; nad jeho hlavou je na stene znamenie sv. kríža; na tvár mu padajú lúče svetla milosti Božej.

Modlitba

Popraj nám, ó Pane Bože, milosť svätej trpezlivosti vo všetkých trápeniach našich a súženiach, aby sme vždy, ako svätý Servulus, celkom spokojní boli so stavom svojím a konali, čo sa ľúbi dobrote a svätosti Tvojej, Božej. O to prosíme Teba skrze Ježiša Krista, Syna Tvojho, Pána nášho. Amen

PDF (formát pre tlač)