Katolíci na striebornom plátne
Branislav Michalka
21. júna 2020
Kultúra
Filmové umenie nebýva väčšinou spájané s vysokou morálnou úrovňou a vierou. Vyznávači tejto ľahkej múzy dobre vedia, že povolanie herca, herečky či režiséra so sebou prináša pokušenie a hriech. V nemalej miere aj hlúposť. Popularita, ak sa dostaví, určite nepridá už hlúpemu hercovi na inteligencii a inteligentného posune bližšie ku stoke. Obzvlášť tristné sú potom pokusy hercov suplovať v spoločnosti rolu filozofa, komentátora politických udalostí, či dokonca, a to je neklamná známka zmieňovanej hlúposti, hrať úlohu svedomia a morálky národa.
Boli a sú však výnimky a aj vo filmovom priemysle pôsobilo nemálo hlboko veriacich katolíkov a katolíčok. Pre mnoho ľudí býva prekvapujúce, keď sa dozvedia, že niektorá hviezda hollywoodskeho sveta a miláčik žien, bol v skutočnosti zbožným katolíkom a solídnym otcom rodiny.
Média sa väčšinou o katolíckej viere filmových hviezd nezmieňujú. Z pochopiteľných dôvodov. Narušilo by to predstavu filmového sveta ako monolitne liberálneho, alebo ľavicového, v ktorom všetky významné hviezdy bojovali za pokrok.
Skúsme sa pozrieť aspoň na tých najznámejších, ktorí priťahovala do kín milióny divákov a ich filmy dodnes patria do zlatého fondu kinematografie.
Grace Kellyová (1929 – 1982)
Táto herečka svojou distingvovanou krásou a ušľachtilým výzorom, predstavovala ideál dámy 50. rokov. Toto zhmotnenie ideálu zavŕšila nakoniec svojou svadbou s monackým kniežaťom Reinerom III. a stala sa legendou. Mala vtedy 26 rokov. Jej svadba bola považovaná za udalosť desaťročia.
Grace pochádzala z írskej katolíckej rodiny, mala troch súrodencov a bola pokrstená vo kostole sv. Brigity vo Filadelfii, ktorý dal postaviť sv. Ján Neumann, svätec pochádzajúci z Čiech. Rodina bola hlboko veriaca a vieru si Grace uchovala až do svojej tragickej smrti v roku 1982.
James Stewart, jej herecký partner z Hitchcockovho filmu Okno do dvora povedal: „bola najkrajšou dámou akú som kedy stretol.“ K jej najslávnejším filmom patria tri Hitchcockove thrillery: Číslo pre vraha (1954), Okno do dvora (1954) Chyťte zlodeja (1955), ďalej slávny western Na pravé poludnie (1956), muzikál Vysoká spoločnosť (1956) a dráma Dievča z vidieka (1954)
Gary Cooper (1901 – 1961)
Príbeh slávneho westernového „drsňáka“, ale aj vynikajúceho komediálneho herca, je príbehom konvertitu. K viere ho priviedla jeho manželka Veronica, s ktorou sa zosobášil v roku 1933 a s ktorou mal jednu dcéru Mary. Manželstvo bolo poznačené Cooperovými neverami a manželia žili tri roky oddelene. Zbožná manželka, spolu s hlboko veriacou dcérou, sa za neho modlili a nakoniec sa Cooper k rodine vrátil.
V roku 1953 spolu navštívili Vatikán a mali audienciu u pápeža Pia XII. Po tomto zážitku nastalo opätovné zblíženie manželov a v priebehu ďalších rokov začal Cooper premýšľať o viere a diskutovať s rodinou o katolicizme. Začal s nimi pravidelne chodiť na sv. omše a stal sa katechumenom. Po niekoľkých mesiacoch príprav bol 9. apríla 1959 prijatý do katolíckej Cirkvi v kostole Dobrého pastiera v Beverly Hills.
Louis de Funés (1914 – 1983)
Slávny komik bol hlboko veriacim katolíkom. Svoju vieru sa snažil prezentovať, po dohode s režisérmi, aj vo filmoch. Postavy kňazov a mníšok sú pre jeho filmy typické. Jeho politické názory boli blízke monarchizmu a každý rok sa zúčastňoval sv. omše a spomienkovej slávnosti na popraveného kráľa Ľudovíta XVI.
Jeho láskou bolo francúzske „grand siécle“, veľké 17. storočie francúzskeho klasicizmu, vlády Ľudovíta XIV. a slávy dramatikov Racina, Corneilla a Moliéra. Pri svojej posteli mal stále knihu od Jeana de la Bruyéra Charaktery, klasika práve tohto obdobia. Funésova viera a náboženský život boli hlboko späté s tradičnou sv. omšou a on osobne ťažko niesol zmeny po roku 1970. Bratstvu sv. Pia X. odkázal v pozostalosti veľkú časť svojho majetku.
Alfred Hitchcock (1899 – 1980)
Jeden z najslávnejších režisérov filmovej histórie, trochu omylom pokladaný za majstra „hororu“. Jeho filmy by však skôr mohli byť označené za thrillery (špionážne či kriminálne) s romantickým pozadím. Za horor v pravom slova zmysle by sa dal považovať len film Psycho. Narodil sa zbožným katolíckym rodičom vo východnom Londýne. Mal dvoch súrodencov, brata a sestru. V roku 1926 sa oženil sa s Almou Revillovou , ktorá konvertovala na katolícku vieru a spolupracovala s ním aj na filmoch. Mali spolu jedinú dcéru Patríciu.
Niektoré z Hitchcockových filmov reflektujú jeho vieru. Najviac asi film Spovedám sa (1953), ktorý sa odohráva v krásnych exteriéroch Quebecu a zachytáva frankofónno-anglofónnu komunitu z 50. rokov 20. storočia. Katolícke motívy sú evidentné aj vo filme Nesprávny muž (1956)
Alec Guinnes (1914 – 2000)
Pre súčasných filmových fanúšikov je tento herec známy predovšetkým ako predstaviteľ Obiho van Kenobiho z Lucasových Hviezdnych vojen; rola, ktorou Guinnes pohŕdal. V skutočnosti to bol jeden z najtalentovanejších divadelných a filmových charakterových hercov, ktorý vo filmoch ako napr. Šlachetné srdce a šľachtické korunky (1949) Oliwer Twist (1948) Most cez rieku Kwai (1957), Náš človek v Havane (1959) alebo Lawrence z Arábie (1962) predviedol nezabudnuteľné herecké výkony. Pôvodne bol anglikánom. V roku 1938 sa oženil s Merulou Silviou Salamanovou, pochádzajúcou zo židovskej sefaradskej rodiny.
Inšpiráciou ku konverzii mu bolo natáčanie filmu v roku 1954 podľa detektívnej predlohy G.K.Chestertona o pátrovi Brownovi. Hral v ňom práve hlavnú postavu kňaza. O dva roky neskôr sa stal katolíkom a o rok ho nasledovala jeho manželka. Do konca života si uchovali hlbokú vieru. Guinnes hral aj vo filmoch s katolíckou tematikou ako napr. Brat slnko, sestra luna (1972) alebo Monsignor Quijote (1985).
Irene Dunneová (1901 – 1990)
Jedna z najväčších hviezd zlatej éry Hollywoodu, všestranný talent schopný hrať v komédiách i drámach. Vo svojej dobe bola nazývaná „prvou dámou Hollywoodu“. K jej hereckým partnerom patrili také hviezdy ako Cary Grant, Clark Gable, Spencer Tracy či Rex Harrison. K najznámejším filmom patria komédie Moja najmilšia žena (1940), Nahá pravda (1937), dráma Serenáda za úsmev (1941) a historický film Anna a kráľ (1946).
Narodila sa v katolíckej rodine lodného inžiniera a učiteľky hudby. Po celý život si uchovala hlbokú vieru. Jej manželom bol, pre Hollywood netypický, zubný lekár Francis Griffin, s ktorým žila od roku 1927 až do smrti. Nemohli mať deti a tak si v roku 1936 adoptovali dcéru Mary Frances. Jej politické názory boli konzervatívne, volila republikánov a podporovala kandidatúru Richarda Nixona. Každý deň chodila na sv. omšu a sv. prijímanie. Spolu s manželom boli členmi Rádu maltézskych rytierov a Rádu rytierov Svätého hrobu.
Frank Capra (1897 – 1991)
Slávny hollywoodsky režisér a držiteľ troch Oscarov za réžiu, sa narodil sa v Taliansku a jeho rodina sa neskôr presťahovala do USA. Mal šesť súrodencov a rodina bola hlboko veriaca. Caprove filmy žali v 30. rokoch obrovské úspechy. Film Stalo sa jednej noci (1934) s Clarkom Gableom a Claudette Colbertovou získal päť Oscarov. Za film Pán Deeds ide do mesta (1936) s Gary Cooperom a Jean Arthurovou získal druhého Oscara za réžiu. Nasledoval slávny Pán Smith ide do Washingtonu (1939) s Jamesom Stewartom a Jean Arthurovou, ktorý bol kvôli kritike americkej politickej praxe vystavený obmedzeniam počas vojny.
Jeho najslávnejším filmom je Život je krásny (1946) s Jamesom Stewartom a Donou Reedovou, príbeh s jasným náboženským podtextom a s postavou anjela, ktorú hral Henry Travers.
Caprov vzťah k viere nebol jednoznačný. Sám seba označoval ako „sviatočného katolíka“ a bol dokonca rozvedený. V neskorších rokoch sa však vrátil k viere.
Maureen O´Sullivanová (1911 – 1998)
Narodila sa v Írsku a po celý život si uchovala živú vieru. Navštevovala kláštornú školu v Dubline a v Roehamptone v Anglicku. Tam bola jej spolužiačkou budúca herecká hviezda Vivien Leighová, predstaviteľka Scarlet O´Harovej vo filme (dnes už údajne rasistickom) Odviate vetrom.
O´Sullivanová hrala v slávnych filmoch ako Chudý muž (1934), Anna Kareninová (1935), v prvej verzii Pýchy a predsudku (1940), ale najviac ju preslávila filmová séria o Tarzanovi, v ktorej hrala po boku Johnnyho Weissmullera .
V roku 1936 sa zosobášila s Johnom Villiersom Farrowom, spisovateľom, režisérom, vojakom a dobrodruhom, ktorý bol konvertitom na katolícku vieru. Ich manželstvo bolo šťastné a pár mal spolu sedem detí. Tie však rodičom nepriniesli príliš veľa radosti. Mia Farrow sa stala tiež herečkou, avšak už bez viery a morálky svojej matky. Ďalšia dcéra Prudence sa stala v 60. rokoch propagátorkou jógy medzi katolíkmi a spolu s Beatles odišla do Indie, kde o nej John Lennon napísal pieseň Dear Prudence. Jeden syn spáchal dokonca samovraždu. Nastupujúca doba katolíckej viere a morálke príliš nepriala.
Jej manžel zomrel v roku 1963, s podlomeným zdravím, ktoré si poškodil počas vojenskej služby v II. svetovej vojne. V roku 1983 sa O´Sullivanová oženila s Jamesom Cushingom a žila sním až do svojej smrti. Je pochovaná na cintoríne Najsvätejšieho Spasiteľa v New Yorku.
James Cagney (1899 – 1986)
Predstaviteľ tvrdých gangstrov, ale aj vynikajúci tanečník a komediálny herec, o ktorom režisérska a herecká legenda Orson Welles povedal, že: „možno bol najväčším hercom, ktorý sa kedy objavil pred kamerou.“ Jeho osobný život bo v príkrom rozpore s gangsterskými postavami, ktoré ho preslávili najviac. Bol hlboko veriacim katolíkom. V roku 1922 sa oženil s Frances Willard Vernonovou, s ktorou žil až do svojej smrti. Pár nemohol mať deti a tak adoptovali syna Jamesa a dcéru Cathleen. Kamarátili sa v Hollywoode s Irene Dunneovou a jej manželom, ktorí boli tiež katolíci a tiež mali adoptované dieťa.
Ku Cagneyho priateľom patril aj herec a režisér Pat O´Brian, ktorý bol tiež zbožným katolíkom, a s ktorým natočil filmy Anjel s hriešnou tvárou (1938), sociálnu sondu do života v chudobnej katolíckej štvrti, a vojnový film 69 regiment (1940), v ktorých je prezentovaná ich katolícka viera. Cagney s O´Brianom boli niekedy posmešne nazývaní „katolícka mafia“.
S pribúdajúcim vekom sa stával čoraz viac konzervatívnym. V 60. rokoch neznášal hippies a dal sa počuť, že jeho odklon o liberálnej politiky je úplne prirodzená reakcia na to, že začal pozorovať vpád deštruktívnych prvkov do svojej vlasti, ktoré podporujú zničenie systému: „Tieto neschopné kreatúry, hipíci, tie sa tu nevynorili zo vzduchoprázdna“
Cagney bol pokrstený v kostole sv. Františka Saleského na Manhattane a tam bolo slúžené za neho aj requiem.
A mnoho ďalších …
Slávnych katolíckych umelcov pracujúcich vo filmovom priemysle boli desiatky. Zoznam by vydal na knihu. Spomeňme ešte aspoň niektorých: Spencer Tracy, Bob Hope, Bing Crosby, Walter Brenan, Rossalinda Rousellová, Leo McCarrey, Priscila Laneová, Charles Boyer, John Ford.
Suvisiaci článok
Pierce Brosnan: „Moja katolícka viera je neoddeliteľnou súčasťou mojej DNA”
To sú samozrejme len tí, ktorí si uchovali živú vieru. Desiatky ďalších slávnych filmových umelcov katolíckeho pôvodu vo víre zábavy a luxusu svoju vieru stratili.
Horeuvedené mená sú predstaviteľmi zlatej éry filmového umenia z 30., 40. a 50. rokov. Aj v neskoršej dobe však nachádzame rovnaký počet umelcov, ktorí ani v stoke súčasného umenia nestratili vieru, či ju stratili a znovu našli, alebo ju dokonca získali ako konvertiti. Toto sú mená niektorých z nich: Fay Dunawayová, Pierce Brosnan, Martin Sheen, Mel Gibson, Nicole Kidman, Mark Wahlberg, Elijah Wood, Bill Murray, Franco Zeffirelli, James Caviezel a ďalší.
Prostredie, v ktorom sa pohybujú ich vystavuje pokušeniam podstatne väčším ako sú tie naše. A preto, ak si dokázali v takomto prostredí udržať svoju vieru a morálku, tak im oprávnene patrí náš obdiv.
