150 rokov od zániku Pápežského štátu

21. septembra 2020   Aktuality

Včera si katolícka Cirkev pripomenula 150 rokov od zániku  Pápežského štátu. 20. septembra vojská zjednoteného Talianského kráľovstva dobyli severnú rímsku bránu Porta Pia a tak definitívne porazili pápežské vojská, ktoré bránili zvyšky územia štátu. Ten sa scvrkol na územie Ríma.

Pápež bl. Pius IX., počas ktorého pontifikátu k udalosti došlo, odmietol predlžovať obranu, aby zabránil márnemu krviprelievaniu. V tom čase práve zasadal v Ríme I. vatikánsky koncil, ktorý bol následne prerušený. Po páde štátu sa pápež vyhlásil za „vatikánskeho väzňa“ a odmietal vychádzať z pápežských budov. Tento jeho príklad nasledovali aj ďalší pápeži: Lev XIII., sv. Pius X. a Benedikt XIV. Situácia sa upravila až podpísaním Lateránskych dohôd medzi Talianskym kráľovstvom a Svätou stolicou v roku 1929, počas pontifikátu Pia XI.

Strata svetskej moci pápežov je hodnotená rozporuplne. V súčasnosti je razená téza, že nakoniec táto skutočnosť Cirkvi prospela a najmä po II. vatikánskom koncile, keď pápež sv. Pavol VI. zrušil všetky relikty bývalej svetskej moci, ako napr. pápežskú šľachtu, sa táto téza stala takmer oficiálnou.

Hodnotenie „nebývalého rozkvetu Cirkvi“, ako býva často popisovaná situácia Cirkvi v minulom storočí, v súvislosti so stratou svetskej moci, nakoniec posúdia dejiny. Je možné, že vzhľadom na súčasné štatistické údaje toto hodnotenie nebude až také optimistické.

Každopádne situáciu je treba hodnotiť v kontexte. Koniec Pápežského štátu nie je osamelou udalosťou, ale zapadá do sledu dejov súvisiacich s revolučnou činnosťou v Európe a vo svete. Vojská, ktoré dobyli Rím, boli vojská slobodomurárskeho a antiklerikálneho talianskeho štátu a to znamenalo vplyv revolučných trendov na výchovu a spoločenský život v Taliansku, čo zrejme nemožno hodnotiť pozitívne.

Rovnako je spochybniteľný aj optimistický pohľad na zvyšujúcu sa morálnu a spoločenskú autoritu pápežov a Cirkvi vo svete. Stav morálky a utláčanie kresťanov vo svete nenasvedčuje tomu, že by sa po 150 rokoch mal pád Pápežského štátu hodnotiť jednoznačne pozitívne. Zároveň môžeme konštatovať, že enormný vplyv štátov na Cirkev, ako sa prejavil aj počas súčasnej koronakrízy, môže byť práve dôsledkom straty reálnej mocenskej základne a nezávislosti pred 150 rokmi.

BM

PDF (formát pre tlač)