Výroba potravín z hmyzu a červov v EÚ upadá. Kde urobili súdruhovia chybu? Euroobčania nechcú papať svojich hmyzích kamarátov od Matky zeme

4. februára 2025   Krátke správy

Zdá sa, že nad eurobyrokratickým zeleným šialenstvom sa sťahuje ďalší mrak. Portál Euractiv.com narieka, že výroba hmyzích proteínov, čiže potravín na báze hmyzu a múčnych červov, ktorými nás chceli a stále chcú naši páni a vládcovia osvietene kŕmiť, sa akosi zasekla. A pritom, ako píše zmienený portál:

„Príchod hmyzích proteínov pre potravinársky priemysel na trh približne pred desiatimi rokmi vyvolal všeobecné nadšenie. Očakávalo sa, že výrobok poskytne udržateľnú dodávku bielkovín pre rastúcu svetovú populáciu.“

Áno, bolo to vskutku „všeobecné nadšenie“, keď v roku 2021 EÚ schválila svoj prvý potravinový výrobok na báze hmyzu. Všade, kam som prišiel, som stretával nadšených ľudí, ktorí sa už tešili na hmyzie proteíny.

V tom istom roku spoločnosť Ynsect položila prvé základy najväčšej svetovej továrne na hmyzie proteíny a hnojivá v severnom Francúzsku. Čoskoro nato nás nadšení eurokrati informovali, že prášok vyrobený zo žltých múčnych červov by mohol byť ďalšou potravinou, ktorá sa dostane na pulty supermarketov v EÚ.

Lenže budovateľské nadšenie akosi vyprchalo. Minulý september odrazu Ynsect alarmoval kupujúcich aj investorov, že zápasí s finančnými otrasmi a podal návrh na ochranné opatrenie – pre spoločnosti, ktorým hrozí platobná neschopnosť.

To isté sa stalo firme Agronutris, francúzskej dvojke v tomto sektore, na ktorú sa tiež vzťahuje ochranné opatrenie. V Írsku bol po podobných ťažkostiach v roku 2023, odkúpený líder na trhu Hexafly.

Bohumilá inštitúcia Medzinárodná platforma hmyzu pre potraviny a krmivá (IPIFF), ktorá zastupuje toto odvetvie, portálu Euractiv.com vysvetlila:

„K tomuto spomaleniu prispieva viacero faktorov vrátane vysokých výrobných nákladov, širšej ekonomickej klímy a vyvíjajúcich sa európskych predpisov.“

Ale, ako to? Vysoké výrobné náklady? Veď to malo byť jedlo chudoby a ako sa píše vyššie, malo ísť o záchranu dodávok proteínov pre rastúcu svetovú populáciu, čiže pre tých údajne premnožených a chudobných. Alebo, žeby sa opäť nejaký zelený liberálno-socialisticko-kapitalistický súdruh, pod zámienkou šírenia environmentálnej hystérie, chcel trošku obohatiť?

Čítajme, čo píše osvietený portál a učme sa:

„Industrializácia chovu hmyzu znamená vysokú spotrebu energie – na udržanie teplôt a svetla – a veľmi drahé suroviny, ako napríklad krmivo, ktoré dohromady môžu predstavovať až 90 % výrobných nákladov.“

Vysoká spotreba energie? Nebude nakoniec ten hmyz ekologicky škodlivejší než to prasa? Drahé suroviny? To má byť tá úspora? Nebude to nakoniec podobne, ako pri všetkých environmentálnych gebuzinách – drahšie a v globále škodlivejšie, než to, čo bolo predtým?

Lenže je tu ešte jeden problém: zaostalosť euroobčanov. Tí sa akosi nevedia prispôsobiť pokrokovým vývojovým trendom v „Laudato si’“ potravinárstve a nechcú nám tie červy, ani hmyz papať. Portál ďalej píše:

„Existuje aj problém s dopytom: zatiaľ čo európski spotrebitelia akceptovali krmivo na báze hmyzu pre domáce zvieratá, menej to platí pre ľudské krmivo (Takto to tam bolo, majú pre nás v EÚ krmivo ako pre zvieratká; pozn. red.), ktoré podľa IPIFF zostáva v Európe „výzvou“. Továreň Ynsect, ktorá mala produkovať 200 000 ton múčky Tenebrio molitor (žlté múčne červy) ročne, najmä na ľudskú spotrebu, sa rozhodla v roku 2023 preorientovať na krmivo pre domáce zvieratá. Napriek tomu spoločnosť utrpela čisté straty vo výške 80 miliónov eur. Informovali o tom francúzske obchodné noviny Les Echos.“

Tak ako, občania, necháme sa zahanbiť? Je tu „výzva“! Matka Európa volá svoje deti do svojej hmyzej náruče a pýta sa ťa: A ty prečo nechceš papať dobrého červíčka, pokrokové tykadlá a krovky? Nebude nakoniec za tým opäť ten Putin?

A čo ďalej? Ako vždy, keď to súdruhom nevyjde – treba to zregulovať a nariadiť:

„Podľa odborníkov z priemyslu by EÚ mohla vytiahnuť toto odvetvie z úpadku pomocou niektorých regulačných vylepšení, aby rozšírila príležitosti na trhu, ako je napríklad rozšírenie predaja trusu hmyzu farmárom na použitie ako hnojivo alebo bioplyn. Toto odvetvie tiež požaduje, aby sa chovaný hmyz mohol živiť potravinovým odpadom zo supermarketov obsahujúcich mäso a rybie produkty.“

Takže, bon appétit. Snáď sa trochu toho hnojiva ujde aj nám…

BM

Zdroj: Euractive.com, titulný ilustračný obrázok, zdroj – needpix.com

PDF (formát pre tlač)