Fanatickí ekomaniaci nie sú spokojní ani s „Omšou za starostlivosť o stvorenie“. Je podľa nich ešte príliš antropocentrická a správcovská

10. júla 2025   Aktuality

Ešte ani poriadne nedoznel spev operencov v záhradách Castel Gandolfo, ktorí sa podľa rakúskeho portálu Kathpress pridali k slúženiu Omše za starostlivosť o stvorenie a už sa začínajú ozývať tí klimaticky najuvedomelejší teológovia, aby síce pochválili krásnu novú omšu, ale zároveň vyjadrili sklamanie z toho, že je stále príliš antropocentrická a človeku prisudzuje správcovskú úlohu ohľadom Božieho stvorenstva. Čiže, počin už aj tak natoľko kontroverzný, ako je špeciálna environmentálna omša, pripadá kovaným revolucionárom ako slabý kompromis.

https://www.ncronline.org/opinion/new-mass-care-creation-mixed-bag

https://praytellblog.com/index.php/2025/07/06/the-new-mass-for-the-care-of-creation-when-better-than-nothing-simply-is-not-good-enough/

Ako to vždy bolo v dejinách Revolúcie, aj tu sa ukazuje, že tá má vlastnú vnútornú logiku. Duchovné progresívne obžerstvo je už skrátka také, že mu s jedlom rastie chuť a nezastaví sa dovtedy, kým nepraskne.

Autor Daniel P. Horan na portáli National Catholic Reporter, ktorý o sebe tvrdí, že má „františkánske srdce“ na rovinu oznamuje, že je trochu sklamaný:

„Keď som si však pozrel zverejnené modlitby a preštudoval krátke vystúpenia pre tlač, bol som trochu sklamaný. Chcem jasne povedať, že si nemyslím, že je to zlé; skôr táto liturgia nenapĺňa potenciál, ktorý je vyjadrený v encyklike Laudato si’ o starostlivosti o náš spoločný domov, alebo v širšej tisícročnej tradícii teológií stvorenia.“

A v čom je podľa neho problém? V prvom rade je to tradičná koncepcia človeka ako koruny tvorstva a správcu stvorenstva:

„Je pravda, že pápež František v Laudato si’ balansoval na hranici medzi modelom správcovstva stvorenia, ktorý stále vníma ľudí ako poverených správcov, a modelom láskavosti stvorenia, ktorý uznáva našu spoločnú bytnosť ako základ akejkoľvek starostlivosti alebo správneho vzťahu s ostatnými (ľuďmi aj neľuďmi). Napriek tomu Laudato si’ poukazuje na neantropocentrickú víziu vyjadrenú v tradícii svätého Františka z Assisi a v celom Písme.“

Samozrejme, myslenie svätého Františka je u D. P. Horana dokonale prekrútené. Svätý František samozrejme popiera antropocentrizmus, podobne ako všetci svätci, ale v prospech Boha a nie v prospech Ním stvorených nižších bytostí a vecí!

Čiže, napĺňa sa predpoklad pôvodných kritikov cirkevnej revolúcie, že po tom ako cirkevní revolucionári zosadili z trónu Krista Kráľa a dosadili naň: ľudstvo, bratstvo a humanizmus, bude nasledovať ďalšia fáza, ktorá sa pokúsi detronizovať ľudstvo a dosadiť na trón prírodu ako takú. Momentálne niektorými cirkevníkmi personifikovanú ako Matku Zem.

Ďalej pokrokovým teológom vadí, že Eucharistia, ktorá je v novej omši nazývaná „sviatosťou jednoty“ (!), čo je už samo o sebe podozrivé, sa týka len jednoty ľudí. Preto Horan kritizuje postkomúniovú modlitbu a píše:

„Samotná štruktúra modlitby je celkom pekná, až na to, čo sa zdá byť povedané medzi riadkami alebo aspoň predpokladané v jej súčasnej podobe. Napríklad Eucharistia je bezpochyby (!) „sviatosťou jednoty“. Slávne spája každého člena Kristovho tela so samotným Kristom, ako aj s každou osobou v zhromaždení. Okrem toho sme zjednotení s „plodmi zeme“, ktoré sa pre nás stali pravou sviatostnou prítomnosťou Krista. Modlitba po prijímaní tiež uznáva prehlbujúce sa spoločenstvo, ktoré túžime mať s Bohom a „s našimi bratmi a sestrami“. Na prvý pohľad sa to zdá pekné a správne, ale na rozdiel od rozsiahleho významu „bratov a sestier“, ktorý Františkov menovec obhajoval v Chválospeve na stvorenstvo, táto modlitba akoby odlišovala „našich bratov a sestry“, ktorí očakávajú „nové nebo a novú zem“, od „všetkých stvorení“, s ktorými sa nemôžeme naučiť žiť v harmónii bez toho, aby sme si uvedomovali, že aj my sme stvorenia.“

Taktiež Horanovi aj jeho kolegyni v sklamaní, teologičke Therese Bergerovej prekáža, že v novej omši sa nehovorí o ekologických hriechoch človeka, najmä ohľadom klimatických zmien. Preto si myslia, že táto omša, z ktorej už možno mnohým konzervatívnejším katolíkom stoja vlasy dupkom na hlave, je len „prvým malým krokom“.

Nie je žiaden dôvod im neveriť. Keby mohli, dosiahli by veci, o ktorých sa možno ani im teraz nesníva. Revolúcia má totiž svoju vlastnú vnútornú logiku a aby sme používali aj synodálne termíny, aj „vnútornú dynamiku“.

Branislav Michalka

Zdroj: NCR, praytellblog.com, titulný ilustračný obrázok, zdroj – wikimedia commons

PDF (formát pre tlač)