Cirkev v Nemecku oznámila uťahovanie opaskov. Niekoľko dní predtým však hlásila zvýšenie príjmov. Obmedzí aj dotovanie pokroku vo východnej Európe?

10. júla 2025   Aktuality

V pondelok generálna tajomníčka Nemeckej biskupskej konferencie, Beate Gillesová oznámila, že jedna z najbohatších lokálnych cirkví bude musieť „výrazne znížiť“ výdavky zo spoločného fondu. Ako bezprostredná príčina tejto bolestnej operácie bol uvedený klesajúci počet katolíkov a z toho dôvodu v budúcnosti očakávaný pokles príjmov z cirkevných daní:

„Vzhľadom na klesajúci počet členov a očakávaný pokles daňových príjmov cirkví sú pre Cirkev v Nemecku potrebné ambiciózne opatrenia na znižovanie nákladov. To ovplyvní aj Nemeckú biskupskú konferenciu.“

https://www.pillarcatholic.com/p/german-church-tightens-belt-despite

Táto správa možno nenechá chladnými ani mnohých adresátov finančnej podpory zo strany nemeckej cirkvi vo východnej Európe. Tí totiž mnohé z trendov a projektov uspôsobených na progresívny predobraz štedrého donora zo Západu a šíriacich vo východnej Európe cirkevný pokrok, financujú práve z nemeckého zdroja. Pokiaľ by došlo k výraznému poklesu štedrosti, mohlo by to mať na šírenie pokroku z dlhodobého hľadiska rovnaký vplyv, ako Trumpovo zrušenie USAID na americké pokrokové diecézy. V roku 2023 napríklad išlo lokálnym cirkvám do východnej Európy z Nemecka 5,2 milióna eur.

https://www.bonifatiuswerk.de/en/en/news/catholic-priests-from-germany-donate-52-million-euros/

Nie nadarmo sa svojho času emeritný arcibiskup Bezák rozohnil na jednom z diskusných večerov časopisu .týždeň, keď padali otázky o liberálnej nemeckej cirkvi, že nechápe čo všetci proti tej nemeckej cirkvi majú. A dodal, že by sa všetci čudovali koľkými peniazmi práve táto cirkev slovenských katolíkov podporila.

A prečo je financií v Nemecku odrazu tak málo? Fakt masového úteku z katolíckej Cirkvi, napriek (alebo práve preto?) neustále sa zvyšujúcej synodalite, demokracii a inkluzivite je len jednou stranou mince. Druhú tvoria kolosálne náklady na udržiavanie pokrokového byrokratického aparátu. Je tu napríklad 14 biskupských komisií. Jedna sa venuje rozvoju ekumenizmu, ďalšia sa venuje imigrantom, iná zase zneužívaniu alebo liturgickým inováciám.

Lenže peniaze nepožiera len „klerikalizmus“, ako by sa niekto mohol domnievať, ale práve aj laická pokroková úderka, ktorá má hlavný záujem na transformácii nemeckej cirkvi do novej synodálnej podoby. Ústredný výbor nemeckých katolíkov a všetky jeho nesmierne dôležité pokrokové zložky sú zo strany biskupskej konferencie štedro dotované. No a nemalé prostriedky tečú aj do propagácie synodálnej cesty, boja za klímu, LGBT a pod.

Celé uťahovanie opaskov v nemeckej cirkvi má ešte jeden háčik. Ba priam poriadny hák. Cirkevné úrady 4. júla oznámili , že 27 diecéz dostalo v roku 2024 prostredníctvom cirkevnej dane celkovo 6,62 miliardy eur, čo je nárast oproti 6,51 miliardy eur v roku 2023. Pritom počet katolíkov závratne klesá.

Príčiny nárastu príjmov, napriek poklesu členov môžu byť rôzne a samozrejme hlavným motorom zostáva samotný princíp tejto dane, ktorý hrozí neplatičom možnosťou vylúčenia z Cirkvi a odoprenia sviatostí. Aj keď, ktovie čo si ešte v Nemecku veriaci pod týmto pojmom predstavujú. Tí, čo vytrvali sú teda práve tí, ktorí sa ešte stále cítia vo svedomí zaviazaní financovať nemeckú cirkev aj napriek jej heterodoxným excesom. A to nemusia byť práve tí najchudobnejší. Pokiaľ k ich ušiam dolieha nárek klerikov nad úpadkom financií, môže to mať horeuvedený efekt.

V každom prípade, napriek ohlasovaným škrtom v rozpočte prináša horeuvedený údaj zaujímavú perspektívu. Z krátkodobého hľadiska sa totiž ukazuje, že ani pokles veriacich nemôže ohroziť bohatú cirkev s kolosálnymi nehnuteľnými majetkami, pokiaľ sa týka prežitia jej kléru.

Rovnica, ktorou sa mnohí konzervatívci utešovali: pokles veriacich neznamená len hanbu a stratu duší, z ktorej sa budú raz pastieri zodpovedať pri Poslednom súde, ale aj pokles životnej úrovne kléru očividne z krátkodobého hľadiska neplatí. V horizonte 20 – 30 rokov sa dá napriek úpadku pohodlne prežiť a pastoračne ďalej pokrokovo napredovať napriek tomu, že budú kostoly zívať prázdnotou. Prinajhoršom sa predajú, je ich za 1500 rokov kresťanstva v Európe veľa a záujemcovia sa vždy nájdu. No a Posledný súd? Prosím vás, ktože by sa už zaoberal takými prežitkami. Či moderná teológia už dávno nehlása, že Peklo je možno prázdne? Či v to nedúfal aj pápež František a nepovedal to verejne?

„Proces šetrenia nákladov, ktorý už prebieha paralelne v mnohých diecézach, je nevyhnutný,“ povedala však Gillesová. „Dôjde k tvrdým škrtom, ktorým sa nedá vyhnúť.“

Otázkou zostáva, koho a čoho sa budú tieto škrty týkať. Obmedzí sa cirkevný boj za klímu? Alebo prijímanie LGBT? Či dokonca opadne bdelosť nad sympatizantmi AfD v radoch Cirkvi? O tom môžeme, s pravdepodobnosťou hraničiacou s istotou, zaiste pochybovať. To by bola predsa zrada synodality…

V rámci boja proti klerikalizmu a triumfalizmu by sa však mohlo ešte viac šetriť na ornátoch, kalichoch, údajne pompéznom vybavení. Niečo by sa mohlo aj predať a z toho napríklad financovať transparenty pri demonštráciách za klímu a demokraciu.

Zaujímavé je, že najviac postihnuté sú tie najpokrokovejšie diecézy. V ten istý deň, keď Gillesová oznámila úsporné opatrenia, diecéza Limburg na čele s biskupom Bätzingom, známym pokrokovým predsedom biskupskej konferencie oznámila, že zaznamenala svoj prvý ročný deficit. Diecéza zároveň predpovedá deficit viac ako 100 miliónov eur do roku 2035, ale pozor, a toto je podstatné: trvala na tom, že má zdroje na zvládnutie budúcich výziev.

Ergo, ako sme písali – žiť sa bude, aj keď veriaci nebudú. Vždy bude čo predať. Dodajme len, že v roku 2024 v Limburskej diecéze formálne opustilo Cirkev viac ako 10 000 ľudí, čím sa celkový počet oficiálnych katolíkov v diecéze znížil na 501 450 duší.

Medzitým aj diecéza Augsburg, v tradičnom srdci nemeckého katolicizmu v Bavorsku, zaznamenala v roku 2024 deficit vo výške 11,4 milióna eur, čo je nárast oproti 3,7 milióna eur v roku 2023. Vzhľadom na jej majetkové portfólio sa však dá predpokladať, že s takýmto tempom tiež dokáže vydržať ešte niekoľko desaťročí, až do úspešného zavŕšenia synodálneho putovania, ktoré sa javí byť vzhľadom na jeho bližšie nešpecifikovanú „vnútornú dynamiku“, ktorá ho poháňa – v nedohľadne.

No a potom, to už budú asi súčasní aktéri na pasienkoch omnoho zelenších, Cirkev dospeje do kýženého finálneho pokrokového stavu a bude podobne ako bola údajne aj prvotná Cirkev – bez majetku, bez klerikalizmu a bez triumfalizmu, takže nebude už peniaze ani potrebovať.

Branislav Michalka

Zdroj: The Pillar, titulný ilustračný obrázok, zdroj – snímka obrazovky, youtube.com

PDF (formát pre tlač)